Jedľovec kanadský
| Jedľovec kanadský | |
_Tsuga_canadensis_5.jpg) Jedľovec kanadský; nezrelé šištičky (neskorá jar) | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Synonymá | |
| Abies canadensis Abies curvifolia | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Jedľovec kanadský[2][3] alebo staršie tsuga kanadská[4] (lat. Tsuga canadensis)[5] je vždyzelený ihličnatý strom z rodu jedľovec (Tsuga) z čeľade borovicovité (Pinaceae)[2]. V roku 1931 bol jedľovec kanadský vyhlásený za štátny strom Pensylvánie.[6]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Jedľovec kanadský je strom so široko kužeľovitou korunou s dlhými previsnutými konármi; dorastá do výšky 25 až 30 m.[3][7]
Kôra na kmeni je obyčajne škoricovo červenohnedej farby a rozbrázdená. Konáre vyrastajú s kmeňa takmer vodorovne a ich borka je hladká.[3][7]
Púčiky sú vajcovité a na konci končisté.[3]
Jedľovec kanadský má tmavozelené ihlice, zvrchu bez prieduchov; pri báze sú najširšie a k vrcholu sa zužujú, naspodku s dvoma radmi nápadných bielych pásov tvorených prieduchmi. Ihlice sú 5 až 15 mm dlhé, tupé a na okraji jemne zúbkaté.[3][7]
Samčie šištičky vyrastajú jednotlivo v pazuchách ihlíc na konároch z minulého roku, sú krátko stopkaté, guľovité alebo valcovité.[3] Sú zložené z mnoho tyčiniek, každá s dvomi peľovými váčkami.[8]
Samičie šištičky vyrastajú na koncoch vlaňajších konárov; sú jednotlivé, veľmi drobné a vzpriamené. Po dozretí sú previsnuté, 17 až 25 mm dlhé a 10 až 15 mm široké, sivohnedé, vajcovito guľaté až podlhovasté, s kožovitými šupinami a sú nerozpadavé.[3][7] Šištičky jedľovca patria svojou veľkosťou k najmenším v rode.[9]
Šištičky dosahujú plnú zrelosť koncom augusta až začiatkom septembra, približne v rovnakom čase, keď sa začínajú vytvárať zimné púčiky. Šištičky sa úplne otvárajú v polovici októbra a vypadávanie semien pokračuje až do zimy. Otvorené šištičky pretrvávajú na stromoch o niečo dlhšie ako rok.[8][9]
Semienka jedľovca sú podlhovasté, dlhé asi 1,6 mm, s mierne dlhším koncovým krídlom a s malým živicovým mechúrikom. Dozrievajú približne v čase, keď sa farba šištičiek začína meniť zo žltozelenej na fialovohnedú.[3][7][9]
Jedľovec kanadský je spomedzi ihličnanov jedným z najvýkonnejších producentov semien. Túto vlastnosť si zachovávajú aj stromy staršie ako 450 rokov.[9]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Severná hranica jedľovca kanadského siaha od odľahlých oblastí v severovýchodnej Minnesote a západného Wisconsinu na východ cez severný Michigan, Ontário, južný Quebec, New Brunswick a celé Nové Škótsko. V Spojených štátoch sa tento druh vyskytuje v celom Novom Anglicku, New Yorku, Pensylvánii a na západ po Apalačské vrchy. Odľahlé a roztrúsené výskyty sa objavujú aj v Michigane, západnom Ohiu a v južnej Indiane.[9]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Jedľovec kanadský rastie v prirodzenom prostredí s borovicou hladkou (Pinus strobus), dubom červeným, ľaliovníkom tulipánokvetým, javorom cukrodarným (Acer saccharum), javorom červeným (Acer rubrum), jedľou balzamovou (Abies balsamea) a jedľou Fraserovou (Abies fraseri).[8]
Vo všeobecnosti je druh obmedzený na regióny s chladným vlhkým podnebím. V severných oblastiach sú priemerné januárové teploty okolo -12 °C a júlové teploty okolo 16 °C. Ročné zrážky v oblastiach jeho výskytu sa pohybujú od menej ako 740 mm, po viac ako 1270 mm (v južných Apalačských vrchoch presahujú 1520 mm). Jedľovec rastie od hladiny mora do nadmorskej výšky asi 910 m, v Apalačských vrchoch až do 1520 m.[9]
Jeho požiadavky na pôdu nie sú náročné. Vo všeobecnosti sú charakterizované ako vlhké až veľmi vlhké, ale s dobrou drenážou. Väčšina pôd je zvyčajne vysoko kyslá, prípadne neutrálna.[9]
Jedľovec kanadský má veľmi pomalý rast. Jedince s priemerom kmeňa okolo 2,5 cm môžu mať až 100 rokov. Vo veku 400 rokov sa priemer ich kmeňa pohybuje od 89 do 102 cm. Patrí k drevinám, ktoré najlepšie znášajú zatienenie. Dokážu prežiť aj pri 5 percentách slnečného osvitu.[9]
Najvyšší doložený jedinec bol lokalizovaný v roku 2007 v Severnej Karolíne s výškou 46,94 m a s odhadovaným objemom 48,1 m3 drevnej hmoty. Najstarším zaznamenaným stromom bol exemplár v Pensylvánii. Letokruhy na odobratej vzorke boli datované až do roku 1425, teda mal najmenej 554 rokov.[10]
Význam a využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Drevo jedľovca kanadského je mäkké, ale trváce a v minulosti sa využívalo na výrobu podláh, strešných krytín a debničiek. Veľká časť súčasnej produkcie sa používa na výrobu buničiny alebo novinového a baliaceho papiera.[3][9]
Tanín z kôry jedľovca sa v minulosti využíval tiež pri spracovaní kože.[9]
Mnohé druhy voľne žijúcich živočíchov ťažia z vynikajúceho biotopu, ktorý im poskytuje hustý porast jedľovca.[9]
Jedľovec kanadský je dobrá parková solitérna drevina.[3]
Hrozby a choroby
[upraviť | upraviť zdroj]Jedľovec kanadský je v súčasnosti mimoriadne ohrozovaný parazitujúcim škodcom Adelges tsugae. Tento hmyz, blízky voškám z radu polokrídlovce (Hemiptera), bol do Severnej Ameriky zavlečený z Ázie v roku 1924. Do polovice 80. rokov bol relatívne menej významným a s obmedzeným výskytom. V súčasnosti sa však rozšíril už takmer do celého prirodzeného areálu hostiteľa.[10]
Pravdepodobne najzávažnejším škodlivým činiteľom pre jedľovec kanadský, najmä v štádiu sadeníc, bývajú suchá. Pre dospelé jedince sú to veterné polomy, vzhľadom na ich plytké zakorenenie.[9]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Jedľovec kanadský; vetvička s ihličkami (horná strana) -
Jedľovec kanadský; vetvička s ihličkami (dolná strana) -
Jedľovec kanadský; vetvička so samčími šištičkami (neskorá jar) -
Jedľovec kanadský; vetvička so šištičkou a pučiacimi ihličkami (neskorá jar) -
Jedľovec kanadský; zrelé šištičky (október) -
Jedľovec kanadský; zrelé šištičky (október) -
Jedľovec kanadský; nové a minuloročné šištičky (uprostred leta) -
Jedľovec kanadský; prázdne minuloročné šištičky (jar) -
Jedľovec kanadský; kôra na konári -
Jedľovec kanadský; strom (neskorá jar)
_Tsuga_canadensis_1.jpg)
_Tsuga_canadensis_2.jpg)
_Tsuga_canadensis_3.jpg)
_Tsuga_canadensis_4.jpg)
_Tsuga_canadensis_6.jpg)
_Tsuga_canadensis_7.jpg)
_Tsuga_canadensis_8.jpg)
_Tsuga_canadensis_9.jpg)
_Tsuga_canadensis_10.jpg)
_Tsuga_canadensis_11.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Farjon, A. 2013. Tsuga canadensis. The IUCN Red List of Threatened Species 2013: e.T42431A2979676. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2013-1.RLTS.T42431A2979676.en. Accessed on 18 April 2022.
- ↑ a b MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 84.
- ↑ a b c d e f g h i j V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992.
- ↑ FUTÁK, Ján. Flóra Slovenska: Pterydophyta, coniferophytina. [s.l.] : Vydavatelʹstvo Slovenskej akademie vied, 1966. 362 s. S. 268.
- ↑ Tsuga canadensis (L.) Carrière [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-08]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ THE FIGHT TO PRESERVE HEMLOCKS IN PENNSYLVANIA [online]. Pennsylvania, Department of Conservation & Natural Resources, 2019-16-10, [cit. 2022-04-20]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d e M. Jasičová. Flóra Slovenska II [online]. Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 1966, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c Gabriela Leugnerová. TSUGA CANADENSIS (L.) Carriére – tsuga kanadská / jedľovec kanadský [online]. BOTANY.CZ, 2007-07-04, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. (česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l Tsuga canadensis (L.) Carr. [online]. USDA – United States Departement of Agricuture, U.S. FOREST SERVICE, [cit. 2021-11-30]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b Christopher J. Earle. Tsuga canadensis [online]. The Gymnosperm Database, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jedľovec kanadský
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Jedľovec kanadský
