Vedomé snívanie

Vedomé snívanie (lucidné, bdelé, jasné snívanie) je uvedomovanie si stavu snívania, ktorého výsledkom je oveľa jasnejší snový zážitok, a ktorý niekedy umožňuje ovládanie obsahu sna. Zážitok tohto druhu sa nazýva vedomý sen. Stephen LaBerge, populárny autor a experimentátor v tejto oblasti, opísal vedomé snívanie ako "snívanie, počas ktorého viete, že snívate."

Ľudia zažívajúci vedomé sny ich popisujú ako úžasné, farebné a fantastické. Mnohí ich prirovnávajú k duchovnému zážitku a tvrdia, že tieto skúsenosti zmenili ich život a vnímanie sveta. Niektorí dokonca popísali vedomé sny ako hyperrealitu, ktorá sa javí "viac skutočná ako skutočnosť", v ktorej sa všetky prvky skutočnosti javili jasnejšie a výraznejšie ako v obvyklom bdelom stave. Vedomé sny sú viac zapamätateľné ako ostatné druhy snov vrátane nočných mor, čo môže byť dôvodom na to, prečo je vedomé snívanie často odporúčané ako prostriedok na zbavenie sa desivých snov.

Vedecký výskum

Mnohé univerzity vedú výskum techník a účinkov vedomého snívania. Výskumu sa venujú aj nezávislé agentúry ako LaBergov The Lucidity Institute. Napríklad Jungiánska psychológia považuje nevedomé (alebo čiastočne vedomé) snívanie ako cestu k sebapochopeniu. V súčasnosti nie sú známe prípady, v ktorých by vedomé snívanie spôsobilo duševnú alebo telesnú ujmu. Napriek tomu by bolo veľmi obťažné určiť, či by nejaká forma vedomého snívania mohla zabrániť úžitku z bežného snívania.

Prvou knihou o vedomých snoch, ktorá poukázala na ich jedinečnosť a vedecký potenciál, bola štúdia Lucid Dreams od Celie Green z roku 1968. Štúdia zahŕňa predchádzajúcu literatúru, ale prináša aj vlastné poznatky autorky. Celia Green analyzovala hlavné črty vedomých snov, z ktorých vyvodila, že to boli zážitky celkom odlišné od bežných snov. Predvídala, že by mali byť spojené s REM spánkom. Celia Green tiež ako prvá spojila vedomé sny s fenoménom falošného prebúdzania.

Prvá vedecká podpora vedomého snívania prišla v neskorých 1970-tych rokoch vďaka úsiliu britského parapsychológa Keitha Hearnea a od dobrovoľníka Alana Worsleyho, ktorý používal signály pohybu očí na polysomnografe ako znamenie začiatku bdelosti. Filozof Norman Malcolm napísal v roku 1959 text Dreaming, v ktorom vyvracal možnosť overenia pravosti záznamu snov týmto spôsobom, ale tento pokus ukázal, že počas vedomého snívania je možné spomenúť si a vykonať činy dohodnuté počas bdelého života. Podobné pokusy zopakoval Stephen LaBerge na Stanfordovej univerzite vo svojej dizertačnej práci o niekoľko rokov neskôr. Zaujímavé je, že LaBerge v tom čase nevedel o pokusoch Hearnea a Worsleya, pravdepodobne kvôli slabej publicite Hearneovej práce.

Počas 1980-tych rokov sa objavilo viacero vedeckých dôkazov potvrdzujúcich existenciu vedomého snívania. Snívajúci boli schopní demonštrovať výskumníkom, že boli vedome prítomní počas spánku (obvykle použitím signálu pohybu očí). Navyše sa podarilo vyvinúť techniky na zvýšenie pravdepodobnosti zachovania tohto stavu vedomia.

Je tu jedna nevyriešená otázka o neurofyziologickej povahe vedomého snívania, ktorá je dôvodom na pochybnosti, a to kvôli elektrickej aktivite vo frontálnom kortexe, ktorý je obvykle počas normálneho spánku utlmený. Správanie frontálneho kortexu nebolo doteraz v súvislosti s vedomým snívaním dôkladne preskúmané.

Obvyklé techniky

Overovanie skutočnosti

Overovanie skutočnosti je obvyklý postup na rozoznanie toho, či človek sníva alebo nie. Vyžaduje vykonať nejakú činnosť, ktorej výsledok je odlišný pri opätovnom vykonaní. Tieto techniky sa vykonávajú počas bdelého stavu, čo vyvoláva sen o vykonaní overenia skutočnosti, ktoré obvykle zlyhá, a to potom napomáha snívajúcemu uvedomiť si, že sníva. Nejaké príklady:

• Prečítajte nejaký text, pozrite sa inde, a potom ho prečítajte znova, alebo pozrite na vaše hodinky a zapamätajte si čas, pozrite sa inde a potom znova na hodinky. Pozorovateľ si všimne, že vo sne sa text alebo čas zvykne zmeniť.
• Stlačte vypínač svetla alebo sa pozrite do zrkadla. Vypínač svetla vo sne iba zriedkavo funguje správne, a odrazy v zrkadle sa často zobrazujú ako rozmazané, skreslené alebo nesprávne.
• Uštipnite sa alebo udrite silno nejaký predmet. Vo sne nemusíte pocítiť bolesť.
• Pozrite sa na svoje ruky. Skúste nimi vykonať nejakú aktivity, napr. nakresliť obraz do vzduchu alebo sa skúste zahrať na čarodeja. Vo sne sa tieto akty môžu splniť, ak očakávate že sa splnia.

Ďalšie spôsoby overovania skutočnosti sa týkajú znamení, kľúčov k uvedomeniu si snívania. Snové znamenia sú často rozdelené nasledovným spôsobom:

• Skutok – Snívajúci, iná snová osoba, alebo vec robí niečo neobvyklé alebo nemožné v bdelom živote, ako napr. fotografie v časopise alebo v novinách sa javia ako trojrozmerné a pohyblivé.
• Súvislosť – Miesto alebo okolnosti vo sne sú zvláštne.
• Forma – Snívajúci, iná osoba alebo vec mení tvar, alebo je zvláštne tvarovaná; môže sa vyskytnúť neobvyklé oblečenie alebo vlasy, alebo videnie z pohľadu tretej osoby.
• Uvedomenie – čudné myšlienky, silné emócie, alebo neobvyklé pocity, alebo zmenené vnímanie. V niektorých prípadoch pohybovanie hlavy zo strany do strany môže spôsobiť sekanie obrazu.
• Súdržnosť – Niekedy snívajúci môže byť vo sne "teleportovaný" na úplne odlišné miesto.

Aj keď takéto okolnosti sa môžu javiť v bdelom živote ako neobvyklé, v stave snívania sa môžu javiť ako úplne normálne. Naučiť sa zachytiť tieto znamenia môže pomôcť tomu, aby si človek uvedomil, že sníva.

Mnemotechnické vyvolávanie vedomého sna

Mnemotechnické vyvolávanie vedomého sna je obvyklá technika na vyvolanie vedomého sna podľa želania, určením zámeru počas zaspávania, ktorý slúži na rozpoznanie snívania, alebo zapamätanie si, že je treba hľadať snové znamenia. Keďže je táto technika jednoduchá na osvojenie (takmer každý si často určuje zámery), je vhodná pre tých, ktorí nikdy nepraktikovali techniky vyvolávania vedomého snívania.

Túto techniku vyvinul Stephen LaBerge, a bola podrobne popísaná v jeho knihe Exploring the World of Lucid Dreaming.

Prebudenie sa a opätovné zaspanie

Technika prebudenia sa a opätovného zaspania je často najľahšia cesta na vyvolanie vedomého sna. Metóda spočíva v tom, že človek ide spať unavený a zobudí sa o päť hodín skôr. Potom, sústrediac všetky svoje myšlienky na vedomé snívanie, zostane bdelý počas jednej hodiny a potom ide znova spať. Pravdepodobnosť výskytu vedomého sna je tak oveľa vyššia. Je to preto, že REM fázy sú v priebehu noci dlhšie, a táto technika ponúka výhodu najlepšej REM fázy. Keďže táto REM fáza je dlhšia a hlbšia, vzniknutá bdelosť môže poskytnúť oveľa dlhší vedomý sen. Okrem toho platí, že človek si ľahšie vybaví sen vtedy, keď je prebudený počas neho. Po skončení snovej fázy človek obvykle upadne do hlbšieho spánku a vďaka tomu si sen nezapamätá. Ak si chcete zapamätať sen počas noci, je najlepšie vstať a krátko sa prechádzať, alebo si sen okamžite zaznamenať do svojho snového denníka, alebo diára, ktorý si položíte na nočný stolík.

Vedomý sen vyvolaný z bdelosti

Vedomý sen vyvolaný z bdelosti sa objavuje, keď spiaci vstupuje do fázy REM so zachovaným vedomím seba samého priamo z bdelého stavu. Kľúčom k tejto technike je rozoznanie hypnagogického stavu, ktorý je na hrane medzi bdelosťou a spánkom. Ak je človek schopný zostať pri vedomí počas tohto štádia, je možné vstúpiť do sna pri plnom vedomí, že je to sen. Keďže v tejto technike nie je treba rozoznávať signál na vyvolanie vedomého sna, javí sa ako viac spoľahlivá v porovnaní s inými technikami. Sú niektoré kľúčové časy, v ktorých je najlepšie použiť túto techniku; nie je ľahké dosiahnuť úspech počas noci po tom, ako bol človek dlhší čas bdelý, na druhej strane je to pomerne ľahké po približne 15-minútovej bdelosti alebo pri popoludňajšom zdriemnutí. Používatelia tejto techniky často počítajú, predstavujúc si seba ako šplhajú alebo zliezajú schody, spievajú si pre seba, skúmajú zložité pasívne sexuálne fantázie, ovládajú svoj dych, sústreďujú sa na relaxujúce telo počnúc prstom a končiac hlavou, dovoľujú obrazom plynúť a predstavujú si seba ako skáču do týchto obrazov, alebo používajú rôzne formy sústredenia na zachovanie bdelej mysle, až pokiaľ dosiahnu stav pokoja a uspia svoje telo. Počas prechodu do snového stavu majú niektorí zážitok spánkovej paralýzy, vrátane silných vibrácií, sekvencií veľmi hlučných zvukov a pocitov otáčania sa do iného stavu vedomia, "prechodu do inej dimenzie". Je tu tiež často pocit prudkého padania skrz posteľ, alebo pocit, že človek vstupuje do tmavej miestnosti, v ktorej je možné vyvolať akúkoľvek snovú scenériu iba tym, že sa na ňu človek sústredí. Kľúčom k úspechu je nezľaknúť sa, najmä počas prechodu, ktorý môže byť náhly a neočakávaný.

Technika prispôsobenia cyklov

Technika prispôsobenia cyklov, ktorú vyvinul Daniel Love, je efektívna cesta na vyvolanie vedomého snívania. Vyžaduje prispôsobenie spánkových cyklov s cieľom posilniť vedomie počas neskoršej časti spánku. Najprv sa človek prebudí o 90 minút skôr oproti obvyklému času budenia, až pokiaľ sa jeho spánkové cykly začnú prispôsobovať (Love odporúča aspoň týždeň). Počas tejto 90 minútovej periódy vykonáva overovanie skutočnosti. Po dokončení tejto iniciačnej periódy sa denne striedajú normálne časy budenia so skorými. Počas dní s normálnym časom budenia je telo pripravené zobudiť sa a vykonať overovanie skutočnosti aj počas doznievajúceho spánku a snívania. Tieto úpravy spánkových cyklov by mali vytvoriť priaznívé psychologické a biologické podmienky pre vedomé snívanie.

Technika Dona Juana

Túto techniku spopularizoval Carlos Castaneda v knihe Cesta do Ixtlanu. Ešte pred spánkom sa človek pozrie na svoje ruky a povie si pre seba: "Neskôr, keď budem snívať, sa pozriem na svoje ruky a uvedomím si, že snívam." Počas snívania sa človek pozrie na svoje ruky, potom sa obzrie okolo seba a zopakuje tento postup počas sna.

Nástroje pre vyvolávanie vedomých snov

Vyvolanie vedomého sna je možné použitím fyzického nástroja. Všeobecný princíp spočíva v prirodzenom fenoméne začlenenia vonkajšieho stimulu do sna. Pokiaľ človek vstupuje do REM fázy, spustí zvuk alebo blikajúce svetlá, ktoré sú zakotvené v sne snívajúceho. Napríklad blikajúce svetlá sa vo sne môžu zjaviť ako svetlá automobilu. Veľmi známym nástrojom je Nova Dreamer, ktorý sa ale od roku 2006 už nevyrába. Elektronické prístroje nie sú jedinými pomôckami na vyvolávanie vedomých snov. Je tiež veľmi rozšírené počúvanie rôznych zvukových nahrávok pred spánkom. Tiež je bežné nastaviť si spustenie zvukovej nahrávky v momente, keď človek začne spať. Týmto spôsobom je možné docieliť vedomý sen vďaka rozoznanému zvuku.

Populárna kultúra

Aj keď vedomé snívanie nie je príliš známe medzi verejnosťou, v populárnej kultúre je veľa odkazov naň. Príkladom je nezávislý film Richarda Linklatera Waking Life (v češtine pod titulom Sním či bdím?), v ktorom je vedomé snívanie hlavnou témou..

Taktiež sa čiastočne touto témou zaoberá filmová snímka od Christophera Nolana, Inception (Počiatok) v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom, či film Lucid Dream od kórejského režiséra menom Kim Joon-Sung.