Transliterácia staroegyptčiny

Transliterácia staroegyptčiny v egyptologickom vednom odbore znamená proces zaznamenávania textu napísaného v staroegyptskom jazyku do abecedných znakov, ktoré reprezentujú jednotlivé znaky hieroglyfov, alebo ich hieratické a démotické formy. Tento postup uľahčuje publikáciu textov, pri ktorej nie je možné z rôznych, napr. praktických dôvodov pridať fotografiu alebo kresbu citovaného egyptského dokumentu.

Treba zdôrazniť, že transliterácia nie je transkripcia. Transkripcia sa pokúša reprodukovať výslovnosť textu. Napr. meno zakladateľa 22. dynastie sa transliteruje ako ššnḳ, ale transkribuje ako slov. Šešonk, angl. Shoshenq, franc. Chéchanq, hol. Sjesjonk alebo nem. Scheschonq. Presné detaily výslovnosti starovekej egyptčiny nie sú dnes ešte úplne známe a pri lingvistickej rekonštrukcii sa z tohto dôvodu väčšina transkripcií opiera o koptčinu, alebo je čisto teoretická. Preto egyptológovia používajú pri vedeckých publikáciách transliteráciu.

Štandardy

V súčasnosti sa používa niekoľko štandardných schém pre prepis hieroglyfického a hieratického písma. Je to možno aj preto, že význam transliterácie je pre egyptológiu veľmi veľký. Niekedy sa zdá, že jestvuje toľko transliteračných schém, koľko je egyptológov. Napriek tomu existuje niekoľko navzájom blízkych systémov, ktoré môžu byť považované za konvenčné. Veľa egyptológov, ktorí nepochádzajú z nemeckého prostredia, používa Gardinerov systém z (Gardiner 1954). Veľa vedcov z nemeckého prostredia si vybralo systém z publikácie Wörterbuch der aegyptischen Sprache (Erman a Grapow 1926 – 1953), štandardného slovníka staroegyptčiny. V súčasnosti však narastá trend, aj keď hlavne medzi anglicky hovoriacimi vedcami, prijať upravenú verziu schémy, ktorú používa Wörterbuch, napr. (Allen 2000).

Hoci tieto konvenčné prístupy k transliterácii sa datujú už od druhej polovice 19. storočia, jestvuje niekoľko pokusov prijať upravený systém, ktorý by aspoň v určitej miere zohľadňoval IPA štandard. Jedným z najúspešnejších pokusov je systém vyvinutý Wolfgangom Schenkelom (Schenkel 1990), ktorý je celkom rozšírený v nemeckom vedeckom prostredí. Novším je návrh Thomasa Schneidera (Schneider 2003), ktorý sa blíži transliteračnému systému IPA, ale ešte nie je veľmi rozšírený. Najviac kritizovanou vecou na oboch systémoch je, že oba vytvárajú dojem presnej, vedecky overenej výslovnosti, akú mali starí Egypťania. V skutočnosti je takáto výslovnosť naďalej predmetom diskusie. Na dôvažok oba systémy predstavujú len teoretickú výslovnosť strednej (klasickej) egyptčiny a neobsahujú výslovnosť skoršej alebo neskoršej fázy jazyka, ktoré by v inom prípade boli transliterované rovnakým systémom.

Elektronická transliterácia

Schéma z roku 1984, založená na báze ASCII znakov, bola navrhnutá medzinárodnou skupinou egyptológov na prvej konferencii s názvom Okrúhly stôl informatiky a egyptológie (franc. Table ronde informatique et égyptologie) a publikovaná roku 1988 v (Buurman a kol. 1988), neskôr známa pod názvom Manuel de Codage (alebo MdC) systém podľa názvu publikácie. Transliteračný systém Manuálu je rozšírený v internetových a e-mailových diskusiách egyptológov a odbornej verejnosti.

Manuel de codage umožňuje okrem jednoduchej „hláskovej“ transliterácii aj komplexnejšiu metódu elektronického zápisu celých egyptských textov a určovanie umiestnenia, orientácie a veľkosti každého hieroglyfu. Tento systém používajú rôzne programy zaoberajúce sa sádzaním hieroglyfických textov, napr. WinGlyph, MacScribe, InScribe, Glyphotext, WikiHiero atď.

Unicode

S príchodom znakovej tabuľky Doplnená rozšírená latinka (angl. Latin Extended Additional, 1E00–1EFF), ktorá rozšírila sadu znakov elektronického typografického systému Unicode vo verzii 1.1 z roku 1992, je dnes možné skoro úplne transliterovať staroegyptské texty pomocou súčasnej výpočtovej techniky. Aj dolu uvedené tabuľky zobrazujú hlásky vďaka systému Unicode.

Alef, ajin a jod

Pre transliteráciu staroegyptčiny sú potrebné tri ďalšie znaky:

• egyptský alef (, dva polkrúžky nad sebou otvorené doľava, sú dnes často nahradzované číslicou „3“);
• egyptský ajin (rovnaký znak ako sa používa pri transliterácii semitského ajinu, tu reprezentovaný pomocou „ˁ“ Unicode U+02C1, IPA symbolu pre faryngalizáciu);
• egyptský jod (i, ktoré má ako diakritické znamienko namiesto bodky polkrúžok otvorený doľava, môže byť zapisovaný pomocou kombinácie „ı͗“).

Na to, aby Unicode systém podporoval tieto znaky, je potrebný dlhší čas. Návrh pre implementáciu pochádza z augusta 2000 a až v novembri 2005 (4. november 2005) boli začlenené prvé štyri znaky zo šiestich:

Znak	Kapitálka	Minuska
Egyptologický alef	Ꜣ	ꜣ
	U+A722	U+A723
Egyptologický ajin	Ꜥ	ꜥ
	U+A724	U+A725

Ďalšie dva navrhované znaky predstavujú možný tvar egyptologického jodu, ktorý používa znak prídychu z cyriliky, jeden z niekoľkých diakritických znamienok vybraných pre tento účel. Ďalšími znamienkami sú U+0313 „ ̓“ (kombinačná čiarka nad, angl. Combining Comma Above) a U+0357 „ ͗“ (kombinačný pravý polkrúžok nad, angl. Combining Right Half Ring Above). Znakové tabuľky Opentype fontov budú musieť korektne podporovať ich zobrazovanie.

Príklad ukazujúci alternatívu s diakritickým znamienkom z cyriliky:

Znak	Kapitálka	Minuska
Egyptologický jod	I҆	i҆
	U+0049 U+0486	U+0069 U+0486

Transliteračný systém založený na elektronickom typografickom systéme Unicode prijal Institut Français d’Archéologie Orientale. Používa však nesprávne znak „ȝ“ pre alef (Unicode U+021D, v skutočnosti yogh starej a strednej angličtiny), „j“ alebo nesprávne „ỉ“ (Unicode U+1EC9, v skutočnosti znamienko z vietnamskej abecedy) pre jod a „ʿ“ (Unicode U+02BF) pre ajin.

Démotické písmo

Pre písmo posledného predkopstského štádia staroegyptčiny sa už dlho používajú rovnaké transliteračné systémy ako pre hieroglyfické a hieratické písmo. V roku 1980 však démotisti prijali jednotný medzinárodný štandard, založený na tradičnom systéme používanom pri hieroglyfoch s pridanými symbolmi pre samohlásky, ktoré sa v démotčine značia, a ďalšími znakmi, ktoré sa vyskytujú v démotických textoch. V Démotickom slovníku Orientalistického inštitútu Univerzity v Chicagu (angl. Demotic Dictionary of the Oriental Institute of the University of Chicago) využívajú túto metódu. Ďalšie detaily je možné nájsť v nasledujúcich publikáciách:

• de Cenival, Françoise (1980), „Unification des méthodes de translittération“, Enchoria: Zeitschrift für Demotistik und Koptologie (10): 2 – 4 
• Johnson, Janet H. (1980), „CDDP Transliteration System“, Enchoria: Zeitschrift für Demotistik und Koptologie (10): 5 – 6 
• Johnson, Janet H. (1991), Thus Wrote ’Onchsheshonqy: An Introductory Grammar of Demotic, Studies in Ancient Oriental Civilization, 45 (2. vyd.), Chicago: University of Chicago Press, ISBN 0918986761, anotácia 
• Tait, William John (1982), „The Transliteration of Demotic“, Enchoria: Zeitschrift für Demotistik und Koptologie (11): 67 – 76 
• Thissen, Heinz-Josef (1980), „Zur Transkription demotischer Texte“, Enchoria: Zeitschrift für Demotistik und Koptologie (10): 7 – 9 

Tabuľka hlavných transliteračných schém

	Budge	Erman & Grapow	Gardiner	Buurman a kol.	Schenkel	Hannig	Allen	Schneider
	a	ꜣ (, 3)	3	A	3	3	3	ɹ
	ȧ / i	i / j	ı͗	i	ı͗	j	j	ı͗
		ij	y	y	y	y	y	y
	a	ꜥ (ˁ)	ˁ	a	ˁ	ˁ	ˁ	ɗ
	u	w	w	w	w	w	w	w
	b	b	b	b	b	b	b	b
	p	p	p	p	p	p	p	p
	f	f	f	f	f	f	f	f
	m	m	m	m	m	m	m	m
	n	n	n	n	n	n	n	n
	r / l	r	r	r	r	r	r	l
	h	h	h	h	h	h	h	h
		ḥ	ḥ	H	ḥ	ḥ	ḥ	ḥ
	kh	ḫ	ḫ	x	ḫ	ḫ	ḫ	ḫ
	—	ẖ	ẖ	X	ẖ	ẖ	ẖ	ẖ
	s	s	s	s	s	z / s	z	s
	—	ś	s	s	ś	s	s	ś
	sh	š	š	S	š	š	š	š
	q	ḳ	ḳ	q	ḳ	q	q	ḳ
	k	k	k	k	k	k	k	k
	g	g	g	g	g	g	g	g
	t	t	t	t	t	t	t	t
	th	ṯ	ṯ	T	č	ṯ	ṯ	c
	d	d	d	d	ṭ	d	d	ḍ
	j	ḏ	ḏ	D	č̣	ḏ	ḏ	c̣

Príklady rôznych transliteračných schém

Nasledujúci text (zobrazený pomocou WikiHiero) je pre porovnanie ďalej transliterovaný najpoužívanejšími schémami. Obyčajne sa prekladá ako „… obetný dar prinášaný kráľom a Usir, prvý zo Západných [t. j. mŕtvych], veľký boh, pán Abidža a Vepuauet, pán Posvätnej zeme [t. j. pohrebiska] …“ Text môže byť alternatívne preložený aj ako „… kráľovský obetný dar prinášaný Usirovi, prvému zo Západných, veľkému bohu, pánovi Abidža a Vepuauetovi, pánovi Posvätnej zeme …“

Unicode

𓇓𓏏𓊵𓏙𓊩𓁹𓏃𓋀𓅂𓊹𓉻𓎟𓍋𓈋𓃀𓊖𓏤𓄋𓈐𓎟𓇾𓈅𓏤𓂦𓈉

Erman a Grapow 1926 – 1953

ḥtp-dı͗-nśwt wśı͗r ḫntı͗j ı͗mntjw nṯr ˁ3 nb 3bḏw wp-w3wt nb t3 ḏśr

Gardiner 1957

ḥtp-dı͗-nswt wsı͗r ḫnty ı͗mntı͗w nṯr ˁ3 nb 3bḏw wp-w3wt nb t3 ḏsr

Buurman a kol. 1988

Htp-di-nswt wsir xnty imntiw nTr aA nb AbDw wp-wAwt nb tA Dsr

Algoritmicky spracovateľný kód textu je:

M23-X1:R4-X8-Q2:D4-W17-R14-G4-R8-O29:V30-U23-N26-D58-O49:Z1-F13:N31-V30:N16:N21*Z1-D45:N25

Schenkel 1991

ḥtp-dı͗-nswt wsı͗r ḫnty ı͗mntjw nčr ˁ3 nb 3bč̣w wp-w3wt nb t3 č̣sr

Allen 2000

ḥtp-dj-nswt wsjr ḫntj jmntjw nṯr ˁ3 nb 3bḏw wp-w3wt nb t3 ḏsr

Schneider 2003

ḥtp-ḍı͗-nśwt wśı͗r ḫnty ı͗mntjw ncr ɗɹ nb ɹbc̣w wp-wɹwt nb tɹ c̣śr'

Znaky pre jednoduché hlásky

Egyptské hieroglyfické písmo obsahuje znaky pre 24 jednoduchých hlások (polospoluhlások a spoluhlások), ktoré dnes spájame s 26 grafémami. Vyobrazené sú nižšie. Graféma predstavujúca w / u má aj skrátenú formu pochádzajúcu z hieratického písma.

Oba tradičné transliteračné systémy podľa (Erman a Grapow 1926 – 1953) a (Gardiner 1957), ktoré sú zobrazené v ľavej časti tabuľky, sú staré viac než sto rokov a sú jednými z najčastejšie používaných systémov v odborných textoch. Nachádzajú sa v nich symboly ako napr. „3“ pre hlásku, ktorej zvuk je dnes stratený. V poslednom čase sa pri jeho rekonštrukcii urobil pokrok, ale stále je predmetom debát. Napríklad dnes sa predpokladá, že 3 bol asi alveolárny laterálny aproximant („l“) v starej staroegyptčine, ktorý neskôr v strednej staroegyptčine zmizol. Spoluhlásky prepisované ako znelé (d, g, dž) mohli byť v skutočnosti ejektívy, prípadne mohli byť faryngalizované ako emfatické spoluhlásky v arabčine. Ich popis je možné nájsť v (Allen 2000).

Existuje aj mierne odlišná interpretácia znakov, ktorá čiastočne reviduje ich znenia a v dvoch prípadoch dokonca odmieta hieroglify zaradiť medzi jednohláskové znaky, pretože ich pokladá za kombináciu viacerých foném (ajin ← y33 a ẖ ← ḫ3).

Graféma (hieroglyf)			Tradičná transliterácia				Fonetické hodnoty podľa (Allen 2000)
			Erman (nem.)	Gardiner (ang.)	Výsl.	Poznámky	Stará staroegyptčina	Stredná staroegyptčina
	𓄿	egyptský Sup biely	ꜣ (3)	ꜣ (3)	a	nazývaný alef, neznelá glotálna ploziva	[l] alebo [ɾ]	nemá hláska, [j] a [ʔ]
	𓇋	trstina	ỉ / j	ỉ	i / a	nazývaný jod	začiatocná alebo koncová samohláska; niekedy [j]
	𓇌	pár trstín	ỉj	y	j	dvojitý jod	nezaznamenané	[j]
	𓏭	pár čiarok alebo rieka (?)
	𓂝	ruka od pleca	ꜥ (ʾ)	ꜥ (ʾ)	a	nazývaný ajin, znelá faryngálna frikatíva	asi [d]	[ʕ]; [d] zachované asi v niektorých slovách a dialektoch
alebo	𓅱 𓏲	kura prepelice alebo jej hieratická skratka	w	w	w / u	nazývaný vau	[w] ~ [u]
	𓃀	spodná časť nohy od kolena	b	b	b		[b] ~ [β]
	𓊪	trstinová rohož alebo stolička	p	p	p		[pʰ]
	𓆑	Vretenica rožkatá	f	f	f		[f]
	𓅓	sova	m	m	m		[m]
	𓈖	vlniaca sa voda	n	n	n		[n]	[n], niekedy [l]
	𓂋	ústa	r	r	r		doložený znak len v jedinom prípade	[ɾ], niekedy [l] (vždy [l] v niektorých dialektoch)
	𓉔	prístrešok z rákosia	h	h	h		[h]
	𓎛	zapletený knot	ḥ	ḥ	h	emfatické h, neznelá faryngálna frikatíva	[ħ]
	𓐍	placenta	ḫ	ḫ	ch	neznelá velárna frikatíva	[x]
	𓄡	zvieracie brucho s chvostom	ẖ	ẖ	ch	jemnejší zvuk, neznelá palatálna frikatíva	[ç]
	𓋴	zahnutá látka	s	s	s	zvuk „závory“ v starej staroegyptčine nie je známy, možno z alebo th	[s]	[s]
	𓊃	dverná závora	ś				[θ]
alebo alebo	𓈙 𓈛 𓈜	záhradný bazén	š	š	š		[ʃ]
	𓈎	svah alebo kopec	ḳ	q	k	emfatické k, neznelá uvulárna plozíva	[qʼ]
	𓎡	kôš s uchom	k	k	k		[kʰ] v niektorých slovách, [kʲ]
	𓎼	podstavec pre džbán	g	g	g		[kʼ]
	𓏏	bochník	t	t	t		[tʰ]
	𓍿	priväzovacie lano	ṯ	ṯ	č		[tʲ] alebo [t͡ʃ]
	𓂧	dlaň s prstami	d	d	d		[tʼ]
	𓆓	kobra	ḏ	ḏ	dž		[tʲʼ] alebo [t͡ʃʼ]

Gardiner podáva niekoľko variácií:

Graféma (hieroglyf)			Gardiner	Poznámky
	𓎤	zviazaná bielizeň	g	Objavuje sa v niekoľkých starších slovách
	𓐝	prst (?)	m	Pôvodne znak pre dvojhlásku im
	𓋔	koruna Dolného Egypta	n	Pôvodne ideogram pre dvojhlásku nt
	𓍘	palička	t	Pôvodne znak pre dvojhlásku ti

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Transliteration of Ancient Egyptian na anglickej Wikipédii.

Pozri aj

• Démotické písmo
• Egyptské hieroglyfy
• Gardinerov zoznam hieroglyfov
• Hieratické písmo
• Egyptčina (stará)
• Transliterácia

Meta

• Meta-Wiki ponúka informácie na tému Transliterácia staroegyptčiny Manuel de Codage – základný systém pre vkladanie hieroglyfického textu na Wikipédii

Literatúra

• Allen, James Paul (2000), Middle Egyptian: An Introduction to the Language and Culture of Hieroglyphs, Cambridge University Press, ISBN 9780521774833 
• Budge, E. A. Wallis (1910), Egyptian Language: Easy Lessons in Egyptian Hieroglyphics with Sign List, London: Kegan Paul, Trench, Trübner & Company, Limited 
• Buurman, Jan; Grimal, Nicolas-Christophe; Hainsworth, Michael; Hallof, Jochen; van der Plas, Dirk (1988), „Inventaire des signes hiéroglyphiques en vue de leur saisie informatique: Manuel de codage des textes hiéroglyphiques en vue de leur saisie sur ordinateur“, Informatique et Égyptologie 2. Mémoires de l’Académie des Inscriptions et Belle-Lettres (Nouvelle Série) 8 (3. vyd.), Paris: Institut de France 
• Collier, Mark; Manley, Bill (2007), Jak číst egyptské hieroglyfy, Praha: Volvox Globator, ISBN 9788072076291 
• Davies, W. V. (2002), Egyptské hieroglyfy, Praha: Volvox Globator, ISBN 8072074318 
• Erman, Adolf; Grapow, Hermann, edi. (1926 – 1953), Wörterbuch der aegyptischen Sprache im Auftrage der deutschen Akademien (Berlin: Akademie-Verlag GmbH vyd.), Leipzig: J. C. Hinrichs’schen Buchhandlungen (vyd. 1971) 
• Everson, Michael (2000), Proposal to add 6 Egyptological characters to the UCS (vyd. 27. august 2000), http://std.dkuug.dk/jtc1/sc2/wg2/docs/n2241.pdf, dost. 22. september 2009 
• Everson, Michael; Richmond, Bob (2008), EGYPTOLOGICAL YOD and Cyrillic breathing (vyd. 8. apríl 2008), http://std.dkuug.dk/jtc1/sc2/wg2/docs/n3382.pdf, dost. 22. september 2009 
• Everson, Michael (2008), Proposal to encode Egyptological Yod and similar characters in the UCS (vyd. 4. august 2008), http://std.dkuug.dk/jtc1/sc2/wg2/docs/n3487.pdf, dost. 22. september 2009 
• Gardiner, Alan Henderson (1957), Egyptian Grammar; Being an Introduction to the Study of Hieroglyphs (3. vyd.), Oxford: Griffith Institute, ISBN 9780900416354 
• Hannig, Rainer (1995), Großes Handwörterbuch Ägyptisch-Deutsch; Die Sprache der Pharaonen (2800–950 v. Chr.), Kulturgeschichte der antiken Welt, 64, Mainz am Rhein: Verlag Philipp von Zabern, ISBN 9783805317719 
• Kozák, Jaromír (2008), Egyptština: Mluvnice, Praha: Onyx, ISBN 9788086788371 
• Schenkel, Wolfgang (1990), Einführung in die altägyptische Sprachwissenschaft, Orientalistische Einführungen, Darmstadt: Wissenschaftliche Buchgesellschaft, ISBN 9783534035069 
• Schneider, Thomas (2003), „Etymologische Methode, die Historizität der Phoneme und das ägyptologische Transkriptionsalphabet“, Lingua aegyptia: Journal of Egyptian Language Studies (11): 187 – 199 

Externé odkazy

• Manuel de Codage – Technické detaily elektronickej transliterácie staroegyptských textov. Dost. 2009-09-22
• Online encoding converter – Program na prevod transliterácii založených na ASCII znakoch do Unicode systému. Dost. 2009-09-22