Výsadkové lode triedy Tapir (Projekt 1171)
| Výsadkové lode triedy Tapir | |
 Loď Nikolaj Filčenkov na základni v Sevastopole | |
| Základná charakteristika | |
|---|---|
| Štát | Rusko  |
| Druh | výsadková loď |
| Začiatok výstavby | 5. február 1964 |
| Dátum spustenia na vodu | 1. júl 1964 |
| Dátum prevzatia námorníctvom | 18. august 1966 |
| Dĺžka | 113,1 m |
| Šírka | 15,6 m |
| Ponor | 4,5 m |
| Bojový výtlak | 4360 ton |
| Posádka | 55 (vrátane 5 dôstojníkov) |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Hlavná výzbroj | 1 × 122 mm raketomet A-215 Grad-M |
| Pomocná výzbroj | 2 × 55 mm granátomet MRG-1 (Nikolaj Vilkov) |
| Protilietadlová výzbroj | 1 × 57 mm ZIF-31B 2 × 25 mm 2M3M (mod. 4) |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | 2x dieselové 58A 9600 hp |
| Maximálna rýchlosť | 17,3 uzlov |
| Maximálny dosah | 9150 námorných míľ (9 u.) |
Výsadkové lode triedy Tapir (Projekt 1171) je trieda veľkých výsadkových lodí sovietskeho/ruského námorníctva, ktoré sú určené na presun vojsk a nákladu po mori, ako aj na zabezpečenie výsadku pri obojživelných operáciách. Sú schopné prepravovať rôzne typy obrnených vozidiel vrátane tankov.
Hoci ide o značne zastarané lode, Ruské námorníctvo ešte stále využíva 4 výsadkové lode tejto triedy.
Stavba
[upraviť | upraviť zdroj]
Kvalitatívny a kvantitatívny nárast sovietskeho námorníctva, umožnil v 60. rokoch ZSSR vstúpiť aj do rozsiahlych vôd svetových oceánov. Medzi úlohami sovietskej strategickej doktríny sa objavila aj jedna, ktorej predmetom bolo poskytovanie vojenskej pomoci spojeneckým a spriateleným štátom. To si vyžadovalo špeciálne lode na prepravu nákladov rôzneho typu. Preto v roku 1959 vznikol projekt 1171 „Tapir“, ktorého podstatou bol návrh a výstavba veľkých výsadkových lodí, ktoré by mali porovnateľné špecifikácie ako moderné západné výsadkové lode.
Výsledkom tohto projektu však mala byť aj civilná nákladná loď, čo nútilo konštruktérov k určitým kompromisom a v konečnom dôsledku to mierne znížilo výsledné vlastnosti novej lode. Konštruktéri pripravili štyri verzie projektu, pričom zohľadnili všetky požiadavky, aj keď tie armádne mali vyššiu prioritu. Veľkou dilemou boli motory, pretože pôvodne sa počítalo s dvomi pohonnými jednotkami s výkonom po 2500 koní, ale nakoniec boli vybrané dieselové motory s takmer dvojnásobným výkonom. Tento pohon bol mimoriadne vhodný pre námorníctvo, pretože rýchlosť lode sa tým zvýšila na 17 uzlov, ale civilné plavidlo s tak výkonnými motormi bolo nerentabilné. Preto sa Ministerstvo námorníctva nakoniec rozhodlo upustiť od civilného variantu a vznikla len výsadková loď pre ozbrojené sily. V dôsledku toho majú lode triedy Tapir vzhľad, ktorý viac pripomína civilnú loď.
V rokoch 1966 až 1975 bolo do služby zavedených 14 plavidiel v štyroch modifikáciách. Prvá z lodí tejto triedy, ktorá niesla označenie Voronežskyj Komsomolec (dnes Saratov), mala o niečo menšiu kapacitu výsadkárov. Zvyšok lodí už bol vybavený ďalšími kajutami, ktoré umožnili pojať o 125 osôb viac a priestrannejšími skladmi, čím sa o tri týždne predĺžila možnosť plavby na mori.
Po dve desaťročia tvorili veľké výsadkové lode projektu 1171 „Tapir“ základ strategických obojživelných síl Sovietskeho zväzu. Rozpad ZSSR však urýchlil ich vyradenie - lode boli buď zošrotované alebo boli v nevhodnom stave.[1]
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Pre manipuláciu s nákladom slúži rampa na prove aj na korme lode. Kapacita plavidiel modifikácie 1 a 2 je 20 stredných tankov a 313 vojakov alebo 47 obrnených transportérov a 313 vojakov alebo alebo 52 nákladných automobilov a 313 vojakov. Lode v modifikácii 2 a 3 dokážu prepraviť 20 stredných tankov a 440 vojakov alebo 47 obrnených transportérov a 440 vojakov alebo alebo 52 nákladných automobilov a 440 vojakov alebo 1 000 ton nákladu.
Pohonný systém tvoria dva dieselové motory, vďaka ktorým dosahuje loď maximálnu rýchlosť 17,3 uzla. Pri maximálnej rýchlosti prepláva 6 312 míľ, ale jej maximálny dosah (pri rýchlosti 9 uzlov) je 9 150 míľ.
Protilietadlovú výzbroj lode predstavuje jeden dvojkanón kalibru 57 mm ZIF-31B so zásobou 1200 nábojov. Lode, ktoré boli vyrobené v modifikácii 4, mali navyše ešte 2 dvojkanóny kalibru 25 mm 2M3M. Okrem toho majú aj protilietadlové raketové komplety 9K34 Strela-3. Pre palebnú podporu výsadku a ničenie pobrežných cieľov je loď vybavená raketovým systémom Grad-M s dostrelom 20 km.[2]
Nasadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Ruská vojenská intervencia v Sýrii
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 30. septembra 2015 vstúpili ruské jednotky do Sýrie, ktorá bola zmietaná občianskou vojnou a spustili operáciu na podporu režimu Baššára al-Asada. Na ruskej vojenskej intervencii v Sýrii sa podieľali aj veľké výsadkové lode projektu 1171. Do tejto blízkovýchodnej krajiny bolo potrebné prepraviť tisíce ton zásob, desiatky kusov ťažkej techniky a stovky vojakov. Na tejto logistickej operácii sa podieľali lode Saratov, Nikolaj Vilkov, Nikolaj Filčenkov a Orsk.[3] Na sýrsku základňu Tartus priplávala najmenej jedna takáto loď mesačne.[4]
Dňa 24. februára 2022 zaútočila Ruská federácia na Ukrajinu s cieľom zvrhnúť vládu a dostať celú krajinu pod svoju kontrolu. Už o tri dni neskôr sa ruským silám podarilo obsadiť ukrajinský prístav Berďansk, cez ktorý sa začali vyloďovať ruské tanky, obrnené vozidlá a vojaci. Podľa medializovaných informácií ruské námorníctvo v rámci invázie na Ukrajinu nasadilo v čiernomorskom regióne celkovo šesť výsadkových lodí. Jednou z týchto lodí bola Orsk, ktorá 21. marca ako prvá loď Čiernomorskej flotily priplávala do okupovaného ukrajinského prístavu. O niekoľko dní neskôr vplávala do prístavu aj ďalšia loď triedy Tapir - Saratov. Hlavný význam prístavu Berďansk spočíval v tom, že sa nachádza len 80 km južne od ukrajinského mesta Mariupoľ, ktoré sa ruská armáda chystala obsadiť. Z toho dôvodu priplávali výsadkové lode Tapir, z ktorých každá mohla priviesť 20 tankov a 47 obrnených transportérov.
V noci 24. marca sa však ukrajinským silám podarilo zaútočiť na niekoľko ruských lodí kotviacich v prístave Berďansk. Jednou z týchto lodí bola výsadková loď Saratov, ktorú sa Ukrajincom podarilo zničiť. Okrem nej sa podarilo poškodiť minimálne jednu ďalšiu výsadkovú loď triedy Ropucha (niektoré zdroje hovoria o dvoch lodiach - Cezar Kunikov a Novočerkassk).[5] Zatiaľ nebolo potvrdené, ako bol útok prevedený, neoficiálne informácie však hovoria o tom, že Ukrajinci použili rakety Točka-U.[6]
Zničenie každej takejto výsadkovej lode predstavuje pre ruské námorníctvo obrovskú škodu, pretože množstvo lodí triedy Tapir alebo Ropucha už Rusko vyradilo a v súčasnosti ich nemá čím nahradiť. Momentálne Rusko vyrába iba výsadkové lode triedy Ivan Gren. Za uplynulých 18 rokov sa však podarilo vyrobiť iba dve tieto lode a ďalšie dve by mali byť zavedené do služby do roku 2024.
Zoznam lodí triedy Tapir
[upraviť | upraviť zdroj]| Meno | Palubné číslo | Začiatok výstavby | Spustenie na vodu | V službe | Flotila | Stav | |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Modifikácia I | |||||||
| BDK-10 (premenovaná na Saratov) | 150 | 5. 2. 1964 | 1. 7. 1964 | 18. 8. 1966 | Čiernomorská flotila | Potopená v Berďansku 24. 3. 2022 | |
| BDK-6 | 144 | 4. 7. 1964 | 15. 2. 1965 | 30. 12. 1966 | Čiernomorská flotila | vyradená 19. 3. 1992 | |
| BDK-13 | 093 | 18. 2. 1965 | 26. 3. 1966 | 30. 9. 1967 | Tichooceánska flotila | vyradená 5. 7. 1994 | |
| BDK-62 | 023 | 5. 8. 1966 | 1. 3. 1967 | 29. 12. 1967 | Severná flotila | vyradená 1. 12. 1997 | |
| Modifikácia II | |||||||
| BDK-66 | 085 | 7. 3. 1967 | 28. 8. 1967 | 27. 9. 1968 | Tichooceánska flotila | vyradená 5. 7. 1994 | |
| BDK-69 (premenovaná na Orsk) | 148 | 30. 8. 1967 | 29. 2. 1968 | 31. 12. 1968 | Čiernomorská flotila | v službe | |
| Modifikácia III | |||||||
| BDK-77 | 099 | 12. 3. 1968 | 31. 8. 1969 | 30. 9. 1969 | Tichooceánska flotila | vyradená 5. 7. 1994 | |
| Doneckij šachťor | 119 | 5. 9. 1968 | 10. 3. 1969 | 31. 12. 1969 | Baltická flotila | vyradená 10. 4. 2002 | |
| BDK-100 | 115 | 18. 3. 1969 | 11. 10. 1969 | 30. 9. 1970 | Baltická flotila | vyradená 30. 6. 1993 | |
| BDK-104 | 146 | 17. 10. 1969 | 31. 3. 1970 | 10. 6. 1971 | Čiernomorská flotila | vyradená 30. 11. 2004 | |
| Alexandr Torcev | 062 | 6. 4. 1970 | 27. 11. 1970 | 31. 12. 1971 | Tichooceánska flotila | vyradená 5. 7. 1994 | |
| Pjotr Iljičov | 044 | 30. 11. 1970 | 30. 8. 1971 | 29. 12. 1972 | Severná flotila | vyradená 30. 6. 1993 | |
| Modifikácia IV | |||||||
| Nikolaj Vilkov | 081 | 3. 9. 1971 | 30. 11. 1973 | 30. 7. 1974 | Tichooceánska flotila | v službe | |
| Nikolaj Filčenkov | 152 | 30. 1. 1974 | 29. 3. 1975 | 30. 12. 1975 | Čiernomorská flotila | v službe | |
| Nikolaj Golubkov | — | — | — | nedostavaná | |||
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Большой десантный корабль проекта 1171 "Тапир". . (po rusky)
- ↑ Большие десантные корабли Проект 1171, шифр «Тапир». . (po rusky)
- ↑ «Сирийский экспресс» ВМФ России дал сбой. . (po rusky)
- ↑ Военные новости: «Сирийский экспресс» России. 7. júl 2017. (po rusky)
- ↑ TEAM, The Shephard News. Berdyansk disaster hits Black Sea Fleet capabilities [online]. shephardmedia.com, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.
- ↑ n-tv NACHRICHTEN. "Orsk" lag vor Berdjansk: Ukrainische Armee zerstört russisches Kriegsschiff [online]. n-tv.de, [cit. 2022-04-18]. Dostupné online.