Tunel Želivka
Tunel Želivka je šiesty najdlhší vodný tunel na svete. Je dlhý 51,97 km a bol uvedený do prevádzky v roku 1972.[1]
V roku 1965 bola v Nesměřicích začatá výstavba gravitačného privádzača pitnej vody do vodojemu Jesenice I pri obci Vestec, odkiaľ je voda distribuovaná do pražských zásobných vodojemov. Tunel bol razený banským spôsobom a privádzač má kruhový priemer 2640 mm a betónovú obmurovku s hrúbkou 200 až 350 mm. Maximálny prietok je 6 700 l/s.[2] Úpravovňa vody Želivka bola uvedená do prevádzky 25. mája 1972 a odoberá vodu z vodárenskej nádrže Švihov dvoma prívodnými radmi s priemerom 1400 mm. Do úpravne je vedená dvoma výtlačnými radmi s priemerom 1400 a 1600 mm. V roku 2011 vyrobila ÚV Želivka viac ako 87 miliónov m³ pitnej vody, čo predstavuje 75% potrieb hlavného mesta Praha, ale aj Stredočeského kraja a Vysočiny.[3] Pravidelná dodávka vody do Prahy začala 1. februára 1973.[4]
Razba tunela
[upraviť | upraviť zdroj]Razba tunela bola rozdelená na 14 úsekov z ktorých boli razené štôlne proti sebe. Razby začínali z údolia potoka Kalná, údolia Štěpanovského potoka, údolia rieky Blanice, úpadnej štôlne Křešice (v km 20,218), údolia rieky Sázavy, úpadnej štôlne Brtnice (v km 39,387), jamy Čenětice (v km 44,939), ťažnej jamy Jesenice a uzáverovej komory v km 51,074.[5] Geodetické vymeriavanie bolo vykonávané na povrchu. Pri prerážkach na styku štôlní dochádzalo k odchýlkam s maximálnou hodnotou smerovou 118 mm, výškovou 24 mm a dĺžkovou 138 mm.[6] V roku 1964 začala razba pokusnej štôlne pri Štěpanovskom potoku, rok nato začali vlastné tunelárske práce na privádzači.[7] Štôlňový privádzač podchádza 31 katastrálnych území, 11 obcí a osád, 34 potokov, 2 rieky, 29 ciest a 2 železničné trate.[8][9] Štôlne sa nachádzajú v hĺbke od 8 do 150 metrov.[8]
Rozdelenie razby tunela
| Štôlňa | Smer razenia | Vzdialenosť úseku
[M] |
Úsek celkom [m] | Klesá / stúpa [‰] | Objekty | Zdroj |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1a | Z údolia potoka Kalná portál P8 k regulačnému vodojemu na začiatok štôlne | 600 | 3058 | Klesá 0,40 | [5] | |
| 1 | Z údolia Štěpanovského potoka z portálu P1 do údolia potoka Kalná | 2458 | Klesá 0,40 | |||
| 2 | Razená z portálu P2 od Štěpanovského potoka do údolia Blanice | 5293 | 9601 | Klesá 0,25 | Komín K2 | |
| 3 | Razená z portálu P3 na pravom brehu Blanice k Štěpánovskému potoku | 4308 | Klesá 2,52 | Komín K3 Psara | ||
| 4 | Razená z portálu P4 na ľavom brehu Blanice k ťažnej štôlni Křeštice | 3261 | 7182 | Stúpa 1,21 | Prechod cez Blanicu | |
| 5 | Razená z úpadnej štôlne Křešice v smere k údoliu rieky Blanice | 3922 | Klesá 0,40 | Komín K5 Divišov | ||
| 6 | Razená od úpadnej štôlne Křešice v smere údolie Sázavy | 3983 | 11141 | Klesá 0,25 | Prechod cez rieku Sázavu | |
| 7 | Razená z portálu P5 na ľavom brehu Sázavy v smere k úpadnej štôlni Křeštice | 7158 | Klesá 5,00 | Komín Vranovská Lhota | ||
| 8 | Razená z portálu P6 na pravom brehu Sázavy v smere úpadnej štôlne Brtnice | 4855 | 7541 | Stúpa 9,71 | Komín K10 | |
| 9 | Razená z úpadnej štôlne Brtnice v smere Sázava | 2546 | Klesá 0,40 | |||
| 10 | Razená z úpadnej štôlne Brtnice v smere k jame Čenětice | 2806 | 5506 | |||
| 11 | Razená od jamy Čenětice v smere k úpadnej štôlni Brtnice | 2700 | ||||
| 12 | Razená od jamy Čenětice v smere k jame Jesenice | 4260 | 4494 | Komín K12 | ||
| 13 | Razená od jamy Jesenice v smere k jame Čenětice | 234 | ||||
| 14 | Razená od jamy Jesenice k uzáverovej komore, koniec štôlne portál P7 | 1672 | 1672 | Uzáverová komora |
Technické údaje
[upraviť | upraviť zdroj]Technické údaje podľa Josefa Lepku:[6]
- Počet razených čiel: 14 (4 čelá z úpadníc, 6 čiel z portálov, 4 čelá zo šácht) a 12 vetracích a vstupných komínov.
- Razený profil: 9 až 12 m²
- Prietokový profil: 2640 mm
- Celkový objem vyťaženej horniny: 505 522 m³
- Počet zabudovaných oceľových oblúkov: TH 12 812 kusov
- Plocha obmuroviek: 410 000 m², so zabudovaným betónom 25 000 m³
- Spotreba trhavín: 1 176 000 kg Perunitu
- Priemerný postup razby na čele: 200 bm/mes., Dosiahnuté maximum: 330 bm/mes.
- Priemerný postup betonáže obmurovky na čele: 400 bm/mes., Dosiahnuté maximum: 660 bm/mes.
Organizácie, ktoré zabezpečovali výstavbu
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa Vladislava Konvičku výstavbu zabezpečili:[10]
- Československý uránový priemysel, n.p., Podzemné inžinierske stavby - generálny dodávateľ štôlňového privádzača
- Metrostav, n.p., Praha - generálny dodávateľ priehradnej a vodárenskej časti
- Sigma, n.p., Hranice - generálny dodávateľ technologického zariadenia vodárenskej časti
- Hydroprojekt, Praha - generálny projektant
- Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva - ústredný investor
- Vodohospodársky rozvoj a výstavba, inžiniersky podnik, Praha - priamy investor
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Úpravny vody Želivka, a.s. [online]. www.zelivskaprovozni.cz, [cit. 2015-12-30]. Dostupné online. Archivované 2016-01-17 z originálu.
- ↑ Historie výstavby Úpravny vody Želivka [online]. Naše voda, 2012-05-17, [cit. 2015-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Úpravna vody Želivka slaví 40 let provozu - Pražské vodovody a kanalizace, a.s. [online]. www.pvk.cz, [cit. 2015-12-30]. Dostupné online.
- ↑ Voda proudí z Želivky do Prahy již 40 let [online]. www.vodarenstvi.cz, [cit. 2015-12-30]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ a b KONVIČKA, Vladislav. Želivka tunelem do Prahy - Popis hlavních objektů štolového přivaděče [online]. hornictvi.info, [cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2013-02-18 z originálu.
- ↑ a b LEPKA, Josef. K padesátému výročí zahájení výstavby souboru staveb vodního díla Želivka | 08/15 | časopis Stavebnictví | Expodata Brno. Časopis stavebnictví, 2015, čís. 08/15. Dostupné online [cit. 2016-08-08]. Archivované 2016-06-19 z originálu.
- ↑ Historie | Vodarenstvi.com - Portál věnovaný vodohospodářství České republiky [online]. vodarenstvi.com, [cit. 2016-08-10]. Dostupné online. Archivované 2016-08-18 z originálu.
- ↑ a b Želivka - voda pro Prahu (Portál hlavního města Prahy) [online]. mesto Praha, [cit. 2016-08-10]. Dostupné online. Archivované 2016-09-22 z originálu.
- ↑ Švihov-Želivka [online]. turistika.cz, [cit. 2016-08-09]. Dostupné online.
- ↑ KONVIČKA, Vladislav. Želivka tunelem do Prahy - Všeobecné pojednání [online]. hornictvi.info, [cit. 2016-08-08]. Dostupné online. Archivované 2012-02-22 z originálu.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Tunel Želivka na českej Wikipédii.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Mácha, J. a kol.: Želivka tunelem do Prahy - SNTL, 1972.
