Preskočiť na obsah

Valentín Beniak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Valentín Beniak
slovenský básnik a prekladateľ
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie19. február 1894
Chynorany, Slovensko
Úmrtie6. november 1973 (79 rokov)
Bratislava, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Valentín Beniak

Valentín Beniak (* 19. február 1894, Chynorany[1] – † 6. november 1973, Bratislava) bol slovenský básnik a prekladateľ, predstaviteľ symbolizmu, ktorý sa angažoval aj politicky aj počas existencie Slovenského štátu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roľníckej rodine a vzdelanie získaval v rokoch 1900 – 1906 v Chynoranoch, v rokoch 1913 v Topoľčanoch a v rokoch 1914 – 1916 v Nitre. V rokoch 1916 – 1917 pokračoval v štúdiu na právnickej fakulte v Budapešti, no z finančných dôvodov musel štúdium zanechať.[2] Pracoval ako praktikant na notárskom úrade, neskôr ako podnotár v Bánove, v rokoch 1919 – 1935 bol vedúcim notárom v Chynoranoch, v rokoch 1936 – 1939 v Novej Bani. V roku 1939 sa presťahoval do Bratislavy, kde pracoval ako úradník. Pôsobil v prezidentskej kancelárii Jozefa Tisa a neskôr pokračoval vo svojej úradníckej kariére ako vedúci na sekretariáte ministerstva vnútra (od roku 1940 bol ministrom Šaňo Mach).[3][4] V roku 1939 alebo 1940 bol zvolený za predsedu Spolku slovenských spisovateľov a vo funkcii zotrval až do roku 1945, kedy začal pracovať na Povereníctve školstva a osvety.[5] V roku 1947 odišiel do dôchodku.

Publikovať začal v roku 1922 v časopise Slovenské pohľady. Na jeho tvorbu vplývali napr. Ivan Krasko, Endre Ady či Jiří Wolker. Vo svojich básňach vyjadroval najmä hlboké putá k domovu, k rodnej zemi a jej ľuďom. Preciťoval tragiku ľudských osudov, ale i vlastného života, lásku k človeku a súcit s jeho nešťastím, no taktiež sa s čitateľmi delil o dojmy so stretnutiami so svetom. Vo svojej tvorbe začínal s dielami, ktoré sa radili k symbolizmu a poetizmu (Ozveny krokov, Lunapark a i.) a v zrelej tvorbe sa sústredil na problematiku existenciálnu (napr. Plačúci Amor, Sonety podvečerné). Jeho knihy veršov vyšli v troch zväzkoch Vybraných spisov. Po skončení 2. svetovej vojny sa venoval viac prekladom, a to najmä z anglickej, maďarskej a nemeckej literatúry (William Shakespeare, Johann Wolfgang Goethe, Oscar Wilde, Imre Madách a iní).

Básnické zbierky

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1928Tiahnime ďalej oblaky
  • 1931Ozveny krokov
  • 1933Kráľovská reťaz
  • 1936Lunapark
  • 1936Poštový holub
  • 1938Bukvica
  • 1939Vigília
  • 1941Žofia
  • 1942Druhá Vigília
  • 1942Popolec
  • 1942Strážcovia a strážkyne Slovenska (spoluautor Martin Benka)
  • 1944Igric
  • 1967Hrachor
  • 1969Plačúci Amor
  • 1970Sonety podvečerné
  • 1971Medailóny a medailónky

Výbery z básní

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1966Reťaz
  • 1968Klásky zo zberu

Vybrané spisy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1975Domov a diaľky, 1. diel
  • 1976Piesne podvečerné, 2. diel
  • 1981Igricove spevy, 3. diel

Ostatné diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Záznam o narodení krste v matrike farnosti Chynorany, záznam č. 14; priezvisko písané "Benyák"
  2. Valentín Beniak [online]. Literárne informačné centrum, 2019-03-11, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  3. PAVČÍK, Filip. Spisovatelia v zajatí režimu slovenského štátu [online]. Historický ústav SAV, Petit Press, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  4. Dubček áno, Schuster nie. Komunistický režim chcú poslanci označiť za zločinný [online]. Pravda.sk, 2020-09-24, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.
  5. TERAZ.SK. Pred 125 rokmi sa narodil básnik Valentín Beniak [online]. TERAZ.sk, 2019-02-19, [cit. 2020-09-24]. Dostupné online.