Väzba (právo)

Väzba je v súčasnom slovenskom práve "trestnoprávny inštitút, ktorým sa obvinený na základe rozhodnutia súdu dočasne zbavuje osobnej slobody za účelom jeho zaistenia na účely trestného konania". Spomínané dočasné pozbavenie osobnej slobody pritom nikdy nie je cieľom, ktorý by sa väzbou sledoval.

Väzba podľa vyššie uvedenej definície je niečo úplne iné než trest odňatia slobody; v minulosti to však bolo inak - pozri nižšie.

Podrobnosti o väzbe uvádza najmä Trestný poriadok (zák. č. 301/2005 Z. z.) a Zákon o výkone väzby (zák. č. 221/2006 Z. z.). V Trestnom poriadku je väzba uvedená ako jeden z prostriedkov zaistenia osôb.

Väzba v minulosti

Od roku 1950 slovenské (a česko-slovenské a české) právne predpisy rozlišujú medzi väzbou a trestom odňatia slobody (teda klasickým väznením). Do roku 1950 sa však používala iná terminológia. Konkrétne na Slovensku (a v Uhorsku a Maďarsku) zahŕňal pojem väzba (1) nielen to, čo dnes označujeme ako väzbu, ale aj to, čo dnes označujeme ako trest odňatia slobody, alebo (2) zahŕňal len to, čo dnes označujeme ako trest odňatia slobody; v Česku (a Rakúsku) platila len vyššie uvedená definícia č. 1. Dnešnej väzbe do roku 1950 približne zodpovedala tzv. vyšetrovacia väzba (resp. vyšetrovacia väzba a zaisťovacia väzba) a dnešný trest odňatia slobody sa vtedy niekedy na upresnenie označoval ako trestná väzba. Konkrétne na Slovensku (a v Uhorsku) existovali od konca 19. storočia do roku 1950 tieto základné druhy väzby (podľa vyššie uvedenej definície č. 1): vyšetrovacia väzba, káznica, štátna väznica, žalár, väzenie a zavretie, pričom vyšetrovaciu väzbu by sme dnes označili ako väzbu, káznicu, štátnu väznicu, žalár a väzenie by sme dnes označili ako tresty odňatia slobody a zavretie bolo v minulosti odňatie slobody za priestupok. V Česku (a Rakúsku) bol tento konkrétny zoznam druhov väzby do roku 1950 sčasti odlišný..

Toto tradičné chápanie väzby, teda chápanie väzby ako väznenia, resp. ako akéhokoľvek obmedzenia osobnej slobody, je uvedené aj napríklad v KSSJ (definícia je asi prevzatá z Peciarovho Slovníka slovenského jazyka). Z hľadiska súčasných slovenských právnych predpisov je toto chápanie väzby však nesprávne, pretože väzba a klasické väznenie sú dnes, ako je uvedené vyššie, dva rôzne právne inštitúty.

Nasledujúci text článku sa zaoberá len väzbou podľa súčasnej definície uvedenej v prvej vete tohto článku.

Dôvody väzby

Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že:

a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu (tzv. úteková väzba),

b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie (tzv. kolúzna väzba), alebo

c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná začatý trestný čin alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil (tzv. preventívna väzba).

Rozhodnutie o väzbe

Rozhodnutie o väzbe (t.j. rozhodnutie o vzatí väzby, o prepustení z väzby, o predĺžení väzby a podobne) vykoná súd, resp. v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. O sťažnosti proti rozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý. Predseda senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe.

Konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej bolo vznesené obvinenie.

Zatknutie

Ak je daný niektorý z dôvodov väzby (pozri vyššie) a obvineného nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu (pozri vyššie) alebo na inom úkone, musí predseda senátu, resp. v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, na návrh prokurátora vydať príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

Trvanie väzby a prepustenie z nej

Trvanie väzby je časovo obmedzené ustanoveniami Trestného poriadku. V Trestnom poriadku je uvedených veľa výnimiek, ale základný postup pokiaľ ide o trvanie väzby je nasledovný: Základná lehota väzby v prípravnom konaní (čiže v čase pred vlastným súdnym konaním) je 7 mesiacov. Prokurátor môže túto základnú lehotu predĺžiť, ak podá minimálne 20 pracovných dní pred jej uplynutím sudcovi pre prípravné konanie návrh na predĺženie tejto lehoty. Toto predlžovanie je však v zákone obmedzené, konkrétne takto: "Celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, c) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. Z [tejto celkovej lehoty musí pripadať] na prípravné konanie najviac a) sedem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin, b) devätnásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin, c) dvadsaťpäť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin." Okrem toho platí, že "Väzba v rámci základnej alebo predĺženej lehoty väzby v prípravnom konaní a väzba v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutný čas."

Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie z väzby na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, musí ju bez meškania predložiť na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho predchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.

Policajt, prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú alebo sa zmenili a súdy sú povinné na to reagovať.

Nahradenie väzby

Väzbu možno za určitých podmienok nahradiť zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou. Podrobnosti sú uvedené v § 80 a § 81 Trestného poriadku.

Väzba podľa Ústavy

Väzba je natoľko závažný zásah do osobnej slobody, že spomína aj priamo v Ústave SR. V čl. 17 sa uvádza, že "Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu." V tom istom článku sa o vzťahu zadržania a väzby uvádza: "Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.", a o vzťahu zatknutia a väzby sa tam uvádza: "Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu."

Základné zásady výkonu väzby

Obvineného vo výkone väzby možno počas výkonu väzby obmedzovať len vo výkone tých práv, ktoré sa vzhľadom na dôvod väzby, zaistenie bezpečnosti osôb a zabezpečenie ochrany majetku a poriadku v miestach, kde sa vykonáva väzba, nemôžu uplatniť alebo ich výkon by mohol viesť k zmareniu väzby. Vo výkone väzby sa musí rešpektovať ľudská dôstojnosť obvineného vo výkone väzby a nesmú byť použité kruté, neľudské alebo ponižujúce spôsoby zaobchádzania alebo trestania.

Orgán zabezpečujúci výkon väzby

Stráženie, dozor a zaobchádzanie s obvinenými vo výkonu väzby zabezpečuje Zbor väzenskej a justičnej stráže.

Miesto výkonu väzby

Väzba sa vykonáva v ústave na výkon väzby alebo v samostatnom oddelení výkonu väzby, ktoré môže zriadiť a zrušiť generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže pri ústave na výkon väzby alebo pri ústave na výkon trestu odňatia slobody; samostatné oddelenie výkonu väzby je organizačnou súčasťou príslušného ústavu.

Ak zdravotný stav obvineného vo výkone väzby vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v základnom mieste výkonu väzby, alebo ak je to potrebné na účely trestného konania, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v nemocnici pre obvinených a odsúdených. Ak zdravotný stav obvineného vyžaduje zdravotnú starostlivosť, ktorú nemožno poskytnúť v základnom mieste výkonu väzby alebo v nemocnici, väzba sa na nevyhnutne potrebný čas vykonáva v inom zdravotníckom zariadení.

Na Slovensku existuje na výkon väzby 8 útvarov:

• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Bratislava
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Nitra
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Leopoldov
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Ilava
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Žilina
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Banská Bystrica
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Prešov
• Ústav na výkon väzby (a Ústav na výkon trestu odňatia slobody) Košice

Medzi ústavy na výkon väzby by sa mohla radiť Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, nakoľko sa v nej počas doby ošetrenia a liečby zdržiavajú aj osoby, ktoré sú za štandardných okolností umiestnené v jednom v vyššie spomenutých ústavov na výkon väzby.