Uliči
Uliči (po rusky: Уличи), v niektorých letopisoch[1] Uluči, Ugliči, Ulutiči či Ľutiči alebo Lučania sú východoslovanský kmeň obývajúci v rozmedzí 8. - 10. storočia územia okolo nižného toku rieky Dneper a Južný Bug a tiež pobrežia Čierneho mora. V Povesti dávnych liet sa o nich píše:
„Улучи и тиверьцы седяху бо по Днестру, приседяху к Дунаеви. Бе множьство их; седяху по Днестру оли до моря, и суть гради их и до сего дне.“[2]
Ich hlavným mestom bol Peresečeň. V prvej polovici 10. storočia bránili svoju nezávislosť od Kyjevskej Rusi, tak-či-tak boli nútení priznať jej zvrchovanosť nad nimi a stať sa jej súčasťou. V neskoršom období boli spolu s kmeňmi Tivercov vytlačení Pečenehmi na sever, kde sa spojili s kmeňom Volyňanov. Naposledy sa v letopisoch spomínajú v 70. rokoch 10. storočia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ^ G. V. Vernadskij: Dejiny Ruska - Vznik Kyjevskej Rusi (839 — 878) (po rusky)
- ^ Povesť dávnych liet: Moskva, Leningrad: 1950, zv. 1, str. 14, 210.