Venera-8
| Venera-8 | |
|---|---|
| Prevádzkovateľ | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Výrobca | ZSSR, GSMZ im. S. A. Lavočkina |
| Typ misie | planetárna sonda |
| Prelet okolo | Venuša |
| Dátum štartu | 27. marec 1972 o 04:15:01 UTC |
| Kozmodróm | Bajkonur |
| Nosná raketa | Molnija-M |
| Zánik | 22. júl 1972 |
| Trvanie | od 27. marec 1972 do 22. júl 1972 |
| COSPAR ID | 1972-021A |
| Hmotnosť | 1 180 kg |
Venera-8 (rus. Венера-8) bola sovietska planetárna sonda, ktorá v rámci programu Venera skúmala planétu Venušu. Let sa uskutočnil v roku 1972. Sonda sa úspešne dostala k Venuši a na povrch planéty vysadila pristávacie puzdro s vedeckými prístrojmi.
- Dátum/čas štartu: 27. marec 1972 o 04:15:01 UTC
- Hmotnosť na obežnej dráhe: 1180 kg
Opis sondy
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda vážila 1 180 kg a do vesmíru bola vynesená raketou Molnija-M. Skladala sa z obslužného modulu a gulového atmosférického puzdra. Sonda bola optimalizovaná pre atmosférické merania. Obslužný modul vstupoval do atmosféry zároveň s atmosférickým puzdrom a zhorel. Puzdro vysielalo dáta priamo k Zemi.
Konštrukcia sondy
[upraviť | upraviť zdroj]
Planetárna sonda Venera 8 bola postavená v strojárskych závodoch S. А. Lavočkina.
V konštrukcii sondy boli zohľadnené údaje, ktoré získala predchádzajúca sonda Venera-7. Pri stavbe pristávacieho puzdra Venery-7 sa počítalo s atmosférickým tlakom väčším než 150 atmosfér. Podľa údajov získaných pri misii Venera-7 bolo zistené, že reálny tlak atmosféry na povrchu Venuše nepresahuje 105 atmosfér a teplota miesto predpokladaných 540 °C dosahuje 493 °C.[1] Použitím týchto údajov pri konštrukcii pristávacieho puzdra Venery-8 sa ušetrilo 38,5 kg z celkovej hmotnosti pristávacej časti.[1]
Oproti predchádzajúcim misiám bol zdokonalený anténový systém pristávacieho puzdra. Špirálová anténa bola použitá iba pri pristávaní. Po dosiahnutí povrchu bola vysunutá prídavná vysielacia anténa.
Pre meranie úrovne osvetlenia na povrchu Venuše bol pristávací modul vybavený fotometrom IOV-72. Modul pristal na osvetlenej strane planéty. Orbitálna časť sondy sa od Venery 7 nelíšila.
Prístrojové vybavenie
[upraviť | upraviť zdroj]Obslužný modul
[upraviť | upraviť zdroj]- detektor kozmického žiarenia
- detektor slnečného vetra
- ultrafialový spektrometer
Atmosférické puzdro
[upraviť | upraviť zdroj]- teplotné senzory
- meranie tlaku
- fotometer – meranie úrovne osvetlenia
- výškomer
- gama spektrometer
- analyzátor plynu
- rádiový vysielač
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Sonda odštartovala 27. marca 1972 pomocou rakety Molnija-M z kozmodrómu Bajkonur. Zhruba v polovici letu (6. apríla 1972) bola prevedená dráhová korekcia. Po 117 dňoch letu sa pristávacie puzdro oddelilo od obslužného modulu, aby 22. júla 1972 v 08:37 UT vstúpilo do atmosféry Venuše. Vo výške 60 km nad povrchom sa otvoril padák o priemeru 2,5 m. V priebehu pristávania vysielala sonda namerané údaje, vo výške 30 – 35 km bol zaznamenaný silný pokles úrovne osvetlenia a vo výške okolo 10 km rýchlosť vetra menšia než 1 km/s.
Pristatie
[upraviť | upraviť zdroj]Venera 8 pristála v 09:32 UT v oblasti Vasilisa Regio. Sonda vysielala údaje z povrchu ešte 50 minút a 11 sekúnd. Namerané údaje potvrdili hodnoty zistené sondou Venera-7 – vysoké teploty okolo 470 °C a tlak 90 atmosfér. Fotometrické merania ukázali, že mraky na Venuši sú relatívne vysoko a atmosféra nad povrchom je pomerne čistá. Gama spektrometer určil v povrchovej hornine prítomnosť uránu, tória a draslíka, materiál bol podobný pozemskej žule.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- V atmosfére Venuše - Venera-8 (po anglicky)
- Profil NASA - Venera-8 Archivované 2007-08-25 na Wayback Machine (po anglicky)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Венера-8 [online]. НПО им. С.А.Лавочкина, [cit. 2008-07-21]. Dostupné online. (rusky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Venera-8
| Predchádzajúca misia: Venera 7 |
Venera-8 | Nasledujúca misia: Venera 9 |