Vývoj vedy

Vývoj vedy je vzchádzanie alebo utváranie sa jedných stavov alebo foriem vedy z druhých. Premet dejín vedy.

Idealistickodialektické koncepcie vedy zahrnujú novohegelovské koncepcie vedy a koncepcie vedy Ch. S. Peircea, A. N. Whiteheada. Kladú proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridřžajú princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápu len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačujú sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápu výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe striktne pojmového myslenia.

V súčasnej filozofii rozlišujeme idealistickodialektické, transcendentalistické, pozitivistické a historicko-sociologické koncepcie vedy.

Podľa Th. S. Kuhna je vývoj vedy súťaž rôznych škôl, skupín a teórií, bez toho, že by existovala nejaká jednoznačná priorita. Ak sa niektorej teórii podarí presadiť, stáva sa paradigmou.

Novohegelovské koncepcie vývoja vedy sú idealistickodialektické. Kladú proti sebe rozum a um, metafyziku a dialektiku, striktne sa pridŕžajú princípu totožnosti myslenia a bytia. Komplikácie vo vzťahu teórie a reality chápu len ako epizódy v súhrnných dejinách ducha. Vyznačujú sa monotónnym univerzalizmom: empirickú podobu vývoja vedeckého poznania chápu výlučne ako ilustráciu vývoja na rovine reflektovanej v samopohybe strikne pojmového myslenia.

Vývoj vedy podľa pozitivizmu: Pozitivizmus uznáva diskontinuitu vedeckého poznania vo sfére teoretických interpretácií, pokúša sa však zachrániť kumulativistickú koncepciu vývoja poznania vo sfére faktov.

Transcendentalistické koncepcie vývojavedy sa viac inšpirujú Kantom než Hegelom. Patria sem nielen novokantovské koncepcie (Natorp, Cassirer), ale aj neoracionalistické (Gonseth, Bachelard, Piaget). Charakterizuje ich predovšetkým procesualizácia rozumu. Rozum chápu ako činný, vyvíjajúci sa a pokúšajú sa pojmovo vyjadriť zákon vývoja rozumu....Zriekajú (sa) princípu totožnosti myslenia a bytia. Predmet vedy je podľa nich utváraný vedeckým myslením....

Externé odkazy

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.