Preskočiť na obsah

Val obrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Val obrov v Pečeniciach

Val obrov (iné názvy: Spečený val, Spečené valy, Dlhý val, Rimanská cesta, Slovenský čínsky múr, lat. Fossa giganteum - doslova Val obrov, nem. Teufelsmauer - doslova Čertov múr) je dlhý zemný val, ktorý sa tiahne Slovenskom v severno-južnom smere. O veku, polohe a význame valu alebo valov je veľmi málo historických prameňov a tak sa vedci snažia získavať dôkazy z archeologických výskumov pozostatkov, ktoré predstavujú široké viditeľné pásy zeminy a kamenia, na niektorých miestach žltej, červenej farby, lemovanej drevom alebo kameňmi.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Val podľa všetkého siahal od vrchu Sitno na juh cez Štiavnické vrchy, Pečenice, Dudince, Dolné Semerovce až k rieke Ipeľ[1] a jej ústia do Dunaja. Dodnes viditeľne sú stopy od Dunaja až po Sitno, čo je viac ako 60 kilometrov.[2] Stopy sa nachádzajú od Dunaja popri západnom brehu Hrona a Ipľa cez Kováčovské kopce (Burda)[3], popri Chľabe, Súdovciach, Žemberovciach, Pečeniciach, Jabloňovciach, cez Segíňovu dolinu[2][4], Počúvadlo až po Sitno. Na pooraných poliach pri Jabloňovciach vidieť každú jar stopy po vale, ako niekoľko metrov široký pás červenej prepálenej hliny.[2] Západnejšie sa pravdepodobne tiahla jeho ďalšia vetva, od ústiu Hrona smerom do Žarnovice.[1] Podľa súčasných slovenských geológov, sa val pod Levicami rozdeľuje a smerom na sever jeho západná časť smeruje popri Hrone k Slovenskej bráne a východná, ako bolo popísaná predtým v opačnom smere, ide k Sitnu, centru bývalého Štiavnického stratovulkánu.[5] Okrem toho existuje mapka "záhadného" priebehu valu celým Slovenskom od Dunaja až po Žilinu.[1][6]

Teória o spečení valu

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie uvádzaným miesto, kde je val (rad alebo dvojrad veľkých kameňov) dobre viditeľný sú Pečenice. O Obrom vale v miestnej lokalite Hrádok informujú tabule na náučnom chodníku[7], ktorú dal osadiť bývalý starosta obce, aby pritiahol do obce turistov a rozprúdil turistický ruch. "Spečený val, opevnenie v Pečeniciach, je dobre sledovateľné na vrchu Vtáčnik. Tiahne sa severojužným smerom v dĺžke asi 1,2 kilometra."[8] Pamiatkový úrad SR časť valu (67 km) v katastrálnom území obce Pečenice od roku 1963 evidoval ako národnou kultúrnou pamiatkou.[9] Ústredný zoznam pamiatkového fondu uvádzal, že Pečenický val je evidovaný ako pamiatkový objekt pod rovnakým unifikovaným a zaužívaným názvom VAL SPEČENÝ[10] pod číslom ÚZPF: 1625/1.[11]

Andrej Kmeť, ktorý val svojho času študoval, jeho priebeh v roku 1900 predĺžil až ku Zvolenu. Novšie informácie hovoria o tom, že Val na Dráhach vo Zvolene, ktorý preskúmali archeológovia v roku 2010, pochádza pravdepodobne z obdobia včasného stredoveku, a ide o samostatný obranný val (Ján Beliak, archeológ).[1] Je možné, že ide o pokračovanie valov v dnešnom východnom Maďarsku, ktoré dnes nazývame Sarmatský limes alebo Sarmatský val.[1] Kmeť tiež vniesol domnienku o zámernom spekaní zeminy a kameňov valu (andezitov), s ktorou súhlasil aj neskorší archeológ Štefan Janšák.[12]

Archeologické výskumy

[upraviť | upraviť zdroj]

Práve práce Janšáka (1930, 1938, 1955, 1968) predstavovali prelom vo výskume. V pozdĺžnom pokračovaní valu objavil, precízne lokalizoval a zdokumentoval početné nové archeologické lokality. Spečenie blokov andezitov s hlinou považoval za produkt vysokej teploty úmyselne (intencionálne) založeného ohňa v záujme skvalitnenia technických vlastností stavby. Počas terénnych archeologických výskumov na dolnom Ipli našiel a topograficky vyznačil priebeh valu od Šiah po ústie Ipľa do Dunaja.[5] Moderný archeologický výskum dlhého valu realizoval až Kolník (1978), resp. Kolník a Roth (1984). V lokalite Čriepeš v chotári Žemberoviec (1976) nechali otvoriť priečnou, strojovo hĺbenou ryhou. V telese valu identifikovali starú keramiku a zvyšky ohoreného dubového dreva. Výskum dokázal, že „prepálenie“ nie je dôsledkom úmyselného vypaľovania telesa valu - zvyšky drevnej hmoty totiž už boli pred spálením čiastočne spráchnivené.[5] Hovorka a Túniy v roku 2011 uvádzajú, že k spečeniu andezitu (začne postupne mäknúť a tiecť) je potrebná teplota 1 150°C, ktorá mala byť výsledkom žiaru horenia dreva. Pretože drevené palisády boli na "nárazovej" strane valu, v smere očakávaného útoku, až z 3/4 plochy dreva boli pokryté zeminou, pri útokoch nehoreli ale len tleli a tlením nemohla byť teplota 1 150°C dosiahnutá. Ako ďalšiu alternatívu Hovorka a Túniy uvádzajú možnosť že val bol predsa len vypaľovaný zámerne jeho budovateľmi aby sa dosiahla jeho vyššia homogenita a tvrdosť. Zemnými prácami ktoré realizovali po celej dĺžke valu však zistili, že objem stvrdnutých častí (3-5%) je zanedbateľný.[5] Nepotvrdzujú ani možnosť pozdĺžneho transportu (spečeného) materiálu ako ho predpokladal Supuka,[13] naopak stotožňujú val s troskovými, vysoko poréznymi blokmi andezitovej lávy, ktorá intenzívnejšie zvetráva ako kompaktný andezit. Dôsledkom tohto procesu (rýchleho chladnutia andezitovej lávy vo vrchnej časti lávových prúdov) sú pestré farby blokov: žlté, žltohnedé, tabakovohnedé až hnedočierne.[5] Ak aj bol val spekaný (v úsekoch bez vulkanických hornín, napr. na juh od Levíc), oheň ovplyvnil stavebný materiál (vytvrdnuté kusy hlinitých sedimentov) len veľmi lokálne, v miestach konštrukcií veží, či iných drvených súčastí, a aj to v nízkom rozsahu, pretože pri teplotách okolo 800°C dochádza k vypaľovaniu hliny na črep, čo sa nikde nepotvrdilo (výskyt metamorfogénnych minerálov s vysokým obsahom hliníka).[5]

Popis

[upraviť | upraviť zdroj]

V Pečeniciach robil v 70. rokoch 20 storočia výskum archeológ Titus Kolník,[12] od ktorého pochádza popis valu. Val je v základni 12 - 15 m široký, na temene má šírku 2 - 4 m, výška je 1[3] - 2,5 - 3 m. Val sa miestami týči až do výšky 6 metrov nad okolitý terén a dosahuje šírku pri upätí až 17 metrov. Po stranách valu boli niekoľkometrové priekopy, ktoré sú už však zasypané.[2]

Zemina valu je na niektorých miestach (podľa novších zistení je takých miest veľmi málo) spečená pri vysokej teplote (odtiaľ názov „spečený“). Spečenie pravdepodobne nastalo len krátko po stavbe valu. Niekde je zotleté drevo súčasťou valu. Valy boli postavené k dreveným palisádam, ktoré boli vždy zo západu, čo znamená, že útoky sa očakávali z východu. Spečenie bolo zaznamenané len na miestach s palisádami. Výsledky archeologického výskumu Kolníka, v roku 1983 v Novom Tekove, presvedčili viacerých aby sa odklonili od teórie spekania.[5][12] Podľa tohto výskumu publikovaného v roku 1984[14] sa val od Slovenskej brány tiahne pozdĺž dnešnej cesty do Kozároviec a Hronského Beňadika. Základňa valu tam mala šírku 16–17m a val dosahoval ešte výšku 2,1–2,6 m. V tomto prípade bola identifikovaná priekopa lemujúca val len z východnej strany.

Vek a význam

[upraviť | upraviť zdroj]

Val sa spomína v 13. storočí ako „Fossa giganteum“.[5] Zmienky o Vale obrov sa nachádzajú vo vlastivedných zborníkoch obcí Dudince a Pečenice. Datovanie vzniku je neisté, uvádza sa vznik v období Veľkej Moravy, v 4. storočí po Kr., okolo roku 0, pred rokom 600 pred Kr., v mladej bronzovej dobe. V Ilustrovanej encyklopédii pamiatok Slovenska sa uvádza, že val zhorel okolo roku 600 pred. n. l., mal by byť o niekoľko storočí starší ako slávny Hadriánov val, ktorý prechádza naprieč Anglickom.[1]

O popularizácia vo verejnej sfére, má nezastupiteľné miesto film Pavel Dvořáka a jeho spolupracovníkov.[15] Dvořák, možno neúmyselne, popularizoval Dlhý val (dlhé valy, čertove jarky) ako jednu z najväčších slovenských záhad.[1][12] V "záhadologických" kruhoch sa uvádzajú oveľa staršie dátumy vzniku: napr. ing Ján Hurník[6] ho považuje za najstaršiu stavbu sveta[16].

Podľa Pavla Dvořáka: "..odkrýval ďalšie hroby, jeden za druhým a v nich desiatky obrovitých mužov, nejedna z kostier merala 205 cm."[6] Pavla Dvořák, Odkryté dejiny dávnoveku Slovensko, str. 205

Val obrov alebo Obrí val tlačili do povedomia verejnosti nadšení historici už v roku 1876.

Podľa knihy Stredoveká Bíňa[17] sa spomína Obrí val v súvislosti s Bíňou: „Do povedomia širšej archeologickej verejnosti sa bíňanské valy dostali v roku 1876, keď archeológ, historik a prírodovedec Florián František Rómer na 1. archeologickom kongrese v Budapešti predniesol referát o „čertových jarkoch“ v Uhorsku. Zemné opevnenie v Bíni považoval za súčasť veľkého valu tiahnuceho sa v dĺžke niekoľko desiatok kilometrov od Starého Tekova až po Kamenín. V bíňanských šiancoch (maď. sánczok) videl barbarské oppidum alebo avarský hrink.“ Vzdialenosť zo Starého Tekova do Kamenína je približne 45 km.[8]

Archeológovia odhadujú vek na približne 1500 rokov.

Slovenský archeológ Karol Pieta popisuje jeho vek a význam nasledovne: Na jednom mieste val prechádza ponad osadu, ktorá existovala v 7. storočí pred Kristom. Teda val je určite mladší. Niekoľko tisícročí určite nemá, ale 1 500 rokov určite. Je to určite monumentálne dielo. Treba si uvedomiť, že ľudia vedeli naplánovať takúto stavbu a zrealizovať ju. Museli to byť tisíce a tisíce ľudí, ktorí sa na tom museli podieľať, museli to byť mocní vládcovia, ktorí dokázali takéto niečo vybudovať. Je to jasný dôkaz vysokej organizovanosti a technickej zdatnosti spoločnosti. My sa však správame k takýmto pamiatkam dosť macošsky.[18]

Podľa ľudovej povesti val postavili čerti.[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h ČUNDERLÍKOVÁ, Anna. Tajomné miesta - Pečenický val, Dlhý val, Slovenský čínsky múr... - Anna Čunderlíková - (blog.sme.sk) [online]. Petit Press a.s., 17. aug. 2019, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c d HRČKA, Michal. Slovenský čínsky múr – Obnova.sk [online]. www.obnova.sk, 15. januára 2005, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  3. ↑ a b PAŽINOVÁ, Noémi. Valové opevnenie v pohorí Burda na Slovensku (47°50'37.1231"N 18°47'51.1441"E). Archaeologia historica, 2019, čís. 1, s. 113–123. Dostupné online [cit. 2023-05-25]. ISSN 0231-5823. DOI: 10.5817/AH2019-1-5. (po česky)
  4. ↑ Mapy.cz [online]. Mapy.cz, [cit. 2023-04-19]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d e f g h HOVORKA, Dušan; TÚNIY, Igor. Slovenský „čínsky“ múr: mýty a pokus o realitu [online]. SAV, 2011, [cit. 2023-04-19]. (Mineralia Slovaca, 43 (2011).) S. s. 49-56. Dostupné online.
  6. ↑ a b c Val Obrov :: Slovensko v záhadách (informácie zhromaždené slovenským bádateľom Ing. Jánom Hurníkom) [online]. slovensko-v-zahadach2.webnode.sk, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  7. ↑ Náučné chodníky na Slovensku [online]. [Cit. 2023-05-25]. Dostupné online.
  8. ↑ a b OVSENÁ, Blažena. Blažena Ovsená pátra po Obrom vale a starovekom skalnom meste pri Pečeniciach (+ video) (aj s obrázkami a mapami) [online]. Sclabonia, 2015-11-09, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  9. ↑ Pamiatkový objekt - podrobnosti [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, už nefungujúci link na webe www.pamiatky.sk smerujúci do: nkp-a-po/Details?id=5942 [cit. 2016-01-14]
  10. ↑ Súpis pamiatok na Slovensku zv. druhý K-P, Slovenský ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody, Obzor Bratislava, str. 458,cit. Chotárom obce vedie veľký hontiansky pečený val.  Ústredný zoznam pamiatkového fondu, bližšie www.pamiatky.sk, číslo 1625/ In ĽUBOŠ VODIČKA, Pečenický val, čiže val obrov. 11. sept. 2019 Online blog
  11. ↑ Register pamiatkových objektov – Pamiatkový úrad SR [online]. [Cit. 2023-05-25]. Dostupné online.
  12. ↑ a b c d DVOŘÁK, Pavel. STOPY DÁVNEJ MINULOSTI - Záhada dlhých valov (2/2) [online]. [Cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  13. ↑ A. Supuka, Spečený val medzi Sitnom a Dunajom, Životné prostredie, SAV 2000, č.5, str 273
  14. ↑ KOLNÍK, T.–ROTH, P., 1984: Zisťovací výskum tzv. dlhého valu v Novom Tekove – Probegrabung im sog. langen Wall in Nový Tekov. In: AVANS 1983, 120–122. Nitra. IN PAŽINOVÁ
  15. ↑ Stopy dávnej minulosti (1993) [online]. [Cit. 2023-04-19]. Dostupné online.
  16. ↑ ULIČIANSKA, Zuzana. Najväčšie záhady Slovenska [online]. Petit Press, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.
  17. ↑ BIBIANA POMFYOVÁ, MARIÁN SAMUEL, HENRIETA ŽAŽOVÁ. Stredoveká Bíňa : archeológia - história - architektúra. Bratislava : FO Art, 2014. (1. vyd.) Dostupné online. ISBN 978-80-89664-22-1. S. 16.
  18. ↑ PIETA, Karol. Val stavali celé generácie [online]. hnonline.sk, 2010-07-08, [cit. 2023-04-18]. Dostupné online.

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°17′43″S 18°46′20″V / 48,295325°S 18,772116°V / 48.295325; 18.772116

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Val_obrov&oldid=7677754“