Vazul

	Vazul
	bratranec Štefana I.
Narodenie	asi 970
Úmrtie	asi 1037
Odkazy
Commons	Vazul
	Biografický portál

Vazul (* asi 970 – † asi 1037) bol bratanec Štefana I., prvého kráľa Uhorska.

Uhorský kráľ Štefan I. nechal Vazula uväzniť v Nitre, keďže na trón chcel po smrti svojho jediného syna Imricha dosadiť Petra Orseola. Tým mal obísť oprávnené nároky členov arpádovského rodu, z čoho neskôr vzniklo mnoho sporov a vojen. Aby zaistil nástupníctvo Petrovi Orseolovi, nechal Štefan I. Vazula oslepiť a jeho synov vyhnal z Uhorska.

Vazulovými synmi boli:

Levente
Ondrej I., uhorský kráľ v rokoch 1046 – 1060/1061
Belo I., uhorský kráľ v rokoch 1060 – 1063

Niektoré uhorské kroniky z 13. – 14. storočia (Obrázková kronika, Budínska kronika) pripisujú otcovstvo Ondreja (neskoršieho uhorského kráľa Ondreja I.), Bela (neskoršieho uhorského kráľa Bela I.) a Leventeho Vazulovmu bratovi Ladislavovi Lysému.

„

V období panovania synov Ladislava Lysého – Ondreja, Belu a Leventeho – sa Maďari spoločne rozhodli hrad (Sabolč) zboriť.^[1]^:187

Pozval si (kráľ Štefan I.) synov bratanca Ladislava Lysého, a to Ondreja, Bela a Leventeho, a radil im, aby ušli, ako len najrýchlejšie môžu, a tak si zachránili telesný život. Oni prijali múdru radu svätého kráľa a pred zlom a nástrahami utiekli do Čiech.^[1]^:199

Hovorí sa, že títo traja bratia (Ondrej, Belo, Levente) boli synmi Vazula, porodila ich istá dievčina z rodu Tátonyovcov a nepochádzali zo skutočného manželstva. Preto ich urodzený pôvod pochádza od Tátonyovcov. Nie je to pravda a z každého hľadiska ide o zlomyseľnú povesť. Jednako sú to šľachtici, pretože sú synmi Ladislava Lysého, ktorý, vraví sa, zobral si manželku z Ruténie (Rusínsko). Od nej pochádzali traja bratia.^[1]^:210

“

– Obrázková kronika

Staršie pramene (Altašské anály a väčšia legenda o svätom Gerardovi) ich označuje za Vazulových synov. Neskoršie potlačenie Vazulovho otcovstva súvisí s tým, že matka neskorších uhorských kráľov bola pohanka, zrejme pečenežského pôvodu a sám Vazul upadol do nemilosti kráľa Štefana a bol oslepený. Dôvodom mohol byť fakt, že v časoch, keď uhorskí králi Belo II. a Gejza II. čelili v 12. storočí nárokom Borisa Kolomanoviča (syna manželky uhorského kráľa Kolomana Eufémie vyhnanej pre podozrenie z cudzoložstva) na uhorský trón, bolo potrebné odstrániť pochybnosti o čistote rodokmeňa uhorských kráľov.^[2]^:219

Iná verzia

Iná verzia (nemaďarská) histórie Uhorska hovorí toto:

Roku 1031, t. j. krátko po smrti svojho syna Henricha (nástupníka trónu), dala Gizela, druhá, nemecká manželka sv. Štefana, oslepiť manželovho (Štefanovho) bratranca Vasiľa (Vasiľ – maďarsky Vazul), pretože bol po jej mŕtvom synovi Henrichovi (Imrich, Emeric) jediným vážnym kandidátom na uhorský trón. Syn sv. Štefana od prvej manželky, známy pod prímenom „Vata“, nemohol zaujať kráľovský trón, lebo bol baziliánskym mníchom a staré kánony to zakazovali. To mu vlastne i zachránilo život, pretože to bol dôvod, prečo Gizela (jeho macocha) nedala zavraždiť i jeho.

Obrázková kronika (Chronicon pictum, cap. 69) zaznamenáva o tom toto:

„	S veľkým zármutkom ho (t. j. Henricha) oplakával kráľ sv. Štefan i celé Uhorsko. Bôľny žiaľ spôsobil sv. Štefanovi veľmi ťažkú chorobu... Medzitým ho začala opúšťať telesná sila a ťažila ho veľká ochablosť. Preto poslal rýchlo posla Budu, Egiruchovho syna, aby priviedol z nitrianského žalára Vasiľa, bratranca, ktorého dal kráľ zavrieť pre jeho mladícku roztopašnosť a pochabosť, a tak mu dal možnosť polepšiť sa. Ešte pred svojou smrťou ho chcel ustanoviť za kráľa. Keď sa o tom dopočula kráľovná Gizela, poradila sa so zločinným mužom Budom a urýchlene poslala do väzenia, kde zadržiavali Vasiľa, Budovho syna Šebeša. Šebeš teda predišiel kráľovského posla, vylúpol Vasiľovi oči, do ušných dutín mu nalial olovo a potom ušiel do Čiech. Keď dorazil kráľov posol, našiel Vasiľa bez očí a s ranami v ušiach ho priviedol ku kráľovi. Pri pohľade naňho, na jeho biedne dokaličenie, vyhŕkli kráľovi sv. Štefanovi slzy, no ťažká choroba mu nedovolila zaslúžene potrestať zločincov...	“
– ^[3]

Uhorským kráľom sa roku 1039 stal Peter Orseolo. Bol synom Štefanovej sestry, ktorá sa vydala za benátskeho Ota Orseola.^[4] Od prvého momentu svojej vlády začal Peter likvidovať starú cyrilometodejskú vieru a zavádzať latinské obyčaje, dosadzovať cudzincov do vládnych kruhov krajiny. Jeho chovanie vyvolalo nevídaný odpor v celej krajine.

To viedlo ku Vathovým povstaniam (1041 – 1047) a (1060).

Iná verzia – Zdroje

Vladimirus de juxta Hornad – Dejiny gréckokatolíkov Podkarpatska (9.-18.storočie)

Iná verzia – Referencie

↑ ^a ^b ^c Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.
↑ STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.
↑ J. Sopko, «Obrázková kronika kap. 69», Kroniky stredovekého Slovenska, Budmerice, 1995, str. 34 – 35; porov. Chronicon Pictum (Képes Krónika), I, Phototypice impressum, Budapestini, 1964, str. 45.
↑ CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 170.

[VMK-1] Marek z Káltu. Viedenská maľovaná kronika : 1358 – 1370. Ed. Magdaléna Gocníková; preklad Július Sopko, Tünde Lengyelová. 1. vyd. Bratislava : Perfect, 2016. 287 s. ISBN 978-80-8046-770-8.

[Steinhubel-2] STEINHÜBEL, Ján. Nitrianske kniežatstvo: počiatky stredovekého Slovenska: rozprávanie o dejinách nášho územia a okolitých krajín od sťahovania národov do začiatku 12. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2004. ISBN 80-224-0812-3.

[3] J. Sopko, «Obrázková kronika kap. 69», Kroniky stredovekého Slovenska, Budmerice, 1995, str. 34 – 35; porov. Chronicon Pictum (Képes Krónika), I, Phototypice impressum, Budapestini, 1964, str. 45.

[4] CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska I : (do roku 1526). Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1986. 534 s. S. 170.

[1]

[2]

[3]

[4]