Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)
Vápenná | |
vrch | |
Vrch Vápenná (Roštún)
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Bratislavský kraj |
Okres | Malacky |
Obce | Sološnica, Plavecké Podhradie |
Časť | Biele hory |
Pohorie | Malé Karpaty |
Podcelok | Pezinské Karpaty |
Povodia | Dudváh, Morava |
Nadmorská výška | 752,2 m n. m. |
Súradnice | 48°27′37″S 17°16′27″V / 48,4602°S 17,2743°V |
Geologické zloženie | vápenec |
Najľahší výstup | po žltej značke z Plaveckého Podhradia |
Poloha v rámci Slovenska
| |
Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
Wikimedia Commons: Vápenná (Roštún) | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vápenná (tiež Roštún) (752,2 m n. m.[1]) je vrch v pohorí Malé Karpaty. Leží nad obcou Plavecké Podhradie, približne 18 km východne od Malaciek.[2]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a jej časti Biele hory.[3] Vrch leží v Bratislavskom kraji, v okrese Malacky a zasahuje na katastrálne územie obce Sološnica a Plavecké Podhradie.[4] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situované Plavecké Podhradie a západne ležiaca Sološnica.[2] Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vápenná leží v úzkom hrebeni, tvorenom z vápencov a dolomitov, vedúcom od juhozápadu na severovýchod. Je súčasťou hlavného hrebeňa, ktorý vedie zo severu od Veterlína cez Čiernu skalu a južným smerom pokračuje na mohutnú Vysokú (754 m n. m.). Severným smerom susedí Pohanská (495 m n. m.), východne susedí Klokoč (661 m n. m.) a Mesačná (462 m n. m.), južným smerom Jelenec (694 m n. m.) a Biela skala (561 m n. m.) a západným Malá Vápenná (573 m n. m.).[5] Južnú časť hrebeňa odvodňuje Sološnický potok, severné svahy Plavecký potok, oba smerujúce do Rudavy v povodí Moravy. Východné svahy sú pramennou oblasťou riečky Parná, smerujúcej do Dudváhu. Masív je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Roštún, ktorá je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty.[2] V masíve je viacero jaskýň.
V oblasti tohto vrchu bol zaznamenaný najvyšší výskyt veroniky včasnej (Veronica praecox) a to v nadmorskej výške 748 m n. m..
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý lesný porast hrebeňa a vrcholu ponúka obmedzené výhľady, no zo skalných brál i rozhľadne na vrchole je možný kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrchy Malých Karpát, no tiež Borská a časť Podunajskej nížiny. Pri priaznivých podmienkach vidieť aj časť Bielych Karpát, Považského Inovca a Tribča, nezriedka i vrcholky Vtáčnika a predhorie Álp.[6]
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Rozhľadňa
[upraviť | upraviť zdroj]Na vrchole sa nachádza päť metrov vysoká železobetónová rozhľadňa v tvare obelisku s oceľovou plošinou a rebríkom, postavená v roku 2003.
Ochrana prírody
[upraviť | upraviť zdroj]Vrch sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie Roštún, kde platí 5. stupeň ochrany.
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po žltej značke z obce Plavecké Podhradie pod vrchol
- po červeno značenej Štefánikovej magistrále v trase Cesty hrdinov SNP:
- po zelenej značke:
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 72.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
- ↑ Malé Karpaty – Záruby. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-01-22]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vápenná (vrch v Malých Karpatoch)