Preskočiť na obsah

Trónne meno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kráľ Horného a Dolného Egypta (nswt-bjtj) v hieroglyfoch
M23
t
L2
t

Trónne meno je tretie z postupnosti piatich mien egyptských faraónov. Spája sa s označením nesu-bitej (staroeg. nswt-bjtj – „Kráľ Horného a Dolného Egypta“) a prívlastkom neb-tauej (staroeg. nb-t3wj – „Pán dvoch zemí“). Je tiež jedným z dvoch kráľovských mien vpisovaným do kartuše.

Trónne meno sa po prvý raz objavuje u štvrtého panovníka 1. dynastie, Dena. Na význame získava za tretej dynastie a stáva sa najdôležitejším titulom panovníkov, ktorým sú oficiálne nazývaní.

Označenie nesu-bitej starovekí Gréci nesprávne prekladali ako vyjadrenie faraónovej kráľovskej moci, akýsi ekvivalent gréckeho basileus. V skutočnosti prvá časť zloženiny, nesu, odkazovala na faraónovú božskú prirodzenosť, zatiaľ čo druhá časť, bitej, predstavovala jeho ľudskú časť. Meno tak vyjadrovalo vlastne spojenú prirodzenosť panovníka a malo skôr náboženský ako politický kontext.

Trónne meno bolo zapisované za pomoci znakov pre včelu a ostricu, dvoch heraldických znakov Horného a Dolného Egypta.