Výchovná animácia
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Výchovná animácia
Vo všeobecnosti, v širšom význame, pojem animácia zahŕňa akúkoľvek činnosť človeka, ktorý prebúdza druhých k aktivite, organizuje a sprevádza ich, aby v nej zotrvávali tak, aby aktivita splnila svoje poslanie. Animovať je možné firemné stretnutie, trávenie času na dovolenke, predzápasové publikum, detský karneval atď.
Pedagogický slovník (Průcha, 1998) definuje animáciu ako výchovnú metódu založenú na nedirektívnych a akčných metódach povzbudzovania mladých k hľadaniu vlastnej cesty životom a schopnosti realizovať svoju slobodu a autonómiu.
Ide o to, vytvoriť ľuďom tak zaujímavú ponuku konštruktívnych činností, že rôzne formy protispoločenského správania stratia samy svoju príťažlivosť bez moralizovania a zakazovania.
Niektorí autori spájajú animáciu s výchovou zážitkom, k čomu treba dodať, že napriek tomu, že animácia využíva intenzívne zážitkové momenty, prvoradou pre ňu stále zostáva vzťah. Len vzťah dokáže odolať veľkej konkurencii zábavného priemyslu, ktorý ponúka veľké spektrum zážitkov a pre ich produkciu má o mnoho lepšie predpoklady.
Iní autori (Brestovanský, 2007) preto vnímajú animáciu širšie. Animácia nie je len metódou, ide skôr o celkový výchovný prístup vsadený do preventívneho výchovného systému podporený osobným vzťahom, ktorý využíva overené výchovné metódy, ale v dynamickom procese vzájomného ovplyvňovania tiež vytvára nové (delegovanie, zážitok a pod.). Ich efektivita je posilnená v rámci možností neustálou prítomnosťou – asistenciou animátora (vychovávateľa) v dôležitej referenčnej skupine v živote dieťaťa. Ide tak o celkový proces, prostredníctvom ktorého sa skupina podporuje alebo podnecuje k mysleniu, rozhodovaniu a spoločnému konaniu s cieľom meniť skutočnosť. Čapla (2000) považuje v súlade zo základnou saleziánskou koncepciou animáciu za výchovnú prítomnosť, časom povýšenú na spoločenstvo. Je to ochota žiť uprostred skupiny detí alebo mladých, ktorá má viacero charakteristík: • fyzická prítomnosť na všetkých miestach v priamom kontakte s mladými, pri akejkoľvek činnosti, prítomnosť a účasť na ich živote, hre, práci, pri štúdiu, pri modlitbe, pri odpočinku... so sympatiou k tomu, čo majú radi, • bratská a priateľská prítomnosť - v srdečnom ovzduší sa ľahšie prijímajú rady a reakcie vychovávateľa, • činná prítomnosť, ktorá prináša iniciatívu a tvorivú fantáziu, • prítomnosť oduševňujúca (anima = duša), motivuje k zodpovednosti, k prijatiu hodnôt, • svedecká prítomnosť – svojim prejavom a správaním sa vychovávateľ stáva svedkom hodnôt, ktoré mladým predstavuje.