Východoslovenské nárečia

Východoslovenské nárečie/dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri pod východoslovenský dialekt rómčiny.

Východoslovenské nárečia (iné názvy: východoslovenský dialekt, makroareál východoslovenských nárečí, východná slovenčina, východoslovenčina, východniarčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Týmito nárečiami sa hovorí na území bývalých žúp Spišská župa, Šarišská župa, Zemplínska župa, Abovská župa a na území časti Užskej župy. Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Historicky na základe týchto nárečí vznikla kultúrna východoslovenčina.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä:

• prízvuk na predposlednej slabike slova (okrem toho sprevádzaný charakteristickou intonáciou)
• dlhé samohlásky neexistujú (volame, brazda, luka)
• slabiky ro-, lo- na začiatku niektorých starých slovanských slov, podobne ako pri západoslovenských nárečiach (rokita, lokec)
• samohláska e (zriedkavejšie iná samohláska) namiesto pôvodných jerov a vkladných samohlások (oves, chribet, ocec, von, viter)
• samohláska e (v krátkych pozíciách) resp. (i)a (v dlhých pozíciách) namiesto pôvodného nosového e (dześec, peta, častka, pamiatka)
• samohláska u namiesto ó, resp. neskôr namiesto ô (nuž, muj, hnuj, vuz)
• namiesto slabičného r je ar/er, namiesto slabičného l je lu/ol (tvardi, śerco, slunko, molha)
• namiesto ď, ť je c, dz (cicho, dzeci)
• používajú sa mäkké sykavky ś a ź (suśed, źima)
• v širokom rozsahu sa používajú spoluhlásky ľ a ň
• podstatné mená stredného rodu mäkkých vzorov sú zakončené na -o, podobne ako pri západoslov. nárečiach (poľo, ľico, vajco)
• genitív singulár všetkých podstatných mien ženského rodu je na -i (od ženi, z dlaňi)
• genitív singulár podstatných mien mužského rodu zakončených na a je na -i (od gazdi)
• plurál všetkých podstatných mien má nasledovne unifikované koncovky: v genitíve a lokáli -och (v mestoch, z mestoch, od sinoch, o ženoch), v datíve -om (ženom), v inštrumentáli -ami (bratami)
• lokál singulár adjektívneho skloňovania je na -im (o tim dobrim dzecku)
• budúci čas nedokonavých slovies sa alternatívne tvorí pomocou príčastia tvaru minulého času (budze robil/robila/robilo, popri: budze robic)
• tvary pomocného slovesa byť sa často nahrádzajú osobným zámenom, ako v ruštine (ja lačni, ti nevidzel - t.j. ja som hladný, ty si nevidel)
• všetky základné číslovky, t.j. aj od 5 vyššie, sa spájajú s nominatívom plurál počítaného objektu (dvacec koruni, pejc bačove)
• viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach alebo iba v týchto a západoslovenských nárečiach (napr. čisto len do východoslovenských nárečí spadajú slová hustka, hače, jarec, kuropka, ľenča, trimac, znac, zochabic, rucic a pod.)

Delenie

Podľa Encyklopédie Slovenska a Encyklopédie jazykovedy

východoslovenské nárečia:

• západná (spišsko-šarišská a abovská) oblasť východoslovenských nárečí
• východná (zemplínska a užská) oblasť východoslovenských nárečí

Podľa Palkoviča 1981

východoslovenské nárečia:

• západná skupina východoslovenských nárečí:
  • spišské nárečia
  • spišsko-šarišské nárečia
  • abovské nárečia
  • šarišské nárečia
• východná skupina východoslovenských nárečí:
  • zemplínske nárečia
  • užské nárečia
  • sotácke nárečia

Podľa Krajčoviča 1988

východoslovenské nárečia (makroareál východoslovenských nárečí):

• západný región (regionálny areál) východoslovenských nárečí:
  • spišské nárečie Z
  • abovské nárečie Z
  • šarišské nárečie Z
    • juhozápadný rajón šarišského nárečia - niekedy považovaný za samostatné spišsko-šarišské nárečie
    • stredný rajón šarišského nárečia
  • podtatranské nárečie P
  • severošarišské nárečie P
• východný región (regionálny areál) východoslovenských nárečí:
  • zemplínske nárečie Z
  • užské nárečie Z (vrátane osobitného rajónu juhovýchodne od Sobraniec)
  • sotácke nárečie Z

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Semjanovej 1976

východoslovenské nárečia:

• západná skupina východoslovenských nárečí:
  • juhozápadná skupina východoslovenských nárečí:
    • spišské nárečie
    • abovské nárečie
  • severovýchodná skupina východoslovenských nárečí:
    • nárečia stredného Šariša
    • nárečia severného Šariša
• východná skupina východoslovenských nárečí:
  • zemplínske nárečia [zemplínske nárečia sú hlavným predmetom citovaného zdroja]:
    • nárečie dolného Zemplína
    • nárečie stredného Zemplína
    • nárečie horného Zemplína
  • užské a sotácke nárečia:
    • užské nárečia
    • sotácke nárečia

Podľa Atlasu slovenského jazyka I a Mruškoviča 2008

východoslovenské nárečia (východoslovenský dialekt):

• juhozápadná skupina východoslovenských nárečí
  • spišské nárečia (vrátane lučivnianskeho nárečia)
  • abovské nárečia
  • juhozápadošarišské nárečia
• stredná skupina východoslovenských nárečí
  • stredošarišské nárečia
  • severošarišské nárečia
  • zemplínske nárečia
• východná skupina východoslovenských nárečí
  • užské nárečia
  • sotácke nárečia

Podľa Štolca 1994

východoslovenské nárečia:

• západná skupina východoslovenských nárečí:
  • goralské nárečia (!)
  • spišské nárečia
  • abovské nárečia
• stredná skupina východoslovenských nárečí:
  • šarišské nárečia
  • zemplínske nárečia
• východná skupina východoslovenských nárečí:
  • sotácke nárečia
  • užské nárečia

Podľa Kačírka 2009 a slovake.eu

východoslovenské nárečia:

• spišské nárečia
• abovské nárečia
• šarišské nárečia
• zemplínske nárečie
• sotácke nárečia
• užské nárečia

Podľa Ondrusa 1961

východoslovenské nárečia:

• spišské nárečie
• abaujké nárečie (t.j. abovské nárečie)
• šarišské nárečie
• zemplínske nárečie - vrátane sotáckeho a užského nárečia

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

východoslovenské nárečia:

• spišské nárečie
• šarišské nárečie
• lučivnianske nárečie (západný Spiš, okolie Popradu)
• zemplínske nárečie
• užské nárečie
• sotácke nárečie
• abovské nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

východoslovenské nárečia:

• juhozápadná skupina
  • spišské nárečia
    • lučivianske nárečie
    • nárečie západného Spiša
    • hnilecké nárečie
    • nárečie stredného Spiša
  • nárečie juhovýchodného Spiša a juhozápadného Šariša
  • abovské nárečia
    • abovské nárečie
    • západoabovské nárečie
• stredná skupina
  • šarišské nárečia
    • nárečie stredného Šariša
    • nárečie severného Šariša
  • zemplínske nárečie
• východná skupina
  • užské nárečie
  • sotácke nárečie

Podľa Jána Stanislava

východoslovenské nárečia:

• spišsko-liptovské nárečia (= lučivianské nárečia)
• spišské nárečia
• šarišské nárečia
• zemplínske nárečia
• zemplínsko-užské nárečia

Príkladové texty

Spišské nárečie

Fšadzi do okola po šickich dzedzinoch še roširilo, že panove ľeju do studňoch ľudzom otravu. Ta še chlopi poschodziľi po dzedzinoch a šľi lapac panoch. Chtoreho ulapiľi, ta ho biľi až na šmerc. V Bianofci ulapiľi grofa, ta jeho ňebiľi, aľe zaz mu paľiľi nohi s horucim žeľezom. Un poťim ňemohol inakši chodzic ľem na koňu. A poťim prišľi vojaci a polapaľi šickich, co biľi panoch. Barz veľo bulo ocudzeno a v Biacofci trojo i na šmerc. Poťim jich obešiľi na Uboči, tam dze teraz kapľička.

Sotácke nárečie

Mala mji dvoch frajerou a mac ňechcyla mjä dac za toho, so ja chcyla. Moju lasku vjernu mji na vjekji zatraćila. Mala mji muža po jej voľi. Za dvacedzdva rokji byu žobrakom – tag mji ľäm śä trjias. Štyrji dźeći mji z ňim mala a šytke mji jich sama hodovala: na čorňicoch, na koźaroch, na kvjetkoch i sama mji jich šaćila. I joho mji z toho hodovala. Za dźevedź rokji mji ho karmjila zo svojima rukoma. A ćeperjka mji jich šystkjich už do parjätku dala – požyňila, poodavala a na pośľetku iśčä śä sama odavala Mam pejdźeśatpejc rokji a učära rano śčä mji korcovu źem skośila za trji hodźiny.

Zdroje

• východoslovenské nárečia. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 482.
• MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 51.
• KRAJČOVIČ, Rudolf. Vývin slovenského jazyka a dialektológia : vysokoškolská učebnica pre filozofické a pedagogické fakulty vysokých škôl. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1988. 345 s. S. 277-298.
• Nárečia in: slovake.eu
• východoslovenské nárečia in: Encyklopédia Slovenska
• Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281
• Semjanová, M.: Pokus o vnútornú diferenciáciu zemplínskych nárečí in: Nové Obzory 18, Prešov, 1976
• Karpinský, P.: Východoslovenské nárečia (výsledky výskumu v období 1960 – 2000) in: Slovo o slove. Zborník Katedry komunikačnej a literárnej výchovy Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity, ročník 15, 2009, str. 20

Externé odkazy

• Dlhý zoznam odborných článkov na stiahnutie na tému východnoslovenské nárečia
• Hagovská, M.: Miesto východoslovenčiny v rodine slovanských jazykov, 1948
• S. Czambel: Slovenská reč a jej miesto v rodine slovanských jazykov. I. odd., I. čiastka: Východoslovenské nárečie. Turčiansky Sv. Martin 1906.
• Buffa, F.:Východoslovenské nárečia, 1962