Tvaroslovie
O pojme z architektúry pozri architektonické tvaroslovie.Tvaroslovie alebo morfológia je tradičné označenie opisu (veda o) tvarových prostriedkov jazykovej stavby.
Presnejšie definície sa odlišujú. Napríklad v diele Morfológia slovenského jazyka (1966) sa tvaroslovie definuje ako: „…jazykovedná náuka o gramatických tvaroch slov, ako aj o slovách, ktoré majú funkciu tvarov. Morfológia je teda náuka o tvarovej rovine v systéme jazyka.“[1]
Zjednodušene možno povedať, že gramatiku rozdeľujeme na tvaroslovie (morfológiu) a skladbu (syntax), pričom tvaroslovie sa v rámci gramatiky zaoberá slovnými druhmi, ich ohýbaním (skloňovaním, časovaním a stupňovaním) a pravidelným odvodzovaním slov pomocou predpôn, prípon a vpôn.
Pojem uviedol do jazykovedy August Schleicher v roku 1859. Jazykovedec, ktorý sa zaoberá tvaroslovím je morfológ.
Morfologické hľadisko je napríklad aj základom typologickej klasifikácie jazykov na analytické, flektívne a aglutinačné. Slová určitého jazyka morfológ pritom chápe ako zostavené z jednej, či viacerých morfém.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 20.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- "Morfológia slovenského jazyka" (1966) Archivované 2008-09-19 na Wayback Machine