Preskočiť na obsah

Tragédia v Hillsborough

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Na pamiatku
96
mužom, ženám a deťom, ktorí tragicky zomreli
a nespočetnému množstvu ľudí, ktorým sa navždy zmenili životy.
F.A. Cup semifinále - Liverpool v Nottingham forest.
15. apríl 1989

"Nikdy nebudete kráčať sami."

Tragédia v Hillsborough sa stala 15. apríla 1989 na futbalovom štadióne Hillsborough v Sheffielde, počas semifinálového zápasu FA Cupu medzi Liverpoolom a Nottinghamom Forest, keď polícia vpustila na už preplnenú tribúnu fanúšikov Liverpoolu niekoľko tisíc ďalších fanúšikov. Následkom toho vypukla obrovská tlačenica, v ktorej bolo ušliapaných 94 ľudí a viac ako 700 bolo zranených. Traja ďalší zomreli neskôr na následky zranení. Najhoršia tragédia v dejinách anglického športu a jedna z najhorších športových tragédií na svete, viedla k prijatiu rozsiahlych bezpečnostných opatrení na futbalových štadiónoch vo Veľkej Británii.

Pred tragédiou

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina futbalových štadiónov vo Veľkej Británii mala hľadisko od ihriska oddelené vysokým oceľovým plotom a niekedy aj ostnatým drôtom. Bola to reakcia na výtržnosti sprevádzajúce futbal vo Veľkej Británii, ktoré trvali desiatky rokov. Zvlášť kritická situácia bola v Anglicku, kde od 60. rokoch 20. storočia často dochádzalo k vbehnutiu divákov na ihrisko, hádzaniu svetlíc a násilnostiam pred a po zápase.

Na štadióne Hillsborough sa hrali semifinálové zápasy FA Cupu od 80. rokov, celkom ich bolo päť. Už v roku 1981 došlo na tomto štadióne pri semifinále k tlačenici, v ktorej bolo zranených 38 ľudí.[1] To viedlo klub Sheffield Wednesday FC, ktorému štadión patril, k rozdeleniu tribúny Leppings Lane na tri oddelené sektory. Neskôr v roku 1984, keď klub postúpil do prvej divízie, bola tribúna rozdelená na päť sektorov. Liverpool a Nottingham Forest sa v semifinále FA Cupu stretli na rovnakom štadióne už pred rokom. Už vtedy došlo na Leppings Lane k tlačenici medzi liverpoolskymi fanúšikmi, proti čomu podal Liverpool sťažnosť.

Ako býva pri dôležitých zápasoch zvykom, fanúšikovia jednotlivých klubov boli od seba na tribúnach oddelení. Polícia vyhradila pre fanúšikov Nottinghamu tribúnu Spion Kop End s kapacitou 21 000 osôb, zatiaľ čo fanúšikovia Liverpoolu dostali tribúnu Leppings Lane, ktorá mala kapacitu len 14 600 osôb, napriek očakávaniu, že Liverpool bude mať viac fanúšikov ako Nottingham.[2] Začiatok zápasu bol naplánovaný na 15. hodinu a divákom bolo odporučené, aby prišli o pätnásť minút skôr. Rozhlas a televízia v deň zápasu upozorňovali, že diváci bez vstupeniek nebudú vpustení.

Bolo oznámené, že fanúšikovia z Lancashire a okolia, z ktorých tisíce nemali vstupenky, môžu prísť oneskorene kvôli opravám cesty M62 a vzniknutej dopravnej zápche. Medzi 14:30 a 14:40 sa v malom priestore pred turniketovými vchodmi na tribúnu Leppings Lane zhromaždilo veľké množstvo fanúšikov, ktorí sa chceli rýchlo dostať na štadión ešte pred začiatkom zápasu. Vzniklo „úzke hrdlo“, v ktorom sa ocitlo viac fanúšikov, ako mohlo vstúpiť do dvoch klietok uprostred Leppings Lane. Ľudia, ktorým nebol povolený vstup, nemohli kvôli davu za nimi odísť, alebo zostali na protest. Fanúšikovia počuli zo štadióna skandovanie, keď obe mužstvá vstúpili na ihrisko desať minút pred výkopom, a potom opäť pri výkope, ale nemohli sa dostať na štadión. Aby sa tlačenica zmenšila, bola otvorená vedľajšia brána. Keď sa dovnútra cez turnikety snažilo dostať približne 5000 fanúšikov, zvýšili sa obavy o ich bezpečnosť. Polícia v snahe zabrániť zraneniam otvorila bránu, ktorá slúžila ako východ a nemala turnikety (brána C). Vzápätí sa na štadión začal valiť dav fanúšikov.

Tlačenica

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledkom toho bolo, že mohutný príliv tisícov fanúšikov valiaci sa úzkym tunelom na zadnom konci tribúny do už aj tak preplnených centrálnych sektorov spôsobil obrovskú tlačenicu v prednej časti tribúny, kde boli ľudia váhou davu za nimi natlačení na plot. Ľudia vstupujúci dovnútra nemali ani tušenia o tom, čo sa deje pri plote. Obvykle keď sa kapacita centrálnych sektorov naplnila, stáli pri vchode do tunelu policajti alebo usporiadatelia, ktorí nasmerovali prichádzajúcich fanúšikov do vedľajších sektorov, ale z nezistených dôvodov tomu tak toho dňa nebolo.

Problémov na tribúne si nejakú dobu nikto nevšimol okrem postihnutých. Pozornosť väčšiny ľudí bola zameraná na zápas, ktorý sa už začal. Až o 15:06 bol políciou informovaný rozhodca Ray Lewis, ktorý prerušil zápas. To sa už fanúšikovia niekoľko minút snažili šplhať cez plot, aby unikli z davu. Malá brána v plote bola vyrazená a niektorí fanúšikovia cez ňu utiekli, ďalší stále liezli cez plot, iní boli vytiahnutí do bezpečia fanúšikmi z tribúny West Stand priamo nad Leppings Lane. Nakoniec sa plot pod tlakom davu zrútil.

Fanúšikovia boli v dave stlačení tak silno, že mnoho z nich nemohlo dýchať a udusili sa postojačky. Na ihrisku sa rýchlo začali hromadiť spotení ľudia lapajúci po dychu, zranení v tlačenici a telá mŕtvych. Polícia, usporiadatelia a záchranná služba prítomná na štadióne nestačili. Pomáhali tiež nezranení fanúšikovia, mnohí sa snažili resuscitovať a niektorí strhávali reklamné tabule, aby ich použili ako provizórne nosidlá.

Niektorí policajní dôstojníci nechali v troch štvrtinách ihriska vytvoriť kordón policajtov, aby zabránili fanúšikom Liverpoolu v kontakte s fanúšikmi Nottinghamu. Niektorí fanúšikovia sa snažili preniesť zranených cez policajný kordón do sanitiek, ale boli zatlačený späť. Na štadión prišlo 44 sanitiek, ale polícia zabránila všetkým vojsť okrem jedinej, a aj tá bola nútená sa otočiť, kvôli veľkému počtu ľudí, ktorí žiadali o pomoc.

V deň tragédie zomrelo celkom 94 ľudí, 766 ďalších fanúšikov bolo zranených a približne 300 ich bolo prevezených do nemocnice. O štyri dni neskôr sa počet mŕtvych zvýšil na 95, keď v nemocnici podľahol zraneniam 14-ročný Lee Nicol. 3. marca 1993 zomrel ďalší zranený, Tony Bland (v deň tragédie 18-ročný), ktorý v dôsledku zranenia pľúc s následným prerušením dodávky kyslíku do mozgu utrpel rozsiahle a nezvratné poškodenie mozgu a štyri roky ležal v kóme. Nikdy neprišiel k vedomiu, nevnímal svet okolo seba a podľa lekárov nebolo pravdepodobné, že by sa jeho stav niekedy zlepšil. Jeho rodičia na súde dosiahli právo na jeho odpojenie od prístrojov, ktoré ho udržovali pri živote. Stal sa tak prvým pacientom v Anglicku, ktorému súd umožnil m zomrieť takýmto spôsobom. Po tomto počet obetí dosiahol 96. V júli v roku 2022 zomrel Andrew Devine. Andrew v deň tragédie utrpel život meniace zranenia, ale prežil. Klub ohlásil, že Andrewa pridajú do memoriálu ako 97 obeť. Od sezóny 2021/2022 klub na drese vzadu nosí číslo 97 namiesto pôvodných 96.[3]

Vyšetrovanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Trestne stíhaní bol vedúci superintendant David Duckenfield a ďalší policajný dôstojník Bernard Murray. Prokurátor Alun Jones pred súdom povedal, že Duckenfield vydal rozkaz otvoriť bránu, čím umožnil stovkám divákov zaplniť už aj tak preplnenú tribúnu na štadióne. Jones potom uviedol, že niekoľko minút po tragédií Duckenfield povedal predstaviteľom futbalovej asociácie, že diváci bránu vyrazili sami. Duckenfield priznal, že o niektorých faktoch ohľadne príčin tragédie klamal. Niekoľko ďalších dôstojníkov bolo obvinených z manipulácie s dôkazmi. Trestné stíhanie bolo zastavené, keď Duckenfielda uznal jeho lekár neschopným predstúpiť pred súd kvôli jeho zdravotnému stavu. Z dôvodu, že Duckenfield nebol k dispozícii, bolo rozhodnuté, že by nebolo spravodlivé pokračovať v stíhaní Murrayho. Duckenfield je teraz v plnom policajnom dôchodku.[4][5][6]

Zvýšenie bezpečnosti na štadiónoch

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Taylorova správa
Vyšetrovaním príčin nešťastia bol poverený Lord Peter Taylor. Jeho vyšetrovanie trvalo 31 dní a výsledkom boli dve správy: jedna priebežná[7] (publikovaná v auguste 1989), ktorá zhŕňala príčiny nešťastia a okamžité dôsledky, a jedna konečná[8] (publikovaná v januári 1990), ktorá obsahovala všeobecné odporúčania pre zvýšenie bezpečnosti pri futbalových zápasoch. Táto správa je známa ako Taylorova správa (Taylor Report).

Správa najmä odporúčala na všetkých hlavných štadiónoch zaviesť miesta na sedenie pre všetkých divákov, čo anglická a škótska futbalová liga prikazuje všetkým klubom v dvoch najvyšších ligách. Ďalšie odporúčania sa týkali predaja alkoholu na štadiónoch, bariér, plotov, turniketov, cien vstupeniek a ostatných záležitostí.

Kontroverzia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyobrazenie v médiách

[upraviť | upraviť zdroj]

Počiatočné mediálne pokrytie tejto tragédie začalo presúvať vinu na správanie fanúšikov Liverpoolu na štadióne. V článku z denníka The Sun z 19. apríla 1989 sa na titulnej strane objavila správa „The Truth“,v ktorej klamlivo obviňovali fanúšikov Liverpoolu z okrádania mŕtvych, močenie na príslušníkov polície a za napadnutie policajta, ktorý poskytoval KPR.[9] Aj iné média uverejnili články, ktoré zhadzovali vinu za tragédiu na fanúšikov Liverpoolu. Daily Star v ten istý deň napísal: „Mŕtvych fanúšikov okradli opití výtržníci“; Daily Mail obvinil fanúšikov Liverpoolu z toho, že boli „opití, násilnícki a ich činy boli odporné“. The Daily Express zverejnil článok, v ktorom sa uvádza, že „polícia videla zvrátený obraz okrádania mŕtvych‘.

Nálepka vyzývajúca občanov v Liverpoole, aby si nekupovali The Sun

V skutočnosti mnohí fanúšikovia Liverpoolu pomáhali odnášať obete a poskytovali prvú pomoc zraneným.[10][11][12] The Guardian neskôr napísal: „Tvrdenie, že priaznivci Liverpoolu na tribúne Leppings Lane močili na políciu, ktorá vyťahovala telá z tlačenice má korene v skutočnosti, že mnohí z tých, ktorí umierali alebo utrpeli vážne zranenia sa počas toho ako sa dusili nedobrovoľne pomočili a povracali.“[13] Taktiež bolo vyvrátené, že by niektorá z obetí bola okradnutá, dokonca polícia v Yorkshire o tejto skutočnosti vedela, ale zatajovala ju.[13] V roku 2012, 23 rokov po tragédií sa na titulnej strane denníka The Sun objavil článok „The Real Truth“, v ktorom sa denník ospravedlnil sa za šírenie klamlivých správ.[14] Aj napriek tomu je tento denník v meste Liverpool silno bojkotovaný.[15]

Vo februári 2017 Liverpool FC vydal zákaz vstupu novinárov denníka The Sun na ich štadión a iné nehnuteľnosti v reakcii na zavadzajúce a klamlivé mediálne pokrytie tragédie v Hillsborough.[16] Everton FC učinil to isté v apríli 2017.[17]

Pamätník obetiam tragédie v St. Johns Gardens v meste Liverpool

Pamätníky

[upraviť | upraviť zdroj]

Na pamiatku obetí boli postavené nasledujúce pamätníky:

  • vedľa Shanklyho brány na štadióne Anfield, domácom štadióne Liverpoolu[18]
  • na štadióne Hillsborough, postavený v roku 1999
  • pamätný kameň na južnej strane liverpoolskej anglikánskej katedrály
  • pamätný kameň na križovatke ulíc Middlewood Road, Leppings Lane a Wadsley Lane
  • pamätná záhrada ruží v dedine Port Sunlight v grófstve Cheshire
  • pamätná záhrada ruží v galérii Sudley House v južnom Liverpoole
  • pamätník v knižnici v meste Crosby v metropolitnom grófstve Merseyside

Na pamiatku obetí boli tiež na obe strany erbu Liverpoolu FC pridané večne horiace plamene.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Deaths and Injuries at Major Accidents at British Football Stadiums [online]. Football Licensing Authority, [cit. 2007-07-11]. Dostupné online. Archivované 2009-04-18 z originálu. (po anglicky)
  2. Hillsborough: the disaster that changed football Archivované 2020-03-15 na Wayback Machine The Times, April 13, 2009
  3. THOMAS, Joe. Anfield memorial updated for 97th victim of Hillsborough tragedy Andrew Devine [online]. liverpoolecho.co.uk, 2022-01-28, [cit. 2023-01-09]. Dostupné online.
  4. Straw backs Hillsborough officer [online]. BBC, 6 November 1998, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  5. Hillsborough police 'blamed fans' [online]. BBC, 13 June 2000, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  6. Hillsborough jury discharged [online]. BBC, 24 July 2000, [cit. 2006-09-11]. Dostupné online.
  7. Priebežná správa Lorda Taylora o nešťastí na štadióne Hillsborough (PDF, ZIP)
  8. Konečná správa Lorda Taylora o nešťastí na štadióne Hillsborough (PDF, ZIP)
  9. 'As disgusting as it is unsurprising': The Sun criticised for leaving Hillsborough off its front page [online]. www.itv.com, 2016-04-27, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online. Archivované 2024-04-18 z originálu.
  10. CONN, David. Hillsborough inquests jury rules 96 victims were unlawfully killed. The Guardian, 2016-04-26. Dostupné online [cit. 2024-04-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  11. Five Hillsborough myths dispelled by inquests jury. BBC News, 2016-04-27. Dostupné online [cit. 2024-04-17]. (po anglicky)
  12. Hillsborough Disaster: From tragedy to truth - BBC News [online]. web.archive.org, 2016-04-30, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. Archivované 2016-04-30 z originálu.
  13. a b CONN, David. How the Sun's 'truth' about Hillsborough unravelled. The Guardian, 2016-04-26. Dostupné online [cit. 2024-04-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  14. Hillsborough: The Sun 'profoundly sorry' over false fan conduct reports [online]. The Telegraph, 2012-09-13, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. NJERU, Betty. 31 years later, Liverpool boycott of The Sun still on [online]. The Standard, [cit. 2024-04-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. Liverpool FC ban for Sun journalists over Hillsborough. BBC News, 2017-02-10. Dostupné online [cit. 2024-04-17]. (po anglicky)
  17. SPORT, Guardian. Everton join Liverpool in banning Sun journalists over coverage. The Guardian, 2017-04-15. Dostupné online [cit. 2024-04-17]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  18. Hillsborough memorial - Liverpool FC [online]. www.liverpoolfc.com, 2022-02-02, [cit. 2024-04-18]. Dostupné online. (po anglicky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Tragédie na stadiónu Hillsborough na českej Wikipédii a Hillsborough disaster na anglickej Wikipédii.