Venera-12
Venera-12 | |
---|---|
Prevádzkovateľ | Sovietsky zväz |
Výrobca | Sovietsky zväz |
Typ misie | planetárna sonda |
Dátum štartu | 14. september 1978 |
Kozmodróm | Bajkonur |
Nosná raketa | Proton-K |
COSPAR ID | 1978-086A Space 40 |
Hmotnosť | 4940 kg |
Elementy dráhy | |
Periapsida | 6,62 RV |
Venera-12 (rusky: Венера-12) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programe Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1978. Sonda zložená z orbitálnej časti a pristávacieho puzdra sa úspešne dostala na obežnú dráhu Venuše a pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi pristálo na povrchu planéty. Podľa COSPAR bola sonda katalogizovaná ako 1978-086A.
Konštrukcia
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda bola rovnaká, ako jej o týždeň skôr vypustená dvojička Venera 11. Hmotnosť sondy bola asi 4 700 kg okrem paliva, z toho pristávacie puzdro (tiež pristávací modul) 1 600 kg. Jej súčasťou bola francúzska aparatúra Sigma 2MS k snímaniu zábleskov gama žiarenia.
Puzdro bolo vybavené padákovým systémom, ktorý obsahoval výťažný a brzdiaci padák. Ďalej tu bol hmotový spektrometer, plynový chromatograf Sigma, aparatúra Groza a rada ďalších prístrojov.
Priebeh misie
[upraviť | upraviť zdroj]Po rannom štarte 14. septembra 1978 z kozmodrómu Bajkonur sa dostala vďaka rakete Proton-K/D-1 na parkovaciu dráhu okolo Zeme a odtiaľ na dráhu k Venuši. V priebehu letu boli vykonané dve letové korekcie 21. septembra a 14. decembra 1978. Krátko po druhej korekcii bolo začaté podchladzovanie pristávacieho puzdra a 19. decembra došlo k jeho odpojeniu od sondy. Dráha sondy bola upravená tak, aby umožnila prenos vysielania z puzdra na 69 miliónov km vzdialenú planétu Zem a potom sa dostala na dráhu okolo Slnka. Prevádzala aj naďalej vedecké merania.
Puzdro na Venuši
[upraviť | upraviť zdroj]Puzdro vstúpilo 21. decembra 1978 do horných vrstiev atmosféry planéty rýchlosťou 11,2 km/s a bola pribrzdené pri preťažení 170 G na 300 m/s. Prenos meraní parametrov atmosféry začal zhruba vo výške 62 km. Brzdiaci padák účinkoval asi 550 s, potom bol vo výške 40 km oddelený a jeho rolu zastal kovový prstenec. Puzdro dopadlo na nepríliš osvetlenú stranu Venuše (3000 luxov) zhruba 800 km od miesta dopadu takmer súčasnej misie Venery 11.
V extrémnych podmienkach (teplota 460 stupňov, tlak 8,92 MPa) vydržala pracovať nečakane dlho – 110 minút. Nevytvorila žiandu snímku povrchu, ale prístroj Groza zaregistroval sériu bleskov.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Veněra 12 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- http://www.lib.cas.cz/space.40/1978/086A.HTM
- http://www.ian.cz/detart_fr.php?id=1563 Archivované 2007-06-09 na Wayback Machine
- http://www.astro.pef.zcu.cz/planety/venuse/ Archivované 2008-04-18 na Wayback Machine
Predchádzajúca misia: Venera 11 |
Program Venera | Nasledujúca misia: Venera 13 |