Preskočiť na obsah

Trnavská arcidiecéza

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Trnavská arcidiecéza
Archidioecesis Tyrnaviensis
Erb
Erb
Poloha diecézy Trnavská arcidiecéza na Slovensku (klikacia mapa)Bratislavská arcidiecézaTrnavská arcidiecézaBiskupstvo NitraŽilinská diecézaBiskupstvo Banská BystricaBiskupstvo RožňavaArcibiskupstvo KošiceBiskupstvo Spišské Podhradie
Poloha diecézy Trnavská arcidiecéza na Slovensku (klikacia mapa)
Základné údaje
CirkevLatinská cirkev
ŠtátSlovensko
Cirkevná provinciaZápadná provincia
Metropolitné biskupstvoBratislavská arcidiecéza
Dátum vzniku14. február 2008, 30. december 1977 –
Hierarchia
ArcibiskupJán Orosch
Emeritný arcibiskupRóbert Bezák
Emeritný arcibiskupJán Sokol
Generálny vikárPeter Šimko
Generálny vikárRóbert Kiss
pre maďarsky hovoriacich veriacich
Biskupský vikárLadislav Tóth
pre katechizáciu a školstvo
Štatistické údaje
Dekanáty11 (2013-01-07 [1])
Farnosti142 (2013-01-07 [2])
Ostatné údaje
PatrónJán Krstiteľ
Obradrímsky
Liturgický jazykslov. , maď.
KatedrálaKatedrála sv. Jána Krstiteľa
Webstránkahttp://www.abu.sk/
Catholic-hierarchycatholic-hierarchy.com
Cirkevná provincia
Mapa cirkevnej provincie Západná provincia
Katedrála Jána Krstiteľa v Trnave

Trnavská arcidiecéza alebo Arcibiskupstvo Trnava, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Trnavská arcidiecéza[1] (lat. Archidioecesis Tyrnaviensis) je rímskokatolícka arcidiecéza na Slovensku so sídlom v Trnave. Od 30. augusta 2013 spravuje arcidiecézu arcibiskup Ján Orosch.

História

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozri aj: Ostrihomské arcibiskupstvo a Trnavská apoštolská administratúra

Trnavská arcidiecéza bola zriadená 30. decembra 1977. V tento deň pápež Pavol VI. vydal apoštolskú konštitúciu Praescriptionum sacrosancti, ktorou oddelil územie Trnavskej apoštolskej administratúry od Ostrihomskej arcidiecézy a povýšil ju na arcidiecézu. Za katedrálu bol určený kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pápež súčasne aj apoštolskú konštitúciu Qui divino, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Za metropolitné arcibiskupstvo bola ustanovená Trnavská arcidiecéza a ako sufragánne biskupstvá jej boli podriadené všetky diecézy na Slovensku, ktoré boli dovtedy priamo podriadené Svätému Stolcu:

Týmito apoštolskými konštitúciami bolo po vyše 60 rokoch zavŕšené úsilie o definitívne doriešenie cirkevno-právneho postavenia slovenských diecéz po rozpade Uhorska v roku 1918.

Obe konštitúcie vyhlásil František kardinál Tomášek 7. júla 1978 na slávnostnej svätej omši v katedrálnom kostole sv. Jána Krstiteľa v Trnave.

Na čele arcidiecézy stál až do svojej smrti 13. novembera 1987 Július Gábriš, ktorý bol na čele Trnavskej administratúry od roku 1973. K dohode medzi komunistickým Československom a Svätou stolicou o jeho menovaní za arcibiskupa-metropolitu nedošlo a preto spravoval arcidicézu ako apoštolský administrátor. Po jeho smrti dňa 14. novembra 1987 zbor konzultorov zvolil za dočasného administrátora seredského dekana Jána Sokola. Túto voľbu obratom potvrdil Vatikán a neskôr ho akceptoval aj štát. Po rokovaniach medzi ČSSR a Svätou stolicou, bolo 26. júla 1989 zverejnené menovanie Jána Sokola za prvého arcibiskupa-metropolitu a 10. septembra 1989 bol Ján Sokol slávnostne inaugurovaný do úradu arcibiskupa.[2]

Dňa 31. marca 1995 pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastorali quidem permoti zriadil Košickú cirkevnú provinciu a ako sufragánne biskupstvá jej podriadil Spišské a Rožňavské biskupstvo. Súčasne bola Trnavská arcidiecéza premenovaná na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu. Rozprestierala sa na juhozápadnom Slovensku na území Bratislavského, Trnavského a Nitrianskeho (s výnimkou samotnej Nitry a úzkeho pásu, ktorý ju spájal s územím vlastnej diecézy) kraja. Zasahovala aj do Trenčianskeho (Nové Mesto nad Váhom) a Banskobystrického kraja (Banská Štiavnica, Veľký Krtíš). Ako sufragánne biskupstvá zostali Nitrianske a Banskobystrické biskupstvo. Na jej čele stál arcibiskup Ján Sokol.

Arcidiecéza zanikla 14. februára 2008 rozdelením na metropolitnú bratislavskou arcidiecézu a sufragánnou trnavskou arcidiecézu.

Dňa 14. februára 2008 sa na základe rozhodnutia pápeža Benedikta XVI. zreorganizovali slovenské rímskokatolícke diecézy. Bratislavsko-trnavská arcidiecéza bola premenovaná späť na Trnavskú arcidiecézu[3] a jej územie bolo výrazne zmenšené. Z územia na západe vznikla Bratislavská arcidiecéza a územie na východe bolo začlenené do Nitrianskej a Banskobystrickej diecézy. Metropolitným sídlom sa stala Bratislava, ale aj napriek tomu zostal Trnave titul arcidiecéza.[4][5] Trnavský arcibiskup však nemá právo nosiť pálium, odznak hodnosti metropolitu. Pápež akceptoval voľbu Jána Sokola a potvrdil ho vo funkcii Trnavského arcibiskupa a zároveň mu udelil osobné privilégium nosiť pálium, ktoré obdržal ešte ako metropolita.[6]

18. apríla 2009 Benedikt XVI. prijal rezignáciu Jána Sokola a za nového arcibiskupa menoval redemptoristu Róberta Bezáka, ktorý v čase menovania bol správcom farnosti Banská Bystrica - Radvaň.[2]

Pápež Benedikt XVI. 2. júla 2012 odvolal bez uvedenia dôvodov arcibiskupa Róberta Bezáka z vedenia arcidiecézy a arcidiecéza bola v stave sede vacante. Súčasne s odvolaním arcibiskupa bol za apoštolského administrátora sede vacante menovaný Ján Orosch.[7]

Arcibiskupi a apoštolskí administrátori

[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný arcibiskup

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 11. júla 2013 vymenoval pápež František apoštolského administrátora sede vacante Trnavskej arcidiecézy Jána Oroscha za arcibiskupa.[8] Kánonické prevzatie úradu sa uskutočnilo v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave 30. augusta 2013.[9]

Doterajší arcibiskupi

[upraviť | upraviť zdroj]
Meno a priezvisko Menovanie
do úradu 		Prevzatie
úradu 		Ukončenie
úradu 		Poznámka
Mons. Ján Sokol 26. júl 1989 10. september 1989 arcibiskup metropolita

Trnavskej arcidiecézy

31. marec 1995 arcibiskup metropolita

Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy

14. február 2008 18. apríl 2009 arcibiskup Trnavskej arcidiecézy
Mons. Róbert Bezák CSsR 18. apríl 2009 6. jún 2009 2. júl 2012 odvolaný z pastoračného riadenia

Trnavskej arcidiecézy

Mons. Ján Orosch 11. júl 2013 30. august 2013 momentálne v úrade

Doterajší apoštolskí administrátori arcidiecézy v čase bez arcibiskupa

[upraviť | upraviť zdroj]
Meno a priezvisko Vymenovanie
do úradu 		Ukončenie
úradu 		Poznámka
Július Gábriš 30. december 1977 13. november 1987 nedošlo k dohode medzi ČSSR a Svätou stolicou ohľadom menovania arcibiskupa
Ján Sokol 14. november 1987 26. júl 1989 zvolený zborom konzultorov po úmrtí Júliusa Gábriša
Ján Orosch 2. júl 2012 30. august 2013 po odvolaní arcibiskupa Róberta Bezáka vymenovaný Svätou stolicou za administrátora sede vacante

Pomocní biskupi

[upraviť | upraviť zdroj]

Pomocný biskup

[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti arcidiecéza nemá pomocného biskupa.

Doterajší pomocní biskupi

[upraviť | upraviť zdroj]
Biskup Menovanie do úradu Uvedenie do úradu Ukončenie úradu Poznámka
Dominik Tóth 17. marec 1990 16. apríl 1990 2. apríl 2004 rezignácia pri dosiahnutí 75. roku života
Vladimír Filo 23. november 2002 vymenovaný za biskupa koadjútora v Rožňavskej diecéze
Dominik Hrušovský 17. september 1992 17. december 1992 15. apríl 1996 vymenovaný za apoštolského nuncia v Bielorusku
Štefan Vrablec 19. jún 1998 26. júl 1998 2. apríl 2004 rezignácia pri dosiahnutí 75. roku života
Stanislav Zvolenský 2. apríl 2004 2. máj 2004 14. február 2008 vymenovaný za arcibiskupa Bratislavskej arcidiecézy
Ján Orosch 2. júl 2012 vymenovaný za apoštolského administrátora sede vacante

Štatistika

[upraviť | upraviť zdroj]
Rok Obyvatelia Katolíci Percent katolíkov Farnosti Diecézni kňazi Rehoľní kňazi Kňazi spolu Rehoľníci Rehoľníčky
1980 1 763 209 1 406 810 79.8% 449 430 100 530 128 710
1990 1 987 400 1 300 911 65.5% 435 379 50 429 60 547
2000 1 914 487 1 187 235 62.0% 445 424 237 661 397 1 063
2003 1 905 148 1 350 326 70.9% 447 443 264 707 464 1 123

Dekanáty

[upraviť | upraviť zdroj]

Dekanáty arcidiecézy sú v mestách:

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ministerstvo kultúry SR. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike [online]. [Cit. 2012-12-25]. Dostupné online. Archivované 2020-02-20 z originálu.
  2. ↑ a b TK KBS. Benedikt XVI. vymenoval nového Trnavského arcibiskupa [online]. 18. 04. 2009 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  3. ↑ Zriaďovacia listina trnavskej arcidiecéznej charity [online]. charitatt.sk, [cit. 2015-08-20]. Dostupné online.
  4. ↑ Komuniké Konferencie biskupov Slovenska k reorganizácii Rímskokatolíckych diecéz na Slovensku. Život Cirkvi (TK KBS), 2008, roč. 15, čís. 7, s. 10 - 11. Dostupné online [cit. 2015-08-20].
  5. ↑ Dekrét Kongregácie pre biskupov o novom územnom členení rímskokatolíckych diecéz na Slovensku zo dňa 14.2.2008 [online]. TK KBS, [cit. 2015-08-20]. Dostupné online. (lat.)
  6. ↑ TK KBS. Benedikt XVI. zreorganizoval Rímskokatolícke diecézy na Slovensku [online]. 14. 02. 2008 12:16, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  7. ↑ TK KBS. Svätý Otec rozhodol o zmenách v Trnavskej arcidiecéze [online]. 02. 07. 2012 12:00, [cit. 2012-12-18]. Dostupné online.
  8. ↑ TK KBS. Svätý Otec František vymenoval nového trnavského arcibiskupa [online]. 11. 07. 2013 12:00, [cit. 2013-07-11]. Dostupné online.
  9. ↑ TK KBS. Nový trnavský arcibiskup slávil inauguračnú svätú omšu [online]. 30. 08. 2013 12:47, [cit. 2014-06-11]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok týkajúci sa náboženstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trnavská_arcidiecéza&oldid=7940351“