Výkladový slovník
Výkladový slovník je:
- v širšom zmysle slovník, ktorý poskytuje vecný výklad hesiel v ňom obsiahnutých [1]
- v užšom zmysle len jazykový výkladový slovník, teda slovník, ktorý poskytuje filologický výklad významu slov v ňom obsiahnutých; tento výklad môže byť vecný výklad (t.j. krátky a výstižný opis charakteristík) alebo štruktúrny výklad (t.j. naznačí sa vzťah slova k príslušnému základovému slovu)[2]
Okrem samotného výkladu výkladový slovník často obsahuje aj ďalšie jazykové informácie o slove (koncovky pri skloňovaní, výslovnosť a podobne).
Druhy
[upraviť | upraviť zdroj]Jazykový výkladový slovník sa delí primárne na:
- všeobecný výkladový slovník - t.j. jazykový výkladový slovník pre celú slovnú zásobu jazyka
- terminologický slovník - t.j. jazykový výkladový slovník pre jeden odbor; je to často zároveň odborný náučný slovník
Medzi jazykové výkladové slovníky sa obyčajne radia aj tieto špeciálne druhy slovníkov:
- slovník cudzích slov
- frazeologický slovník
- idiomatický slovník
- dialektologický slovník
- slovník porekadiel
- slovník prísloví
- slovník epitet
- slovník neologizmov
- slovník slangu
- slovník argotu
- slovník alúzií
Výkladový slovník môže byť:
Výkladový slovník je obyčajne jednojazyčný slovník, ale niekedy je doplnený prekladmi do iných jazykov alebo paralelnými výkladmi v iných jazykoch a stáva sa tak viacjazyčným slovníkom.
Jednojazyčný všeobecný výkladový slovník súčasného jazyka [3]
[upraviť | upraviť zdroj]Jednojazyčný všeobecný výkladový slovník súčasného jazyka (ďalej len JVVSSJ) sa zakladá na lexikálnom materiáli súčasného jazyka. Podáva všestrannú semiotickú, systémovo i komunikačne orientovanú informáciu potrebnú pre používateľov. Materiálom pre jeho tvorbu je teda lexikálna zásoba konkrétneho jazyka, ktorá sa v slovníku všestranne opisuje.
V súvislosti s JVVSSJ možno hovoriť o tzv. metajazykovej funkcii jazyka. Je to vlastnosť jazyka umožňujúca používať prirodzený jazyk na opis jazyka. Vyjadruje snahu o zistenie podstatného.
Pri spracovávaní lexikálneho materiálu je potrebné odstupňovať slová postupne starnúce, zastarané a prognózovať nosnosť neologizmov. Výber musí byť vyvážený; môže sa zohľadniť aj hľadisko frekvenčné alebo encyklopedické. Používateľom JVVSSJ je verejnosť.
Pri uvažovaní o jeho kolektívnom používateľovi je potrebné vziať do úvahy jednak pragmatický aspekt (postojové, expresívne, konotačné zložky lexikálnych jednotiek), a jednak aspekt sociolingvistický (makroštruktúra a mikroštruktúra JVVSSJ). Text JVVSSJ nie je určený na súvislé čítanie, ale má telegrafické poslanie.
Funkcia JVVSSJ je vedecká, národná, kultúrne reprezentatívna, didaktická a často aj normatívna.
Slovenské JVVSSJ
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovník slovenského jazyka (Š. Peciar)(1959 - 1968);
- Krátky slovník slovenského jazyka (J. Kačala);
- Slovník súčasného slovenského jazyka (zatiaľ 3. zväzky. A - N) (K. Buzássyová) (2006 - ).
Inojazyčné JVVSSJ
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé JVVSSJ latinčiny a gréčtiny vydali otec a syn Robert a Henry Estiennovci (1532 a 1572).
Slovník Dictionnaire de l´Académie française z roku 1694 slúžil ako vzor slovníkov tzv. akademického typu.
Najvýznamnejším anglickým JVVSSJ je The Oxford English Dictionary (online, za poplatok) a americkým Webster´s 3rd New International Dictionary of English Language (rok 1986), ktorý na svojich stránkach spracúva 450 000 hesiel.
Najznámejší nemecký JVVSSJ je bezpochyby Duden - Das große Worterbuch der deutschen Sprache (6 zväzkov, roky 1978 - 1981; aktuálne vydanie len na CD).
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2012-06-04]. Dostupné online. Archivované 2008-12-12 z originálu.
- ↑ výkladový slovník. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 482-483. ; Nováková et al: Využívanie informačných zdrojov, 1998
- ↑ presun z článku slovník (výklad slov)