Vázová maľba na bielom podklade
_MET_DT280.jpg)
Vázová maľba na bielom podklade je starogrécky typ keramickej výzdoby zrodený v poslednej tretine 6. storočia pred Kr. (okolo roku 530 pred Kr.) v Aténach, v gréckom svete používaný približne do polovice helenistického obdobia.[1] Hoci sa biely náter, bez oxidov železa, používal aj v iných keramických výrobniach, ako grécko-orientálnych, kykladských alebo lakónskych, iba v Aténach táto technika dala možnosť na vznik autonómneho a úplného štýlu, ktorý sa používal popri súdobom hlavnejšom čiernofigúrovom a tiež červenofigúrovom maliarskom štýle.[2]
Počas experimentovania, ktoré viedlo ku vzniku červenofigúrovej techniky, sa krátko skúšala technika s bielym podkladom.[1] Boli to čiernofigurové maľby na bielom podklade, ktorými sa vázy začali zdobiť pravdepodobne v dielni hrnčiara Nikosthena. Ich povrch bol zriedka čisto biely, ale zvyčajne žltkastý alebo svetlo béžový (nie je rovnaká ako čistejšia biela používaná v čiernofigúrovej maľbe pre ženskú pleť a iné prvky[3]).[4]
Na začiatku 5. storočia pred Kr. sa technika na bielom podklade skúšala znovu, postavy sa kreslili v obrysoch (boli to monochromatické obrysové kresby[4]). Táto technika sa používala na rôznych tvaroch nádob, ale pretože biely podkladový náter mal krehkú konzistenciu (nepriľnul tesne k povrchu hlineného tela nádoby pri vypaľovaní), bola bežná najmä u nádob, ktoré sa používali len málo, a to najčastejšie u lékythosov, ktoré sa ukladali na hroby alebo do hrobov. Táto technika bola príbuzná s nástenným alebo doskovým maliarstvom (maľbe na vybielenej doske), kde sa tiež používal svetlý podklad.[3] [1] V prvej štvrtine 5. storočia pred Kr. sa začal rozvíjať tretí štýl vázových malieb na bielom podklade, boli to štvorfarebné maľby s lesklými nátermi a minerálnymi farbami, ktorých priekopníkom bol maliar Eufronios. Ten sa vyznačoval tým, že obrysové kresby kombinoval s lesklými nátermi a farebnými plochami, pričom jeho farebný repertoár určovali červené a hnedé farby, ako aj žltá, biela a čierna.[4]
V ranej klasike (približne v druhej štvrtine 5. storočia pred Kr.) sa na lékythoi využíva kombinácia lesklého náteru (engoby) a minerálnych farieb. Obrázky sú tu väčšinou tvorené farebnými plochami. Čisté obrysové kresby sú vo všeobecnosti obmedzené na mužské telá, zatiaľ čo ženské postavy sú namaľované nepriehľadnou bielou farbou. Dámske šaty sú často zdobené lesklou čiernou (náterom, engobou), minerálnymi farbami, ale aj nekeramickými farbami ako rumelkovou či egyptskou modrou. Mnohé vázy zobrazujú výjavy zo života žien. Pohrebné výjavy sú zriedkavé. Najvýznamnejším predstaviteľom tohto štýlu bol Maliar Achilla.[5][6] Piaty štýl malieb na bielom podklade zahŕňa takzvanú polychrómovanú maľbu na lékythosoch (častý je aj kratér a tanier[7]), v ktorej sa zo zobrazení vytráca čierny lesk aj nepriehľadná biela. V tejto fáze sú ženské telá opäť prezentované vo forme obrysových kresieb, pričom použitie nekeramických minerálnych farieb sa neustále zvyšuje. Jednotlivé povrchové prvky sú väčšinou po vypálení zafarbené, čo kladie limity na trvácnosť farebného konceptu.[4]
Vázová maľba na bielom podklade zažila v helenistickom období na niektorých miestach skutočnú renesanciu, objavili sa monochrómne aj polychrómované maľby. V helénistickej Alexandrii v Egypte sa používal celý rad hydrií s bielym podkladom ako urny na popol, z ktorých sa väčšina našla na pohrebisku v lokalite Hadra (na východ od Alexandrie). Boli vyrobené na Kréte (niektoré vyrobili i miestni hrnčiari). Používali sa k pochovávaniu mŕtvych cudzincov. Majú prostú dekoráciu a sú na nich nápisy s menami a datovaniami. Na konci 3. stor. pred Kr. sa nový typ džbánu známy ako lagynos často zdobil hnedým náterom na bielom povlaku. K dekoračným prvkom sa radili predovšetkým vence a predmety spojené so slávnosťami.[1]
Engoba (engobovanie – glazovacia keramická technológia[8]), jemný (lesklý) náter, nevhodne nazývaný lak, bol prípravok na báze hliny používaný na zdobenie nádob v starovekom gréckom svete. Grécke nádoby v skutočnosti neboli zdobené jednoduchým náterom, ale veľmi tenkou vrstvou rafinovanej, prečistenej a dekantovanej hliny obsahujúcej železo;[9] počas zložitého procesu vypaľovania nádoby v peci železo oxidovalo a náter nadobudol charakteristický lesklý vzhľad (jemný náter z bielej alebo farebnej hliny nanesený na výrobok pred vypálením, aby sa získal matný alebo lesklý povrch).[10] Vďaka jemnému štýlu kresby a polychrómovanej výzdobe ponúkajú vázy s bielym podkladom pohľad na stratené majstrovské diela gréckeho maliarstva.[11]
-
Atické čiernofigúrové oinochoé na bielom podklade (Typ I.), maľoval Maliar Louvre F 118, 520 – 510 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen 1828, Mníchov -
Atický lékythos na bielom podklade (typ II.), cca 500 – 490 pred Kr., Cleveland Museum of Art, Cleveland -
Atický lékythos na bielom podklade (typ III.), Maliar Achilla, cca 445 – 435 pred Kr., Staatliche Antikensammlungen SCH 80, Mníchov -
Atický lékythos na bielom podklade (typ IV.), cca 420 – 400 BC, British Museum, Londýn -
Atický lékythos na bielom podklade (typ V.), cca 400 pred Kr., Altes Museum (Antikensammlung) F 2685, Berlín -
Hydria z pohrebiska Hadra v Alexandrii, 3. storočie pred Kr. Kanellopoulovo múzeum v Aténach -
Lagynos (Cyprus) z hnedým náterom na bielom podklade, 2. stor. pred Kr., Antikensammlung Kiel B 919
.jpg){kind=small}
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 388.
- ↑ Robert Manuel Cook. Greek Painted Pottery. London : Routledge, 1997. ISBN 978-04-1513-859-8. S. 169.
- ↑ a b Martin Robertson. The Art of Vase-Painting in Classical Athens. Cambridge : Cambridge University Press, 1992. ISBN 978-05-2133-881-3. S. 51-52.
- ↑ a b c d Robert Sturm. Achilleus und Penthesileia in der antiken Vasenmalerei. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2020. ISBN 978-37-5266-110-1. S. 31.
- ↑ John Howard Oakley. The Achilles Painter. Mainz/Rhein : P. von Zabern, 1997. ISBN 978-38-0531-889-1. S. 106.
- ↑ Kathryn Calley Galitz. The Metropolitan Museum of Art. New York : Metropolitan Museum of Art, 2016. ISBN 978-08-4784-659-7. S. 118.
- ↑ Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 190.
- ↑ Mária Ivanová-Šalingová, Zuzana Maníková. Slovník cudzích slov. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. ISBN 978-80-9675-241-6. S. 252.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235.
- ↑ Gustav Weiß. Keramika - umění z hlíny. Praha : Grada Publishing a.s, 2007. ISBN 978-80-2471-954-2. S. 155-156.
- ↑ Oxford University Press. Greek Art: Oxford Bibliographies Online Research Guide. New York : Oxford University Press, USA, 2010. ISBN 978-01-9980-277-7. S. 28.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vázová maľba na bielom podklade
