Preskočiť na obsah

Vŕba rakytová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vŕba rakyta)
Vŕba rakytová

Vŕba rakytová; pučiace samčie jahňady (apríl)
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 

Prirodzený areál rozšírenia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Vŕba rakytová[2][3] (iné názvy: vŕba rakyta[4], rakyta[3][5]) (lat. Salix caprea)[6] je opadavý strom, často len ker najmä vo vyšších polohách, z rodu vŕba (Salix) z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Druh je rozšírený po celom území Európy až po severovýchodnú Áziu a severný Irán. Je to významná včelárska a krajinotvorná drevina.[5][7]

Opis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vŕba rakytová je strom vysoký do 10 m (výnimočne do 15 m), s metlovitou nepravidelnou korunou. Má rozsiahly a najmä dobre vyvinutý koreňový systém. Kmeň býva s priemerom do 50 cm. Borka je sivá, hladká, vekom je pozdĺžne zbrázdená a tmavosivá. Jednoročné konáriky sú červenohnedé, zriedkavo žltohnedé, spočiatku riedko chlpaté, neskôr zväčša holé.[7][8]

Púčiky sú vajcovito kužeľovité, červenohnedé; listové sú 3 až 4 mm dlhé, kvetné do 8 mm dlhé. Čepeľ listov je elipsovitá až obrátene vajcovitá, dlhá 5 až 11 cm a široká 3 až 5 cm, so 7 až 11 pármi žíl. Na líci je tmavozelená, lysavejúca až holá, na rube sivobiela, plstnatá, s výraznou žilnatinou. Stopka listov je 15 až 30 mm dlhá. Prílistky sú polosrdcovité až obličkovité, veľké, na báze s niekoľkými žliazkami, sú neskoro opadavé.[7]

Vŕba rakytová je obojpohlavný druh a jahňady sa objavujú skoro na jar, zvyčajne v marci alebo apríli, pred pučaním listov. Samčie jahňady majú rozširujúce sa žlté tyčinky, zatiaľ čo samičie sú zelenkasté a opeľované hmyzom. Jahňady sú sediace, elipsovité, 25 až 35 mm dlhé, s približne 100 až 200 kvetmi v každej samičej jahňade a s 200 až 300 kvetmi v každej samčej. Plodmi sú tobolky, v ktorých sú páperisté semená, vetrom roznášané na veľké vzdialenosti. Dožíva sa 40 až 60 rokov.[7][9][8]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Vŕba rakytová pochádza z chladných miernych a boreálnych oblastí Európy a Ázie, kde sa vyskytuje sa vo veľkom množstve biotopov. Je rozšírená od Španielska po Čínu, od Turecka a severného Iránu po Škandináviu a Sibír, kde dosahuje až 70° severnej zemepisnej šírky. Druh bol tiež zavlečený vo východnej časti Severnej Ameriky, kde je už naturalizovaný.[8]

Ekológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vŕba rakytová je v porovnaní s inými druhmi vŕb citlivejšia na sústavné záplavy. Rastie na silikátových aj bázických podložiach, na sviežich, priepustných pôdach a znáša aj čiastočné zatienenie. V boreálnych lesoch sa vyskytuje v dominantných lesoch smreka obyčajného, borovice lesnej a brezy v prímesí s inými listnatými druhmi ako topoľ osikový a jarabina vtáčia. V lesoch mierneho pásma, kde dominujú duby, buk lesný a smrek obyčajný, sa vyskytuje s ďalšími druhmi podrastu, akými sú lieska obyčajná, baza čierna a ostružiny, hlavne na lesných čistinách a otvorených plochách. Vystupuje vysoko nad hornú hranicu lesa (v Karpatoch do nadmorskej výšky 1780 m) a často obsadzuje druhotné stanovištia, ako sú svahy ciest, násypy a pieskoviská.[5][7][8]

Vŕba rakytová prirodzene hybridizuje s mnohými inými druhmi vŕb a vytvára tak mnoho plodných potomkov so strednými vlastnosťami. Preto je niekedy náročné určiť taxonomické limity a priradiť jednotlivcov ku konkrétnemu druhu v rámci rodu.[8] Aj keď takmer všetky vŕby možno celkom úspešne rozmnožovať drevnatými odrezkami, vŕba rakytová takmer nezakoreňuje. Len niekoľko klonov možno rozmnožovať takýmto spôsobom.[5]

V nížinách, v rybníkových oblastiach hojne rastie vŕbe rakytovej podobná vŕba popolavá (Salix cinerea), výrazne acidofilný druh. Dobrými rozlišovacími znakmi sú bochníkovitý tvar kra a prítomnosť drevených „líšt“ pod mladou kôrou na konárikoch, ktoré rakyta nemá.[5]

Význam a využitie

[upraviť | upraviť zdroj]

V severnej Európe je vŕba rakytová bežným druhom v poľnohospodárskej krajine, využíva sa na výsadbu vetrolamov a živých plotov a jej lístie sa využíva ako krmivo pre dobytok a kozy. Je cenená aj ako medonosný druh, ktorý poskytuje produkciu medu 150 až 200 kg/ha.[8]

Miazga z jej kôry je bohatá na kyselinu salicylovú (odtiaľ latinský názov Salix), ktorá má v závislosti od dávky široké medicínske využitie. Ako liek acylpyrín, ktorý obsahuje derivát - kyselinu acetylsalicylovú, sa používa proti zrážaniu krvi, horúčke, bolesti a zápalom.[10]

Z dreva vŕby rakytovej sa dá získať dobré drevené uhlie, ktoré sa v minulosti využívalo na výrobu pušného prachu a uhlíkov na kreslenie. Drevina je obzvlášť cenná pre svoju vysokú produkciu biomasy a pre jej úlohu pri obnove krajiny, pretože je schopná tolerovať aj znečistenú pôdu. Celosvetovo sa táto vŕba využíva aj pre svoju schopnosť viazať ťažké kovy, ako kadmium a zinok.[8]

Vŕba rakytová je veľmi cenená včelármi, pretože už zavčasu na jar poskytuje včelám pastvu. Je taktiež živnou rastlinou motýľov dúhovec menší a dúhovec väčší.[9]

Hrozby a choroby

[upraviť | upraviť zdroj]

Z dvojkrídlovcov, z čeľade byľomorovité, muške podobný byľomor ružicový[11] (Rabdophaga rosaria)[12] kladie do listových púčikov vŕby rakytovej vajíčka. Vyliahnuté larvy sa živia ich pletivami, čo spôsobí, že výhonok (vetvička) sa prestane predlžovať ale nie tvorba samotných listov. Listy sú potom natlačené tesne na seba a vytárajú ruže podobnú hálku.[13] Larvy iného druhu z tohto istého rodu, Rabdophaga salicis,[14] sa vyvíjajú a požierajú pletiva vo vnútri tenkých vetvičiek, listových stopiek a hlavnej listovej žily. Napadnuté miesta vytvárajú opuch, ktorý býva do 10 mm hrubý a až 50 mm dlhý.[15] Z čeľade byľomorovitých je aj tretí druh, Iteomyia capreae.[16] Jeho prítomnosť sa prejavuje drobnými guľovitými hálkami na povrchu listov.[17]

Parazitujúci druh Euura mucronata,[18] z radu blanokrídlovcov, sa vyvíja vo vnútri púčikov hostiteľa, ktoré nezvratne poškodzuje.[19] Roztoč e Aculus tetanothrix[20] sa živý listovými pletivami, čo spôsobuje tvorbu malých hálok na povrchu listov.[21] Prítomnosť hubového patogénu Rhytisma salicinum[22] je viditeľná v podobe čiernych lesklých škvŕn na povrchu listov.[23]

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vŕba rakytová; pučiace samčie jahňady (marec)
    Vŕba rakytová; pučiace samčie jahňady (marec)
  • Vŕba rakytová; pučiaca samčia jahňada (detail)
    Vŕba rakytová; pučiaca samčia jahňada (detail)
  • Vŕba rakytová; samičie jahňady (apríl)
    Vŕba rakytová; samičie jahňady (apríl)
  • Vŕba rakytová; oplodnené samičie jahňady (máj)
    Vŕba rakytová; oplodnené samičie jahňady (máj)
  • Vŕba rakytová; semienka s páperím pripravené na rozširovanie (máj)
    Vŕba rakytová; semienka s páperím pripravené na rozširovanie (máj)
  • Vŕba rakytová; mladý výhonok (máj)
    Vŕba rakytová; mladý výhonok (máj)
  • Vŕba rakytová; listy (horná strana)
    Vŕba rakytová; listy (horná strana)
  • Vŕba rakytová; listy (dolná strana)
    Vŕba rakytová; listy (dolná strana)
  • Vŕba rakytová; listy (neskorá jeseň)
    Vŕba rakytová; listy (neskorá jeseň)
  • Vŕba rakytová; púčiky na vetvičke (október)
    Vŕba rakytová; púčiky na vetvičke (október)
  • Vŕba rakytová; púčiky na vetvičke (november)
    Vŕba rakytová; púčiky na vetvičke (november)
  • Vŕba rakytová; kôra na mladom konári
    Vŕba rakytová; kôra na mladom konári
  • Vŕba rakytová; kôra na strome
    Vŕba rakytová; kôra na strome
  • Vŕba rakytová; dospelý strom (jar)
    Vŕba rakytová; dospelý strom (jar)
  • Vŕba rakytová; hálka spôsobená byľomorom ružicovým
    Vŕba rakytová; hálka spôsobená byľomorom ružicovým

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Barstow, M., Matchutadze, I. & Harvey-Brown, Y. 2018. Salix caprea. The IUCN Red List of Threatened Species 2018: e.T19620273A19621176. https://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2018-1.RLTS.T19620273A19621176.en. Accessed on 05 May 2022.
  2. ↑ MIČIETA, Karol; ZAHRADNÍKOVÁ, Eva; HRABOVSKÝ, Michal; ŠČEVKOVÁ, Jana. Fylogenéza a morfogenéza cievnatých rastlín. Prvé. vyd. V Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2018. 339 s. ISBN 978-80-223-4403-6. S. 190.
  3. ↑ a b ČERVENKA, Martin, et al. Slovenské botanické názvoslovie : rastlinná výroba. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 1986. 517 s. S. 406.
  4. ↑ rakyta. In: Krátky slovník slovenského jazyka 2003
  5. ↑ a b c d e V. Větvička, V. Matoušová. Stromy a kry. Bratislava : Príroda, 1992. ISBN 80-07-00402-5.
  6. ↑ Salix caprea L. [online]. POWO - Plants of the World Online, Kew, [cit. 2023-01-21]. Dostupné online. (anglicky)
  7. ↑ a b c d e Flóra Slovenska V/3. [s.l.] : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, 2006. ISBN 80-224-0189-7.
  8. ↑ a b c d e f g Salix caprea in Europe: distribution, habitat, usage and threats. [online]. Publ. Off. EU, Luxembourg, 2016, [cit. 2022-05-05]. Dostupné online. (anglicky)
  9. ↑ a b Věra Dorušková. SALIX CAPREA L. – vrba jíva / vŕba rakytová [online]. BOTANY.CZ, 2010-03-29, [cit. 2022-05-05]. Dostupné online. (česky)
  10. ↑ Peter Pančík. malpígiotvaré – vŕbovité - vŕba rakytová [online]. BIOPEDIA.SK, [cit. 2022-05-05]. Dostupné online.
  11. ↑ Atlas škodcov, stromy a kry; byľomor ružicový [online]. Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online.
  12. ↑ Rabdophaga rosaria [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  13. ↑ W.N. Ellis. Rabdophaga rosaria on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  14. ↑ Rabdophaga salicis [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  15. ↑ W.N. Ellis. Rabdophaga salicis on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  16. ↑ Iteomyia capreae [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  17. ↑ W.N. Ellis. Iteomyia capreae on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  18. ↑ Euura mucronata [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  19. ↑ W.N. Ellis. Euura mucronata on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  20. ↑ Aculus tetanothrix [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  21. ↑ W.N. Ellis. Aculus tetanothrix on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  22. ↑ Rhytisma salicinum [online]. iNaturalist; A joint initiative by the California Academy of Sciences and the National Geographic Society, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)
  23. ↑ W.N. Ellis. Rhytisma salicinum on Salix [online]. Plant Parasites of Europe, Amsterdam, The Netherlands, [cit. 2022-05-06]. Dostupné online. (anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vŕba_rakytová&oldid=7929352“