Vasilij Maximovič Maximov

	Vasilij Maximovič Maximov
	; I. N. Kramskoj, Portrét V. V. Maximova, 1878, akvarel na papieri, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg
Narodenie	17. január 1844; Lopino, Cárske Rusko
Úmrtie	1. december 1911 (67 rokov); Sankt Peterburg, Cárske Rusko
Odkazy
Commons	Vasilij Maximovič Maximov
	Biografický portál

Vasilij Maximovič Maximov (rus. Василий Максимович Максимов; * 17. január 1844, Lopino – † 1. december 1911, Sankt Peterburg) bol ruský realistický maliar, člen umeleckého združenia peredvižnici.

Život a dielo

Vasilij Maximovič Maximov, ktorého najviac preslávili žánrové scény, sa narodil 17. januára (29. januára podľa starého kalendára) v dedine Lopino neďaleko Sankt Peterburgu v rodine roľníka. Už v mladosti sa uňho prejavil umelecký talent, preto sa v roku 1855 začal učiť v dielni maliarov ikon v Petrohrade.

V roku 1863 začal študovať na petrohradskej Akadémii výtvarných umení, o rok nato sa stal členom umeleckého krúžku združeného okolo P. A. Krestonosceva. V tomto období namaľoval svoj prvý obraz Choré dieťa (1864), za ktorý dostal zlatú medailu Akadémie.

Ovplyvnený zážitkami z detstva už od akademických čias túžil vo svojich obrazoch zachytávať život v rodnej krajine:

„

Chcem od základov poznávať Rusko a biedne ruské dediny, ktoré u nás nik nepozná, nikto netuší potreby a zármutky vidieka.

“

V roku 1866 ukončil štúdium a prijal ponuku na prácu domáceho učiteľa kreslenia v dedine Šubino v Tverskej gubernii na západe Ruska.

V lete toho istého roku sa vydal na poznávaciu cestu po kraji okolo rieky Volga, z ktorej si priniesol množstvo poznatkov o živote jednoduchých ľudí a ktoré naplno zužitkoval vo svojej neskoršej tvorbe. Úplne sa začal venovať dielam s tematikou života prostého vidieckeho ľudu; P. M. Tretiakovovi v jednom z listov napísal, že „... navždy prešiel k dedinskému životu“. Dôkazom toho je lyrikou predchnuté dielo Babičkine rozprávky (1867), ktoré takmer vzápätí po dohotovení a vystavení kúpil Tretiakov pre svoju galériu.

V roku 1875 namaľoval epický obraz Príchod kúzelníka na dedinskú svadbu, v ktorom nechal naplno vyniknúť svoj výtvarný talent. Na obraze zaujme množstvo dokonale zachytených postáv, z ktorých každá je portrétom skutočnej osoby.

Dojímavú scénu rozvinul na plátne Chorý muž (1881). V tomto období Maximov vytvoril celú kolekciu obrazov, venovaných životu bedárov: Chudobná večera (1879), Aukcia za nedoplatky (1880), Slepý hospodár (1884) a ďalšie. Častým výrazovým prostriedkom Maximovových diel s dedinskou tematikou je zobrazenie interiéru izieb v jednoduchých drevených domcoch.

Významný prelom v umeleckej kariére V. M. Maximova priniesol rok 1872, kedy sa v novembri toho roku stal plnoprávnym členom umeleckého združenia peredvižnici.

Z rámca jemu vlastných námetov vybočuje obraz Všetko v minulosti z roku 1889. Z diela s jednoduchým námetom dýcha nostalgia za uplynulými časmi. Šľachtic bol nútený presťahovať sa z honosného vidieckeho sídla do drevenej chalupy a teraz na jej priedomí v kresle spomína na zašlé časy. Monotónne plynúci čas symbolizuje postava sediacej starej ženy, ktorá si pletením svetra kráti nudný každodenný život. Obraz sa stretol s mimoriadne pozitívnym ohlasom.

V. M. Maximov venoval celé svoje dielo ľudu; jeho ústredným motívom sa stal ruský vidiek a život roľníkov ako stelesnenia najlepších kvalít ruského národa. Posledné roky života sa niesli v znamení depresií a chorôb. Krátko pred smrťou začal prácu na obraze Odpustková nedeľa, ktorý však ostal nedokončený.

Vasilij Maximovič Maximov zomrel 18. novembra (1. decembra) 1911 vo veku šesťdesiatsedem rokov. V histórii ruského umenia zaujal čestné miesto ako znalec života jednoduchého ruského človeka.