Varolov most
Varolov most alebo Varoliov most (často pons, pons Varolii podľa anatóma menom Costanzo Varolio) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný priečny sval. Leží nad predĺženou miechou, pod stredným mozgom a pred mozočkom. Je jednou z častí autonómneho nervového systému a prepája senzorické informácie medzi mozočkom a koncovým mozgom. Niektoré teórie sa domnievajú, že zohráva dôležitú úlohu v tvorbe snov.
Anatómia
[upraviť | upraviť zdroj]Predná stena ponsu leží pred klinovou kosťou. V jej strednej čiare sa nachádza plytký zárez, ktorý spôsobuje priebeh arteria basilaris, a ktorý sa nazýva sulcus basilaris. Bočné okraje ponsu sa stáčajú dozadu k mozočku a vytvárajú masívny párový pedunculus cerebellaris medius, na ktorý sa mozoček obojstranne upína a ktorým doň vedú nervové dráhy z ponsu.
Z Varolovho mosta vystupujú nasledovné hlavové nervy:
- nervus vestibulocochlearis - VIII. hlavový nerv, vystupuje laterálne (zboku) v oblasti sulcus bulbopontinus.
- nervus facialis - VII. hlavový nerv, vystupuje o niečo málo vyššie a mediálne (bližšie k stredu), v uhle medzi medulla oblongata, pons Varoli a mozočkom. Tento uhol sa označuje ako trigonum pontocerebellare - mostovomozočkový uhol (kút).
- nervus abducens - VI. hlavový nerv, vystupuje v sulcus bulbopontinus pri hornom okraji pyramides medullae oblongatae.
- nervus trigeminus - V. hlavový nerv, vystupuje z prednej strany odstupov pedunculi cerebellares medii z ponsu. Za hranicu medzi Varolovým mostom a pedunculi cerebellares medii sa považuje tzv. (Henleova) trigeminofaciálna čiara, vedená odstupmi týchto hlavových nervov.
Zadná strana mostu plynulo pokračuje z predĺženej miechy. Z časti predĺženej miechy a Varolovho mosta tu vzniká fossa rhomboidea - spodina IV. mozgovej komory, ktorá má typický tvar kosoštvorca a zozadu je krytá mozočkom.
Cievne zásobenie
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšina cievneho zásobenia je z pontinných tepien. Sú to malé tepny, ktoré sú vetvami arteria basilaris. Krv do oblasti pontu prichádza tiež z arteria cerebellaris anterior inferior a arteria cerebellaris superior.
Diagnostika
[upraviť | upraviť zdroj]Rádiologické vyšetrenie pomocou MRI alebo CT môže potvrdiť podozrenie na diagnózu sclerosis multiplex.
Krvácanie do ponsu má niekedy za následok extrémnu miózu.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Coma Archivované 2006-01-16 na Wayback Machine
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Gray, H. - Anatomy of the Human Body
- Čihák, R. - Anatomie 3 (Avicenum)
- Feneis, H. - Anatomický obrazový slovník (Grada Publishing, 1996)
- Siňelnikov, R.D. - Atlas anatomie člověka (Avicenum, 1970)