Preskočiť na obsah

Václav Hrabě

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Václav Hrabě
český básnik bítnického hnutia, hudobník
Narodenie13. jún 1940
Příbram Čechy
Úmrtie5. marec 1965 (24 rokov)
Praha ČSSR
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Václav Hrabě

Václav Hrabě (* 13. jún 1940, Příbram – † 5. marec 1965, Praha) bol český básnik a čiastočne prozaik, jediný v Česku významný predstaviteľ hnutia Beat generation, ktoré vzniklo v USA.

Hrabě sa narodil v Příbrami ako syn železničiara Jana Hraběte a Magdaleny rodenej Kalinovej, mladosť prežil v Lochoviciach blízko Berouna. Na strednú školu chodil v Hořoviciach (ukončil ju maturitou v roku 1957). Študoval český jazyk a dejepis na Vysokej škole pedagogickej v Prahe, ktorú absolvoval v roku 1961. Po vysokej škole nastúpil na vojenskú službu a po návrate z nej striedal zamestnania; pracoval ako pomocný robotník, vychovávateľ na učňovskom internáte, knihovník v Mestskej ľudovej knižnici a tiež ako lektor poézie v časopise Tvář. Až na jeseň 1964 zohnal učiteľské miesto v Prahe 5.

Vo februári 1962 sa oženil a v auguste sa mu narodil syn Jan, v roku 1964 sa však rozviedol.

Tvorba Václava Hrabě, rovnako ako ostatných beatnikov, úzko súvisela s jazzovou a bluesovou hudbou. Sám autor sa učil hrať na niekoľko hudobných nástrojov, medzi inými klarinet a saxofón, a koncertoval so študentskými kapelami.

Osobne sa stretol s americkým básnikom Allenom Ginsbergom a napísal s ním rozhovor (v roku 1965 pri príležitosti jeho vystúpenia v Prahe).

Hrabětove básne sa za jeho života nedočkali ani jedného knižného vydania, všetky súbory vychádzali až posmrtne, pretože autor tragicky zomrel vo veku nedožitých dvadsaťpäť rokov, keď sa otrávil oxidom uhoľnatým. Je pochovaný v Lochvoviciach.

Okrem básní a menších próz napísal pravdepodobne aj jednu divadelnú hru, ktorá sa však nikdy nenašla. Z jeho prozaických diel sa zachovala iba poviedka Horečka.

Autor debutoval roku 1962 v časopise Univerzita Karlova a vo vojenskom periodiku Zápisník. Básňami a publicistikou tiež prispieval do Tváře, ktorú redigoval.

V rokoch 196567 sa v litvínovskom Docela malém divadle jeho básne stali podkladom pre poetické pásmo Stop-time (v roku 1967 vyšlo aj knižne) a niektoré boli aj zhudobnené, napríklad Vladimírom Mišíkom (platňa Pár tónů, které přebývají z roku 1989).

Verše pôsobia veľmi autenticky, k čomu prispieva aj voľný verš, ktorým sú písané.

  • Horečka, časopisecky 1967, knižne 1994 – jediná zachovaná poviedka
  • Stop-time, 1969
  • Blues v modré a bílé, 1977 – ed. Jaromír Pelc
  • Korunovační blues, 1981 – Dilia
  • Černé nebe nad městem, 1985 – PmD Publ. Munich – Germany (Poezie mimo domov)
  • Blues pro bláznivou holku, 1990 – zobrané vydanie básní z rukopisov, ktoré pripravili Jaromír Pelc, Miroslav Kovářík a básnikov syn Jan Miškovský
  • Blues, 1995
  • Margot – divadelná hra, ktorej rukopis sa neskôr stratil

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]