Preskočiť na obsah

Valinor

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Valinor je ríša Valarov v Tolkienovom fiktívnom svete. Nachádza sa v Amane, najzápadnejšej zo všetkých zemí. Nazýva sa aj Krajina neumierajúcich, pretože ju obývajú Valari, Maiari a tri rody elfov: Vanyar, Noldor a Teleri. V Druhom veku závideli ľudia z Númenoru obyvateľom Valinoru nesmrteľnosť a namýšľali si, že si ju môžu od nich vybojovať, ale neuspeli.

Valari sa odsťahovali do Amanu zo Stredozeme, keď nepriateľ Melkor zničil ich prvé sídlo a ukončil Jar Ardy. Na východných, južných a severných hraniciach Amanu vztýčili Valari vysoké pohorie Pelóri, aby sa tak zabezpečili proti akémukoľvek Melkorovmu útoku.

Sídla Valarov vo Valinore

[upraviť | upraviť zdroj]

Najmocnejší z Valarov, Manwë a Varda, sídlili na najvyššej hore Taniqetil. Za hradbami pohoria Pelóri sa nachádzala nádherná, požehnaná krajina, s lesmi, vodami a poľami. Na východe krajiny bol vybudovaný Valimar, mesto Valarov a Maiarov. Pred jeho bránami stál pahorok Ezellohar, na ktorom vyrástli mocou Yavanny Dva stromy Valinoru, strieborný Telperion a zlatý Laurelin. Yavanna sídlila na juh odtiaľ, na svojich rozsiahlych pastvinách. Ešte ďalej, na úpätí Pelóri, stáli kováčne Aulëho, jej manžela. Severnejšie rástli lesy Valu Oromëho.

V západnej časti ostrova sa nachádzali záhrady Lórienu, domov Irma, a jazero Lórellin, ktoré malo ostrov, kde bývala Irmova manželka Estë. Ďalej na západ stáli siene Valu Náma, Mandos, kde sa neskôr zhromažďovali mŕtvi elfovia. Spolu s Námom tam bývala aj jeho manželka Vairë. Najzápadnejšie zo všetkých Valarov sídlila Nienna, osamelá a smutná.