Hlohovec
O iných významoch výrazu Hlohovec pozri Hlohovec (rozlišovacia stránka).| Hlohovec | |
| Frašták, Mesto ruží | |
| mesto | |
 Farský kostol sv. Michala
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Hlohovec |
| Región | Dolné Považie |
| Časti | Hlohovec, Nová štvrť, Peter, Sihoť, Šulekovo |
| Vodný tok | Váh |
| Nadmorská výška | 156 m n. m. |
| Súradnice | 48°26′00″S 17°48′12″V / 48,433333°S 17,803333°V |
| Najvyšší bod | 338 |
| Najnižší bod | 140 |
| Rozloha | 64,12 km² (6 412 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 19 774 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 308,39 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Primátor | Ivan Baranovič[3] (nezávislý) |
| PSČ | 920 01 |
| ŠÚJ | 507032 |
| EČV (do r. 2022) | HC |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa mestského úradu |
Mestský úrad M. R. Štefánika 1 920 01 Hlohovec |
| E-mailová adresa | msu@hlohovec.sk |
| Telefón | 033 / 736 81 11 |
| Fax | 033 / 742 32 28 |
  Poloha mesta na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa mesta
| |
| Wikimedia Commons: Hlohovec | |
| Webová stránka: hlohovec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hlohovec je okresné mesto okresu Hlohovec na Slovensku v Trnavskom kraji. Prvá písomná zmienka o meste sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113.
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Meno mesta pochádza od rastliny hloh, ktorá rastie v okolí mesta. Staršie názvy mesta sú (nem. Freistadt an der Waag; maď. Galgóc; slov. v Trnavskom nárečí Frašták), nazýva sa tiež „mesto ruží“.[4]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]
Hlohovec sa nachádza na brehoch rieky Váh, v severnej časti Podunajskej pahorkatiny, na juhozápadnom okraji Považského Inovca. Západne od mestskej časti Šulekovo prechádza diaľnica D1, ktorá je dostupná po ceste II/513, smerujúcej na Nitru.
Od Piešťan na Sereď vedie mestom cesta II/507. Z blízkeho železničného uzla v Leopoldove vedie Hlohovcom trať smerom na Nitru a na Topoľčany napojená na hlavnú trať Bratislava – Žilina.
Hlohovec leží 22 km južne od Piešťan, 20 km východne od Trnavy, 20 km severne od Serede a 25 km západne od Nitry.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Na juhozápade leží mestská časť Sihoť. Na západe sa nachádza mestská časť Šulekovo (kedysi samostatná obec, do roku 1948 nazývaná Beregseg). V severovýchodnej časti mesta je mestská časť Nová štvrť. Ešte ďalej na sever sa nachádza mestská časť Peter (kedysi samostatná obec, starší názov Sv. Peter).[4]
Ulice
[upraviť | upraviť zdroj]V meste Hlohovec sa nachádzajú nasledovné ulice:
- Hlohovec
Bernolákova, Bezručova, Bottova, R. Dilonga, Drevená, Družstevná, Fándlyho, Františkánske námestie, Fraštacká, Hlohová, Hollého, Hurbanova, Jarmočná, Jesenského, Kalinčiakova, Kamenná, Koperníkova, Kukučínova, Kuzmányho, Komenského, Kapitána Nálepku, Krátka, M. R. Štefánika, Manckovičova, Mateja Bela, Michalská, Nábrežie Andreja Hlinku, Námestie svätého Cyrila a Metoda, Námestie svätého Michala, Nerudova, Nitrianska, Palackého, Palárikova, Pavlovičova, Pod Beranom, Podzámska, Pri cintoríne, Pribinova, Radlinského, Rázusova, Rozmarínová, Sládkovičova, SNP, Šafárikova, Školská, Šomodská, Športová, Štúrova, Tajovského, Tehelná, Tolstého, Továrenská, Vajanského, Vážska, Vinohradská, Vodárenská, Za poštou, Zábranie, Zámocká, Závalie, Železničná
- Nová štvrť
Ulica 9. mája, A. Felcána, Čsl. armády, Hviezdoslavova, Jilemnického, M. Benku, Mierová, Fraňa Kráľa, Františka Lipku, Gáborská, Gorkého, Gagarinova, Inovecká, Kamenohorská, Karpatská, Ružová, Veterná
- Peter
Čulenova, Duklianska, Hošták, Kruhová, Ľ. Zúbka, Pánska niva, Rovná, Slnečná, Svätopeterská, Šoltésovej, Timravy, Vansovej, Vážska, Poniklecová
- Sihoť
- Šulekovo
D. Jurkoviča, Hájska, Holubyho, Humno, Janka Kráľa, Mlynská, Novomeského, Okrúhla, Osloboditeľov, Pltnícka, Podjavorinskej, Rybárska, Sereďská, Školská, Šulekova, Záhradnícka
Vodné toky
[upraviť | upraviť zdroj]
Mestom preteká Váh, najdlhšia slovenská rieka.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj](Stav k 01.01.2021)[5]
- Počet obyvateľov spolu: 20 556
- muži: 10 001
- ženy: 10 555
Symboly mesta
[upraviť | upraviť zdroj]Opis erbu: V hornej striebornej polovici štítu modré brvno, dolná polovica je modrá.
Starý Hlohovec a Nový Hlohovec používali až do 16. storočia rozmanité pečatné symboly. Starý Hlohovec mal vo svojej pečati symbol leva (zo zemepanského erbu rodu Konthovcov) a Nový Hlohovec zasa erb, vychádzajúci z erbu Ujlakiovcov. [4]
Najstarší doklad o používaní erbu Nového Hlohovca je pečať na liste zo 6. marca 1544. V nej je zobrazený erb s dvakrát delenou hornou polovicou štítu. V inom pečatidle zo 16. storočia je horná polovica štítu delená už trikrát.
Spoločný symbol obidvoch Hlohovcov vznikol až v druhej polovici 16. storočia, keďže v tom období už začali tieto časti splývať. Od sedemdesiatych rokov 20. storočia mesto používalo štyrikrát červeno-strieborne delený štít. V roku 1991 sa mesto vrátilo k používaniu erbu s dvakrát delenou polovicou štítu s použitím modrej farby a strieborného kovu.[4]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Archeologické nálezy dokazujú, že územie mesta bolo osídlené už v staršej dobe kamennej – paleolite.
Prvá písomná zmienka je v listine zoborského opátstva z roku 1113. Tu sa uvádzajú majetky a osady patriace hradu Hlohovec (Bojničky, Koplotovce). V listine z roku 1247 sa uvádza villa Galgouch, rozkladajúca sa po oboch stranách rieky Váh. Počas tatárskeho vpádu (1241 – 1242) bola osada zničená, ale už v roku 1275 sa z listiny Ladislava IV. dozvedáme, že osada mala dve trhoviská.
V roku 1362 si od kráľa Ľudovíta I. vyžiadal Mikuláš Ujlaky nazývaný tiež Kont, palatín Uhorska a vtedajší majiteľ hradu, pre Hlohovec prvé mestské privilégiá: výsadu trhu a privilégium mestskej samosprávy. V roku 1446 obsadilo hrad i mesto vojsko Jána Jiskru z Brandýsa. V roku 1525 daroval kráľ Ľudovít II. hrad spolu s celým panstvom Alexejovi Turzovi. Turzovci vlastnili panstvo až do roku 1635, keď zomrel bez potomkov posledný z rodu, Adam Turzo. Po ňom kúpil od uhorského panovníka hrad i s panstvom Adam Forgáč (1639).
Život obyvateľov v 16. a 17. storočí poznačili protihabsburské stavovské povstania, turecké nájazdy a okupácia. V roku 1599 prešlo mestom turecké vojsko a spôsobilo mestu značné škody. Začiatkom 17. storočia sa začali prvé protihabsburské povstania (v roku 1604 pod vedením Štefana Bočkaja a neskôr pod vedením Gabriela Betlena, ktorý viackrát hrad navštívil). V roku 1621 sa pri Hlohovci odohrala bitka medzi cisárskym vojskom a povstalcami. V čase povstania Juraja Rákociho prechádzali mestom žoldnieri cisárskej armády, ktorí tiež obyvateľov a ani ich majetky nešetrili. V čase povstania Imricha Tököliho bolo mesto okupované Turkami, preto cisárski vojaci do mesta nevtrhli a obyvatelia zostali uchránení. Vzťahy medzi okupovaným Hlohovcom a Turkami upravovala zmluva z 12. novembra 1663 v ktorej Ahmet paša vzal mesto a okolité osady (Bojničky, Kľačany, Pastuchov, Dvorníky, Šulekovo a Červeník) do ochrany. Po porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 sa skončila i Turecká okupácia.
V roku 1720 získali Hlohovec aj s panstvom Erdődyovci, ktorí panstvo vlastnili až do roku 1945, kedy sovietske vojská oslobodili Hlohovec.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]
- Hlohovský zámok. Zámok stojí juhozápadne od mesta na okraji rozsiahleho anglického parku s francúzskymi terasami. Jeho história je úzko previazaná s mestom. Na jeho mieste stál pôvodne stredoveký hrad. Jeho existencia je doložená Zoborskou listinou z roku 1113. Vo Fuldských análoch sa síce spomína, že hrad Galgocy založili v rokoch 870 – 880 Bavori, no nemáme nijaký ďalší dôkaz, ktorý by potvrdil, že ide o Hlohovecký hrad, tak musíme za prvú písomnú zmienku považovať predchádzajúcu listinu. Ďalšou písomnou zmienkou je darovacia listina kráľa Ladislava IV. z roku 1275, ktorou sa majiteľom hradu stáva Aba, syn Abov. V roku 1294 sa stáva spolumajiteľom Abrahám Rúfus. V roku 1321 stratili Mikuláš, Abov syn i Abrahám Rúfus všetky svoje majetky preto, lebo stáli na strane Matúša Čáka v spore s kráľom Karolom Róbertom.
V rokoch 1349 – 1524 bol hrad i panstvo v rukách Rodu Ujlaky. Skončilo sa smrťou posledného z rodu Vavrinca (1524). Od roku 1446 bol hrad istý krátky čas sídlom husitov a Jána Jiskru z Brandýsa.
V nasledujúcom roku sa hrad dostal do rúk, v tej dobe jednému z najmocnejších a najbohatších rodov v Uhorsku, Thurzovcom, konkrétne hrad získal Alexius Thurzo. Jeden z posledných Thurzovcov Michal, nechal v roku 1610 nadstaviť vrchnú časť veže kostola sv. Michala do takej podoby, ako ju poznáme dnes. Úmrtím Michala (1636) sa hrad dostal do rúk kráľovskej komory.
V roku 1637 sa hrad prostredníctvom Adama, dostáva do rúk ďalšiemu významnému rodu, Forgáčovcom. Ten ho od koruny odkúpil za 182 837 zlatých. Adam Forgáč je známy aj tým, že ako veliteľ Novozámockej pevnosti ju v roku 1663 vydal Turkom.
V rokoch 1709 – 1716 bol hrad vo vlastníctve českého rodu pánov z Mitrovíc.
V roku 1720 daroval panovník Karol III. Hlohovec Jurajovi Leopoldovi Erdődymu za 24 000 rýnskych zlatých. Najvýznamnejšie sa do dejín hradu zapísal Jozef Erdődy, ktorý nechal prestavať pôvodný hrad na reprezentačný zámok a ten sa zachoval prakticky v nezmenenej podobe až dodnes.
Monumentálna budova s rytmicky barokovo-klasicisticko členenými fasádami. Vstup podjazdom vedie na ústredné nádvorie, ktorého výrazným prvkom je valec schodišťa. Zámok si napriek veľkej prestavbe na barokové reprezentačné sídlo zachoval podstatu stredovekého, renesančne rozšíreného hradu tak, ako ho postupne zväčšovali a prebudovávali. Systém mohutných oporných pilierov, ktorými zabezpečovali široké múry opevnenia nad strminami terénneho výbežku, je charakteristickým prvkom starších stavebných etáp. Staršie budovy, konštrukcie a systém klenieb prispôsobili novému pôdorysnému riešeniu. Prestavbou vznikol dvojposchodový štvorkrídlový objekt okolo nepravidelného nádvoria so slávnostným schodišťom, vedúcim na chodbu obiehajúcu okolo väčšej časti nádvoria.
V miestnostiach na prízemí sú hrebienkové klenby, valené klenby s lunetami a pruské klenby, dokumentujúce stredoveký a renesančný vzhľad interiérov 16. a 17. stor. Barokové úpravy sú najvýraznejšie najmä na vretenovitom schodišti, kaplnke a reprezentačných miestnostiach, pôvodne zariadených empírovým nábytkom. V miestnostiach sa zachovalo empírové obloženie stien, maľby a štuková výzdoba. Pôvodný nábytok a barokové pozlátené sane sú v zbierkach múzea na hrade Červený Kameň, obrazy sú v galérii na Bojnickom zámku.[6]
- Farský kostol sv. Michala pochádza asi z roku 1242. Murivo presbytéria a lode je z 15. storočia. V 17. storočí bola loď kostola zaklenutá valenou klenbou s lunetami, nadstavaná veža (1610) a upravená fasáda.[6]
- Kaplnka sv. Anny je baroková stavba z roku 1748. Má polygonálny pôdorys a je zaklenutá kupolou.[6]
- Kláštor františkánov a kostol Všechsvätých[6]. Oba objekty vznikli v roku 1492. V 17. storočí prebehli na oboch objektoch radikálne prestavby. V roku 1700 dal Šimon Forgáč pristavať k lodi kostola oktagonálnu kaplnku. V priebehu storočí boli františkáni z kláštora niekoľkokrát vyhnaní. V 80. rokoch 16. storočia bola zriadená v kláštore kníhtlačiareň, jedna z prvých na Slovensku, ktorú vlastnil kazateľ Peter Bornemisza, po jeho smrti ju prevzal Valentín Manckovič. V roku 1601 Stanislav Thurzo zriadil v budove trojjazyčné gymnázium. V 18. – 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 – 1760 Juraj Pavlín Bajan, ako novici: Edmund Pascha a Juraj Zrunek (ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F-dur, s folklórnymi prvkami). V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej Rodiny, Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, Božského Srdca Ježišovho a Sv. Terézie z Avilly v kláštornom kostole. Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovienskeho textu chorvátsko – dalmátskeho pôvodu z 13. – 14. storočia).
- Empírové divadlo[6] (Commedie Haus) dal postaviť v roku 1802 Jozef Erdődy v blízkosti zámku, ktorého bol majiteľom. Výstavbu viedol Pietro Travaglia, staviteľ, maliar a sochár z rakúskeho Eisenstadtu, pôvodom Talian. Koncertoval tu Ludwig van Beethoven, čo pripomína aj jeho busta umiestnená pred budovou divadla.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Divadlo
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto nemá stálu divadelnú scénu. Rôzne súbory, alebo umelci vystupujú v Dome kultúry, alebo v Empírovom divadle.
Múzeá
[upraviť | upraviť zdroj]Vlastivedné múzeum v Hlohovci bolo založené v roku 1959. Múzeum patrí k typickým regionálnym múzeám vlastivedného charakteru. Spravuje zbierky spoločenských a prírodných vied, predovšetkým v odboroch história, archeológia, národopis, zoológia a botanika.
Múzeum sídli v objekte františkánskeho kláštora, ktorý dal v roku 1492 postaviť Vavrinec Ujlaky a dnes je kultúrnou pamiatkou. Múzeum prevádzkuje i výstavnú sieň mimo sídla (na Rázusovej ulici).
Stále expozície:
- Expozícia historického nábytku
- Expozícia Stavovce okolia Hlohovca
- Archeologická expozícia Praveké osídlenie regiónu
- Hlohovec – feudálne mesto
- Expozícia Ženský ľudový odev
- Expozícia Porcelán, kamenina a sklo v ľudovom prostredí
- Expozícia historického portrétu a grafiky
- Expozícia Dejiny Františkánskej rehole na Slovensku
Okrem stálych expozícií múzeum poriada a organizuje rôzne výstavy a kultúrne podujatia.
Hudba
[upraviť | upraviť zdroj]Z Hlohovca pochádza spevák Richard Müller. V Hlohovci v súčasnosti pôsobí množstvo mladých, ale aj skúsenejších hudobných skupín: Craniotomy, Nekultúra, Peace-is-gun, Ska3x, Slovenská klobása, Night Vision, Prograss Band, Vylízané palice, Randál, Kačakura, Acoustic Groove, Five Men Attack, McNorki, Tobago, Matúš Candrák a iné.
Parky
[upraviť | upraviť zdroj]V juhozápadnej časti mesta sa nachádza tzv. Zámocká záhrada. Je to pomerne rozsiahly park s jazierkom a francúzskymi terasami.[6]
Hospodárstvo a infraštruktúra
[upraviť | upraviť zdroj]Dôležité firmy
[upraviť | upraviť zdroj]- Saneca Pharmaceuticals, a. s. – výroba farmaceutických výrobkov
- Drumet – oceľové laná a drôty
- BEKAERT a. s. – výroba drôtu a oceľových kordov
- Faurecia Interior Systems, s.r.o. – výroba automobilových interiérov
- Vetter Slovakia, s.r.o. – baliareň sušeného ovocia a orechov
- Železnice Slovenskej republiky
- BAYERN CENTER HC, s.r.o. - predaj a servis vozidiel značky ŠKODA
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]
Základné školy:
- Základná škola sv. Jozefa, na ulici Pribinova
- I. Základná škola, na ulici M. R. Štefánika
- II. Základná škola, na Koperníkovej ulici
- III. Základná škola, na ulici A. Felcána
- IV. Základná škola, na Nerudovej ulici (do šk. roku 2005/2006)
- V. Základná škola, na Školskej ulici v Šulekove
- VI. Základná škola, na Podzámskej ulici
Stredné školy:
- Gymnázium Ivana Kupca na Komenského ulici začalo písať svoju históriu v roku 1936. Počas svojej existencie prešlo mnohými zložitými historickými obdobiami, organizačnými i obsahovými premenami i zmenami v názve školy. Od roku 1991 má gymnázium okrem štvorročnej opäť aj osemročnú formu štúdia. Pri štvorročnom štúdiu ide o všeobecné štúdium bez zamerania a pri osemročnom o štúdium so zameraním na matematiku a fyziku.
- Stredná odborná škola na ulici Nerudovej ponúka štúdium v študijných odboroch technické lýceum, chemická informatika, potravinárstvo, kozmetička a vizážistka, modelárstvo a navrhovanie odevov, chémia, operátor odevnej výroby, operátor farmaceutickej výroby, kozmetička, chémia a životné prostredie, ktoré všetky končia maturitnou skúškou. Je tu tiež možnosť štúdia v 3-ročnom učebnom odbore chemik alebo krajčír.
- Obchodná akadémia na Tehelnej ulici
- Stredná odborná škola technická na ulici F. Lipku
- Odborné učilište internátne na Palárikovej ulici. V svojich objektoch Palárikova (administratíva, internát, cvičná kuchyňa, spoločenské centrum) a Jarmočná (triedy teoretického a praktického vyučovania, telocvičňa, posilňovňa, vonkajšie ihriská) zaisťuje výučbu v 3-ročných učebných odboroch kuchár, cukrár, krajčír, murár a maliar pre žiakov so zvláštnymi vyučovacími potrebami.
- Reedukačné centrum na ulici Zámok 1 Reedukačné centrum je najstarším zariadením tohto typu na Slovensku a je priamym následníkom Košickej kráľovskej polepšovne vzniknutej v roku 1902. Cieľom činnosti v Reedukačnom centre je výchova a vzdelávanie detí s poruchami psychického alebo sociálneho vývinu, u ktorých boli zistené také závažné poruchy správania a nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, ktoré spôsobujú to, že ich výchova sa nedá zvládnuť bežnými metódami a prostriedkami v iných školách a zariadeniach.
- Stredná odborná škola na ulici Zámok 1, ktorá je umiestnená na prízemí budovy RC, má v súčasnosti zriadených celkom šesť tried. Škola ponúka dvojročné učebné odbory /ISCED 2C/ strojárska výroba, spracovanie dreva, stavebná výroba. Škola je zriadená ako súčasť reedukačného centra ktoré má má vlastnú kuchyňu, jedáleň, telocvičňu a ihrisko pre všetky typy loptových hier.
Osobnosti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Viera Strnisková – slovenská herečka
- Otto Lackovič – slovenský herec
- Ivan Letko – slovenský herec
- Hana Gajdošová-Letková – slovenská herečka, dcéra Ivana Letka
- Silvia Stredňanská-Letková – herečka, rozhlasová režisérka
- Richard Müller – slovenský spevák a hudobník
- Ivan Štrpka – slovenský básnik
- Viktor Chrenko – slovenský grafik
- František Bojničan – slovenský karikaturista
- Ivan Kupec – slovenský básnik, esejista a prekladateľ
- Ladislav Kuna – slovenský reprezentant
- Michal Černušák – slovenský vytvarník
- Ján Hollý – pôsobil v Hlohovci ako farár v rokoch 1811 – 1814. V období jeho pobytu v Hlohovci sú známe preklady antických autorov a prvotiny jeho básnickej tvorby. Do Hlohovca prišiel z Pobedima a po skončení pôsobenia odišiel do neďalekých Maduníc. Jeho pobyt pripomína pamätná tabuľa na Podzámskej ulici, na mieste kde stála stará fara, na ktorej Ján Hollý pôsobil. V Hlohovci je po ňom pomenovaná aj ulica.
- Básnik Rudolf Dilong pôsobil ako františkán v hlohoveckom, ale aj v iných kláštoroch. Počas svojho pôsobenia v meste tvoril básne náboženského a iného charakteru. Je po ňom nazvaná aj ulica.
- Svetoznámy nemecký básnik Heinrich Heine má v Hlohovci pochovanú starú matku.
- Nemecký hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven navštívil Jozefa Erdődyho na hlohovskom zámku pri svojom pobyte v kúpeľoch v Piešťanoch. Návštevu pripomína aj busta skladateľa pred Empírovým divadlom.
- Valentín Manckovič patril k prvým kníhtlačiarom na území Slovenska. Svoju kníhtlačiareň mal vo františkánskom kláštore v 80-tych rokoch 16. storočia. Pracoval aj pre majiteľov hlohoveckého panstva, ktorí boli v tom čase na strane reformácie. Vytlačil diela Jána Pruna Fraštackého, Hieronyma Rauschera alebo aj Pavla Kyrmezera. V Hlohovci je po ňom pomenovaná ulica.
- Ján Pruno Fraštacký bol známy evanjelický kazateľ, učiteľ a básnik narodený v Hlohovci v roku 1560. Základné vzdelanie získal v rodnom meste a vyštudoval v Lipsku na univerzite. Pôsobil v Hlohovci a v Trenčíne. Počas svojho krátkeho života stihol napísať Katechizmus slovensko-latinský a niekoľko príležitostných renesančných básní. Zomrel v roku 1586.
- Peter Bornemisza patril k významným reformačným kazateľom a učiteľom. V Hlohovci pôsobil v 16. storočí v službách Júliusa Salmu.
- Juraj Handerla bol katolícky kňaz, chovateľ a propagátor chovu včiel na Slovensku. Počas pôsobenia v Hlohovci napísal a vydal dielo Új Mehész (Nový včelár). Handerla zomrel 9. mája 1796 v Hlohovci.
- Pavol Šiška bol katolíckym kňazom a rodákom z Hlohovca. Narodil sa 27. mája 1878. Pôsobil v Trnave a Malackách. Istý čas bol vysťahovalcom v USA, kde sa zapojil do krajanského hnutia. 30. mája 1918 podpísal Pittsburskú dohodu. Zaslúžil sa aj o výstavbu kostolov a organizovanie národného slovenského života. Od roku 1920 pôsobil v Hlohovci. Pamätná tabuľa na počesť Pavla Šišku a s textom Pittsburskej dohody je na bývalom farskom úrade.
- Ignác Havran bol katolíckym kňazom (dekan, kanonik) a profesorom na Rím. Kat. CMBF v Bratislave. Narodil sa 25. januára 1913 v obci Rybník. Pamätná tabuľa z dielne výtvarníka a sochára Tibora Dolníka je umiestnená na ľavej strane bočného vchodu do kostola sv. Michala Archanjela.
- V Hlohovci pôsobil aj spisovateľ Ľudo Zúbek. Bol autorom viacerých historických románov. Pracoval v meste ako bankový úradník.
- Vojtech Ihriský bol známy slovenský sochár a autor monumentálnej sochy P. O. Hviezdoslava v Bratislave. Počas druhej svetovej vojny mal v Hlohovci výtvarnú dielňu. Jeho dielo zdobí aj budovu Slovenskej sporiteľne na námestí sv. Michala v Hlohovci.
- Juraj Pavlín Bajan bol barokový katolícky kazateľ, skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore.
- Edmund Pascha bol barokový skladateľ a hudobník pôsobiaci vo františkánskom kláštore. Je autorom známej vianočnej omše.
- Ján Sinapius-Horčička pôsobil v Hlohovci v rokoch 1669 – 1672 ako evanjelický farár. Bol aj spisovateľom. Skladal príležitostné básne, ale aj prozaické diela oslavného a nábožensko-výchovného charakteru. Písal o poľovníctve, slávnych ženách a predovšetkým o ideálnom panovníkovi.
- V Hlohovci sa narodil ekonóm Andrej Kapustáš, minister financií vlády poľského revolucionára Tadeusza Kościuszka. V meste navštevoval židovskú školu. Neskôr pôsobil ako bankár v Postupime a vo Varšave. V hlavnom meste Poľska založil Poľskú národnú banku, navrhol prvé poľské bankovky a bol aj členom magistrátu mesta. Po porážke Kosciuszkovho povstania v roku 1794 ho uväznili v Petropavlovsku. Vo väzení preložil Talmud. V roku 1796 bol prepustený, ale ešte v tom istom roku zomrel vo Vilniuse.
- Pavol Škubla - slovenský mykológ, ilustrátor a fotograf
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c d TASSY, Ján Ing.; MEDO JOZEF, PASTOREK IVAN; MUTKOVIČ, Anton RNDr.. Hlohovec. Bratislava : Obzor, 1989. ISBN 80-215-0057-3.
- ↑ WEBYGROUP. mesto.hlohovec.sk [online]. Štatistický Úrad Slovenskej Republiky, [cit. 2022-03-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f Mesto Hlohovec [online]. Hlohovec: 23.4.2009, [cit. 2011-02-11]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hlohovec
