Triatlonové vybavenie

Vzhľadom na povahu triatlonu ako pretekov zložených z viacerých športov bolo veľa technických zariadení prevzatých z iných športov, alebo špeciálne vyvinutých v snahe rýchlejšie pretekať a zvýšiť bezpečnosť pretekárov.

Triatlonová kombinéza

Fabian Alessandro v triatlonovej kombinéze za Taliansko

Triatlonová kombinéza je jednodielna priliehavá časť odevu navrhnutá špeciálne pre triatlonových športovcov, ktorá poskytuje pohodlie a odstraňuje nutnosť prezliekať sa pri prechode z plávania na bicykel a beh. Triatlonová kombinéza je zvyčajne jednodielny kus oblečenia, existujú ale aj dvojdielne verzie so samostatnými šortkami a topom. Tie športovci preferujú hlavne na dlhšie preteky, kde je pre nich dôležitejšie pohodlie. Všetky triatlonové kombinézy majú zabudovanú cyklistickú vložku pre zvýšenie pohodlia počas jazdy na bicykli. Tieto vložky sú ale oveľa užšie ako tie u klasických šortiek a to z dôvodu, aby zabezpečovali lepší komfort pri behaní a aby nevznikalo pri behaní trenie kože. Triatlonové kombinézy tradične nemali rukávy a tým bola umožnená väčšia pohyblivosť pri plávaní no v poslednej dobe sa kombinézy s priliehavými rukávmi stávajú populárnejšie. Materiál kombinézy je veľmi dôležitý. Keď športovci prechádzajú z plávania na bicykel materiál musí byť rýchloschnúci aby bicyklovanie bolo pohodlné. Materiál taktiež musí byť savý alebo priedušný, pretože cyklistika a beh sú činnosti, pri ktorých sa pretekár pochopiteľne potí.

Hodinky a tepová frekvencia

V modernej ére sa už hodinky dajú považovať za povinnosť. Pretekári nosia tzv. športtestery ktoré sledujú metriky, ako je vzdialenosť, tempo, prevýšenie a rýchlosť. Podstatné pre športovcov je aj sledovanie tepovej frekvencie. Pravidelné sledovanie tepu srdca pretekárovi pomáha predchádzať tomu aby sa vysilil.

Vybavenie na plávanie

Zlatý medailista Simon Whitfield sa pripravuje na plávanie.

Typickou výbavou pre plaveckú časť pretekov je plavecká čiapka, okuliare a prípadne neoprén. Dnes je už taktiež štandardom, že organizátori triatlonov poskytujú pretekárom plavecké čiapky s vlastným dizajnom. Vzhľadom na zníženú viditeľnosť účastníkov na otvorenej vode sa takmer výlučne používajú plavecké čiapky jasných farieb, aby bolo možné vidieť plavcov pre bezpečnosť aj pre divákov.

Neoprén

Väčšina triatlonov sa pláva na otvorenej vode, kde je voda studená a tak mnohí pretekári nosia neoprény. Typické neoprény vyrábané na šnorchlovanie alebo surfovanie však nie sú optimalizované na plávanie, pretože tesnosť v ramenách vo všeobecnosti príliš obmedzuje rozsah pohybu pre pohodlné zaberanie počas plávania. Moderné neoprénové kombinézy na triatlon vynašiel Dan Empfield v roku 1987 a sú prispôsobené potrebám triatlonistov a vo všeobecnosti obsahujú nasledujúce funkcie:

• Tenšia a/alebo pružnejšia guma v blízkosti ramien, dostupné sú aj verzie bez rukávov.
• Dlhé zipsy a niekedy zipsy na zápästí/členku na uľahčenie rýchleho vyzliekania počas prechodu na bicykel respektíve beh.

Pravidla použitia neoprénu sa líšia podľa podujatia, ale zvyčajne príkaz na jeho použitie sa vydáva podľa teploty vody v deň pretekov. Napríklad pravidlá britského triatlonu stanovujú, že neoprénové obleky sú zakázané ak je teplota vody nad 22°C a povinné ak teplota spadne pod 14°C. Ak sa nepreteká v neopréne, účastník pretekov má možnosť nosiť akýkoľvek iný štýl plaviek povolený pravidlami. Podľa aktuálneho súboru pravidiel ITU existuje pravidlo hrúbky neoprénového obleku. Nesmie sa používať neoprénový oblek s hrúbkou väčšou ako 5 mm. Väčšina triatlonových neoprénov má hrúbku od 3 mm do 5 mm.

Zakázané vybavenie

Akékoľvek umelé hnacie zariadenie, ako sú plutvy, pádla alebo plávacie ponožky, ako aj akékoľvek plávacie zariadenie okrem neoprénu je zakázané. Zakázané sú aj slúchadlá alebo akékoľvek zariadenie do uší, ako je časovač tempa. Šnorchle bývali šedou zónou pre mnohé národné federácie vrátane Kanady, Austrálie a USA. To sa zmenilo až keď športový riadiaci orgán ITU vydal nové usmernenie, ktoré šnorchlovanie výslovne nepovoľovalo. Po zmene oficiálnych pravidiel ITU, ktoré špecificky zakazujú šnorchlovanie ich väčšina národných federácií taktiež zakázala.

Ergometre

Niektorí triatlonisti nemajú luxus otvoreného prostredia na plávanie v blízkosti miesta, kde trénujú, a celoročný tréning vonku môže byť v chladnom podnebí náročný. Na vyriešenie tohto problému bolo vytvorených niekoľko produktov pre plavecký tréning vrátane ergometrov.

Cyklistické vybavenie

Triatlonové bicykle

Triatlonové bicykle sú variantom cestných pretekárskych bicyklov, ktoré sú určené predovšetkým na optimalizáciu aerodynamiky. Keďže vo väčšine triatlonov cyklisti neťahajú za sebou ako pri mnohých iných formách cestných pretekov, môžu triatlonisti získať značnú výhodu jazdou na bicykli, ktorá znižuje odpor vetra. Najzrejmejším znakom triatlonového bicykla sú riadidlá známe ako „aero-bary“ (pozri nižšie).

Mnohé komponenty triatlonového bicykla sú navyše navrhnuté s aerodynamickým profilom:

Priekopníkmi triatlonových bicyklov boli Ralph Ray a Dan Empfield koncom osemdesiatych rokov. Triatlonové bicykle sú vo všeobecnosti veľmi podobné bicyklom, ktoré sa používajú v časovke jednotlivcov.

Športovec jazdiaci na aerobaroch

Aerodynamický tvar spôsobuje o niečo vyššiu hmotnosť, aj keď sú použité uhlíkové vlákna. Vo veľmi kopcovitých pretekoch, kde sa veľa času trávi pomalým stúpaním je u pretekárov viac preferovaný „klasický“ cestný bicykel s nízkou hmotnosťou.

Topánky

Triatlonová obuv je podobná iným formám cyklistickej obuvi používanej pri pretekaní. Jednoducho pricvaknú nohy cyklistu k pedálom. Triatlonové topánky sú často optimalizované pre prechod z plávania na bicykel takže môžu taktiež obsahovať vložku aby umožňovali pohodlné používanie bez ponožiek, majú otvory, ktoré umožňujú ľahký odtok vody z plávania, a majú len jeden alebo dva pásiky na suchý zips pre ľahké zapínanie. Pri triatlonových cyklistických topánkach nie je nič nezvyčajné na tom, že sa suchý zips zapína z vonkajšej strany chodidla. Táto netradičná konfigurácia udržiava rozopnutý suchý zips ďaleko od reťaze bicykla, čím zabraňuje možnosti jeho zamotania do reťaze pri jazde na bicykli s odopnutou topánkou. Najčastejšie si pretekár odopína topánku tesne pred prechodom z bicyklovania na beh.

Bežným javom u pretekárov je to, že ich topánky sú už vopred cvaknuté na pedáloch a pri prechode z plávania na cyklistiku na bicykel len naskočia do topánky sa obujú až na bicykli. Taktiež pri prechode z bicyklovania na beh ostáva topánka na pedáloch a pretekár sa z nej len vyzuje a neodopína si ju z pedálov.

Hydratačné systémy

Aerodynamicky tvarovaná fľaša so zodpovedajúcou klietkou z uhlíkových vlákien

Tak ako pri všetkom inom, aj triatlonisti sa často snažia, aby boli ich fľaše s vodou čo najaerodynamickejšie a často aj preto, aby nemuseli siahať po fľaši s vodou – čo môže prerušiť šliapanie a spomaliť pretekára. Triatlonisti skúšali umiestniť fľaše s vodou na nezvyčajné miesta, napríklad do držiaka za sedlom, podľa teórie, že fľaše sú pred vetrom chránené telom. Nedávna štúdia magazínu Triathlete vo veternom tuneli však zistila, že takéto umiestnenie je v skutočnosti kontraproduktívne, pretože prerušuje laminárne prúdenie vzduchu po zakrivenom chrbte športovca. Štúdia vo veternom tuneli z roku 2003 od Dana Empfielda zistila, že najlepšou konfiguráciou bola jedna fľaša s vodou na spodnej trubke rámu bicykla (vyhladzovala prúdenie vzduchu k sedlovej trubke a zadnému kolesu). To spôsobilo menší odpor, ako keby ste nemali žiadnu fľašu s vodou. V súčasnosti najčastejšia konfigurácia sú 2 fľaše na ráme bicykla. Jedna na spodnom ráme a jedna na bočnom.

Na uspokojenie požiadaviek triatlonistov na aerodynamické hydratačné systémy bolo vytvorených množstvo produktov. Príklady zahŕňajú systém Aerodrink od Profile Design, aero fľašu so slamkou, ktorá je umiestnená na riadidlách takže športovec môže piť bez použitia rúk. Navyše, niektoré špičkové triatlonové bicykle majú hydratačný systém integrovaný do samotných trubiek rámu.

Na diaľkovom triatlone počas pretekov dostanú účastníci naplnené fľaše od organizátora ako náhradu za použité. Pri použití špeciálnych fliaš treba prijatú fľašu vyprázdniť do vlastnej fľaše a ihneď ju vyhodiť. Fľaše visiace na riadidlách sú na to vo všeobecnosti pripravené. Hádzanie fliaš mimo občerstvovacích staníc nie je dovolené.

Kolesá

Pre pretekárske bicykle existuje široká škála kolies s nízkou hmotnosťou a/alebo aerodynamikou. Triatlonové kolesá neobsahujú „klasických“ 32 výpletov. Väčšinou ide o menší počet a veľká pozornosť sa upriamuje aj na kolesá s troma veľkými pevnými výpletmi, ktoré sú legálne iba v triatlone a časovke jednotlivcov. Uprednostňované sú aj kolesá s vyšším profilom (väčší ráfik) pretože podporujú laminárne prúdenie vzduchu okolo nich viac ako tradičné kolesá s tenkými ráfikmi.

Používajú sa aj kolesá s pevnými diskami, aj keď vo vonkajších podmienkach sa tieto vo všeobecnosti nepoužívajú na prednom kolese, pretože sa s nimi ťažko manipuluje pri bočnom vetre. Diskové kolesá poskytujú významnú aerodynamickú výhodu, keď sú namontované na zadnom kolese, čím zlepšujú laminárne prúdenie cez zadnú polovicu bicykla. Diskové kolesá nie sú povolené na majstrovstvách sveta Ironman v Kona na Havaji, pretože veľký bočný vietor, ktorý pre túto oblasť nie je nič nezvyčajné predstavuje pre športovcov nebezpečnú situáciu.

Niektoré triatlonové bicykle používajú skôr kolesá 650c (menovitý priemer 65 centimetrov) než bežné kolesá 700c používané na takmer všetkých cestných bicykloch. Menšie kolesá vážia menej, majú menšiu plochu prierezu (znižujú odpor vetra) a znižujú celkový odpor bicykla proti vetru tým, že rám a cyklistu približujú k zemi.

Bežecké vybavenie

Topánky

Väčšina pretekárov používa bežnú bežeckú obuv, ale existujú aj topánky špecifické pre triatlon. Rozdiel medzi bežeckými topánkami a topánkami triatlonistu sú v tom, že triatlonové topánky majú v oblasti päty vyrezaný otvor, ktorý umožňuje odtekanie vody. Tým pádom voda má kde odtekať, nenasiakne vodu a topánky v konečnom dôsledku nie sú ťažké. Je to obzvlášť dôležité pri pretekoch na dlhšie trasy. Tieto topánky sú zväčša používané v akvatlone, kde pretekári ihneď po plávaní pokračujú v pretekoch behom.

Elastické šnúrky do topánok

Triatlonisti často nahrádzajú šnúrky na topánkach šnúrkami vyrobenými z gumy, čo umožňuje triatlonistovi si pri pretekaní obuť topánky bez toho, aby si musel zaviazať šnúrky. To šetrí čas počas prechodu z bicykla na beh.

Ponožky

Na krátke preteky sa často neberie ohľad na nosenie ponožiek, pretože sa nedajú nosiť počas plávania a čas potrebný na ich nasadenie pri prechode z plávania na bicykel respektíve beh sa považuje za čas, ktorý sa nedá vrátiť späť. Nepoužívanie ponožiek ale môže spôsobiť odreniny, ktoré môžu byť veľmi bolestivé. Triatlonisti často trénujú beh na nimi stanovenú vzdialenosť v pretekárskej obuvi bez ponožiek. Na pretekoch na dlhých tratiach väčšina športovcov ponožky nosí. Najmä na beh, pretože pohodlie, ktoré poskytujú prevažujú nad strateným časom.