Valentinianus III.

Valentinianus III., celým menom Flavius Placidius Valentinianus (* 2. júl 419, Ravenna, Západorímska ríša – † 16. marec 455, Rím) bol rímsky cisár Západorímskej ríše v rokoch 425 – 455. Ako panovník bol slabý a neschopný, spočiatku za neho vládla jeho matka Galla Placidia, neskôr slávny rímsky generál Flavius Aetius. Počas jeho vlády Západorímska ríša prišla o mnohé územia a len vďaka rýchlym akciám generála Flavia Aetia, Valentinianus by bol pravdepodobne posledným rímskym cisárom. Na druhej strane, vďaka matke Gally Placidie zažila západorímska ríša veľký umelecký rozmach. Za vlády Valentiniana boli postavené mnohé kostoly s nádhernými mozaikami, hlavne v Ravenne.

Pôvod

Po svojej matke Galle Placidii bol Valentinianus III. potomkom veľkého cisára Theodosia, ktorého pôvod je v Hispánii. Valentinianov otec bol cisár Constantius III., ktorý uzurpoval moc od Valentinianovho strýka, cisára Honoria, brata Gally Placidie, ktorú si zobral za ženu. Constantius pochádzal z mesta Naissus (dnešný Niš, Srbsko). Valentinianus mal aj sestru menom Iusta Grata Honoria, ktorú však poslal do vyhnanstva, lebo viedla milenecký život so sluhom a pravdepodobne chceli cisára zvrhnúť.

Vláda

Po smrti cisára Constantia III. sa vzťahy medzi Gallou Placidiou a jej bratom cisárom Honoriom vyostrili, Gallu aj s malým Valentinianom a Honoriou vyhostili do Konštantinopola k cisárovi Theodosiovi II. Po Honoriovej smrti cisár Theodosius II. menoval cisárom západu ešte neplnoletého Valentiniana a dal mu za ženu svoju dcéru Liciniu Eudoxiu. Na západe ale vznikol problém – Johannes sa pokúsil o uzurpáciu, ale bol pri Aquilei porazený zásahom východorímskeho vojska, ktoré dorazilo zo Solúna. Na strane Johanna však stál rímsky generál Flavius Aetius, ktorý do Itálie dorazil po Johannovej smrti so 60 000 hunskými vojakmi. Galla Placidia, ktorá vládla ako regentka za Valentiniana sa s Aetiom spojila, aby sa vyhla ostrej zrážke s jeho vojskami.

Počas panovania Valentiniana pôsobili traja schopní generáli, Bonifacius, Flavius Constantius Felix a Flavius Aetius, ale tí viedli medzi sebou neustále spory. Za vlády Valentiniana sa prehĺbili konflikty s Germánmi, usadenými v ríši. Až rýchly zásah Aetia donútil Vizigótov, ktorí mali skoro nezávislé kráľovstvo v Hispánií k poslušnosti. Aetius zastavil prenikanie Frankov cez Rýn a obzvlášť tvrdo porazil Burgundov v Galii, ktorí definitívne stratili moc. Iná situácia však bola s Vandalmi, ktorí sa pod vedením kráľa Geisericha preplavili z Hispánie do Afriky a dobývali rímske územia. Proti nim sa statočne postavil generál Bonifacius, ale po tvrdých bojoch nakoniec Rimania museli Vandalom celú provinciu Africa prepustiť. Constantius Felix sa zaslúžil o znovudobytie Panónie, ktorú dovtedy ovládali Huni. Felixa však neskôr odstránil Aetius. Spory s Aetiom a Gallou Placidiou vyústili do vojny, kde Gallu podporoval Bonifacius, ktorý síce vyhral, ale podľahol zraneniam a tak musela Galla Placidia vymenovať Aetia za vrchného veliteľa vojska. Galla tak stratila vplyv a vládol fakticky Aetius, ktorý ovládal Valentiniana. Valentinianus nemohol Aetia odstrániť, lebo Aetius disponoval hunskými vojakmi a aj v prípade hunského útoku na ríšu bol Aetius jediný schopný generál, ktorý sa Hunom mohol postaviť na odpor.

Moc Valentiniana tak zostala iba formálna, pričom skutočnú vládu držal v rukách Flavius Aetius, ktorý dokázal účinne spravovať zostávajúce rímske územia. Huni však zaútočili na Galiu, tu ale boli porazení rímsko-germánskou koalíciou vedenou Aetiom v bitke na Katalaunských poliach v roku 451. O rok neskôr Atila zaútočil na Itáliu, kde úplne zničil bohatú Aquileiu, vyplienil Mediolanum a Paviu, pričom cisár Valentinianus sa opäť nesnažil robiť žiadne účinné kroky. Obranou sa zaoberal iba Aetius, ktorý však nemal dostatok síl na priamu bitku a tak Rimania organizovali iba akési partizánske prepady hunských vojsk.

Moc Aetia náramne vzrástla, najmä po zastavení hunských vojsk v roku 451 v Galii. Aetius dokonca nútil Valentiniana, aby vydal svoju dcéru s jeho synom. Valentinianus strácal moc úplne a tak sa rozhodol sám Aetia zabiť. Legenda hovorí, že po tomto čine jeden Valentinianov radca povedal: Práve si si ľavou rukou odťal svoju pravicu. Po smrti Aetia ríša skolabovala, barbari vo vnútri impéria dosiahli úplnú nezávislosť a galský miestodržiteľ vyhlásil neobmedzenú vládu, nepodliehajúcu Valentinianovi.

Valentiniana zabili gótski prívrženci Aetia v roku 455 v Ríme, kde sa prizeral vojenskému cvičeniu na Martovom poli. Žiaden vojak mu neprišiel na pomoc. Vraždu cisára pravdepodobne inicioval hlavne bohatý rímsky senátor Petronius Maximus, ktorého manželku Valentinianus znásilnil. Naopak, bol to pravdepodobne Maximus, kto huckal cisára na vraždu Flavia Aetia. Jedinou dôležitou Valentinianovou akciou bolo uznanie právneho ediktu východorímskeho cisára Theodosia II. na západe ríše.

Vladárske tituly
Valentinianus III. Theodosiovská dynastia
Predchodca Honorius, Johannes	cisár 425 – 455	Nástupca Petronius Maximus

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Valentinian III na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).