Turbiditný prúd
Turbiditný prúd je vodný prúd so zvýšenou hustotou, ktorý sa pohybuje dolu svahom v dôsledku svojej väčšej hustoty, než má kvapalina, ktorá ho obklopuje. Termín sa väčšinou používa na opísanie prúdov vo vodnom prostredí, oceánoch, jazerách, k podobným javom však môže dochádzať aj v iných typoch prostredia (napr. lavína).
Termínom turbiditný prúd môže byť označený proces transportu sedimentu v suspenzii v dôsledku turbulencie transportného média, ako aj sedimentárna sekvencia takto uložená. Morfologicky vytvárajú turbiditné prúdy spravidla telesá lalokovitého tvaru, označované ako podmorské vejáre.[1]
Turbiditné prúdy sú obvykle spustené zemetraseniami alebo zosuvmi. Dochádza pritom k nasýteniu vody sedimentom a jej následnému gravitačnému pohybu do nižšej časti sedimentačnej panvy. Rýchlo sa pohybujúci prúd cestou po svahu eroduje nespevnený sediment a odnáša ho so sebou. Výsledkom sedimentácie takýchto prúdov sú typicky zvrstvené horninové celky označované ako turbidity. Sedimentárna sekvencia ideálneho turbiditného prúdu je označovaná ako tzv. Boumova sekvencia.[2]
Turbiditné prúdy sú časté v oblastiach so silnou seizmickou aktivitou, na podmorských svahoch, v blízkosti hlbokomorských priekop, na aktívnych okrajoch kontinentov, prípadne pri podmorských kaňonoch na pasívnych kontinentálnych okrajoch. Na ich spustenie nie je potrebný veľký sklon svahu (stačí iba 1-3°) ale prekročenie súdržnosti sedimentu. Takýto proces môže iniciovať dosah spodnej časti búrkového vlnenia či pokles vodnej hladiny a následná zmena režimu sedimentácie.
S narastajúcim sklonom svahu narastá i sila a rýchlosť prúdu, ktorý tak môže niesť väčšie množstvo sedimentu. To má za následok zvýšenie hustoty prúdu. Niektoré turbiditné prúdy môžu dosahovať rýchlosť do 500 km/h.
Zaznamenané turbiditné prúdy
[upraviť | upraviť zdroj]8. novembra 1929 bolo zaznamenané zemetrasenie pri Grand Banks, neďaleko pobrežia Newfoundlandu, následkom ktorého došlo k pretrhnutiu transatlantického telegrafného spojenia. Spojenie tvorilo niekoľko paralelných káblov, umiestnených v rôznych častiach kontinentálneho svahu. 12 káblov sa postupne pretrhlo na 28 miestach, pričom sa podarilo zaznamenať presné časy i miesta ich pretrhnutia. Následný výskum potvrdil, že zemetrasenie spustilo asi 100 km/h sa pohybujúci turbiditný prúd, ktorý prešiel po 600 km dlhom kontinentálnom svahu a roztrhal káble ktoré mu stáli v ceste.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Mutti, E., Tinterri, R., Remacha, E. Mavilla, N. Angella, S., Fava, L., 1999: An Introduction to the Analysis of Ancient Turbidite Basins from an Outcrop Perspective. AAPG Continuing education course note series #39, AAPG, Tulsa, 61 s.
- ↑ Šujan, M., 2021: Sedimentológia klastík. Procesy usadzovania a analýza fácií. Univerzita Komenského, Bratislava, 208 s. ISBN: 978-80-223-5099-0
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Turbidity current na anglickej Wikipédii.
