Uhlisko (kanál)
Uhlisko | |
vodný kanál | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Michalovce |
Obce | Hažín, Iňačovce |
začiatok | Hažín |
- poloha | Olštanovské (pole) |
- výška | 101 m |
- súradnice | 48°43′20″S 22°04′07″V / 48,7222°S 22,0687°V |
Ústie | Čierna voda |
- poloha | Iňačovce |
- výška | 99 m |
- súradnice | 48°41′55″S 22°04′07″V / 48,6986°S 22,0687°V |
Dĺžka | 2,6 km |
Rád toku | IX. |
Číslo hydronyma | 4-30-06-912 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Uhlisko[1] je kanál v regióne Dolný Zemplín na území obcí Hažín a Iňačovce v okrese Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina. Je ľavostranným prítokom Horného kanála. Má dĺžku 2,6 km. Je tokom IX. rádu.
Začiatok
[upraviť | upraviť zdroj]Začína sa v 101 m n. m. v juhovýchodnej časti územia obce Hažín v poli Olštanovské. Patrí do okresu Michalovce v Košickom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Východoslovenská rovina v geomorfologickom podcelku Iňačovská tabuľa[2].
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Od začiatku tečie v priamke južným smerom a v tomto smere pokračuje až do svojho ústia do Horného kanála, preteká cez poľnohospodársky extravilán, v 100 m n. m. preteká cez obecnú hranicu a vteká na územie obce Iňačovce kde po krátkom úseku na pasienku resp. na poli Uhlisko v extraviláne obce Iňačovce ústi v 100 m n. m. do Horného kanála ako jeho ľavostranný prítok. Horný kanál po ďalších 100 m toku je ďalej prítokom Čiernej vody v povodí Uhu. Vodný tok Uhlisko nemá prítok.[3][4]
Pôvod názvu
[upraviť | upraviť zdroj]Vodný tok Uhlisko má pôvod v toponyme – v názve vrchu, pasienka aj poľa s rovnakým názvom Uhlisko v obci Iňačovce, cez ktoré preteká. Názov dnešných topografických objektov Uhlisko v obci Iňačovce má pôvod v charakteristickom výskyte uhliska v predmetnom priestore s významom topografický objekt, kde sa pálilo alebo skladovalo drevné uhlie, v čase pomenovania to bol zrejme les, alebo okraj lesa. Názov Uhlisko bol bez zmeny prenesený ako jednoslovné hydronymum na pomenovanie vodného kanála ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä v hydronymii[5]. Názov vodného toku Uhlisko bol štandardizovaný v roku 1990[6][7][8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Uhlisko resp. jeho podoba v jednotnom jazykovednom čísle, je jedinečným hydronymom (júl 2022).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy kanálov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-07-07.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-07-05]
- ↑ Priebeh vodného toku Uhlisko v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-07-07].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 14, 146. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy. A 18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava, 1990, Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 81 s. S. 36, 77. ISBN 80-85164-17-5.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 90, 121. Bratislava 1979. 79-904-79 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Michalovce A 34. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-2406/1993 zo 17.11.1993. 89 s. S. 21, 22, 25, 70, 79. ISBN 80-85672-07-3