Valerián Vavro
| Valerián Vavro | |
| slovenský sochár | |
| Narodenie | 30. január 1911 Piešťany, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. máj 1992 (81 rokov) Piešťany, ČSFR |
| Odkazy | |
| Commons |  Valerián Vavro |
Valerián Vavro alebo Valér Vavro (* 30. január 1911 Piešťany – † 24. máj 1992, Piešťany)[1][pozn. 1] bol slovenský sochár figuralista, sprvu katolíckej orientácie.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]- Štúdium
- 1931 – 1935: Štátna priemyselná škola sochársko-kamenícká, Hořice (okres Jičín)[3]
- 1935 – 1939: Akadémia výtvarných umení, Praha, sochárský ateliér Břetislava Kafku[3]
V súkromných ateliéroch Břetislava Kafku v Červenom Kostelci vykonával aj svoju prax. Po druhej svetovej vojne sa vrátil do rodných Piešťan, kde pracoval až do konca svojho života a je pochovaný na hornom (starom) cintoríne v Piešťanoch.[1]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Bol autorom realistických monumenálnych figurálnych diel, najmä portrétnych. Jeho prvou kamenosochárskou realizáciou pre rodné mesto bola pieskovcová skulptúra Úroda pred budovou Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch. Ďalšie sochy vo verejnom priestore sú napr.: Pamätník padlým v prvej svetovej vojne, alebo tabuľa s reliéfnym portrétom Vladimíra Clementisa v Bratislave.
V 50. rokoch vytvoril aj diela poplatné socialistickému realizmu, napr. Partizánsky pamätník pre obec Staré Hory v okrese Banská Bystrica, reliéf Hrnčiarstvo na budove Fakulty architektúry STU v Bratislave, alebo Pionierka – recitátorka.[4] K jeho neskorým dielam patria: pamätník biskupa Štefana Moyzesa vo Veselom a náhrobok biskupa Pavla Jantauscha v kláštore vo Vrbovom.
Svojimi prácami je zastúpený vo zbierkach Slovenskej národnej galérie v Bratislave,[2] či galériách v Trnave, Nitre a Banskej Bystrici.[1]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c ak. soch. Vavro Valér (1911 – 1992) [online]. Piešťany: Piešťanské informačné centrum, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Valerián Vavro. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Valerián Valér Vavro : Studium. In: abART [online]. Kostelec nad Černými lesy: Archiv výtvarného umění, [cit. 2021-10-11]. Dostupné online.
- ↑ Recitátorka. In: Web umenia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2021-10-11]. [Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Nový slovník československých výtvarných umělců (II. díl; L – Ž), Výtvarné centrum Chagall, Ostrava 1993
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Valerián Vavro
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- AbART osoba
- Profil a diela autora v katalógu Web umenia Slovenskej národnej galérie