Vidlové veže
| Vidlové veže | |
| vrch | |
 Zľava dva vrcholy Kežmarských štítov,
hmla sa opiera o Vidlové veže, Lomnický štít. | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Poprad |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 522,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°11′55″S 20°12′57″V / 49,198611°S 20,215833°V |
| Najľahší výstup | III, Východná Vidlová veža. IV, mimoriadne exponované, len pre horolezcov. |
| Prvovýstup | Západná Vidlová veža - K. Englisch, Veľká Vidlová veža - Mikuláš Sontág, Ján Hunsdorfer |
| - dátum | august 1903 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vidlové veže sú tri objekty na Vidlovom hrebeni, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským.[1][2]
Veže
[upraviť | upraviť zdroj]- Západná Vidlová veža
- Veľká Vidlová veža, najvyšší štít na hrebeni
- Východná Vidlová veža[1]
Topografia
[upraviť | upraviť zdroj]Vidlový hrebeň začína ako ostroha z Lomnického štítu v Medenej štrbine. Nasleduje Medený múr, Nižná medená štrbina, Západná Vidlová veža (2 480 m n. m.), hlboko zarezané Vidlové sedlo (2 413 m n. m.), Veľká Vidlová veža (2 522,8 m n. m.), Lieviková štrbina a štíhla Východná Vidlová veža. Južné steny hrebeňa – asi 180 m – spadajú do Cmitera a do Skalnatej doliny, severné do Medenej kotliny nad Dolinou Zeleného plesa.[1] [2]
V niektorých horolezeckých sprievodcoch, napríklad od autora Františka Kroutila Vidlové veže vyjadrujú pomenovanie celého hrebeňa. Je to zastaraný názov, ktorý sa neujal. Zaužívané sú názvy Vidlový hrebeň a ďalšie známe tvary Hrebeň Vidlových veží, Hrebeň vidiel, Vidly.[1]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Na mape Buchholtzovcov sú Vidlové veže pomenované ako Cupri (Kopertuyrme) teda Medené veže. Malo to historický základ, lebo v ich oblasti na severnej strane baníci dolovali medenú rudu a hľadali zlato. Iný, možno neskorší názov, mal zrejme podobu Falkturyme – Veže, na ktorých sa ťaží (základ v slovese fal, falen), ktorý sa postupne dostal do podoby Folk, dokonca až Forkturyme. V stredovekej nemčine slovo fork znamenalo vidličku alebo vidly.[3]
Niekoľko zaujímavých prvovýstupov
[upraviť | upraviť zdroj]- 1906 Prvovýstup na Východnú Vidlovú vežu Z. Klemensiewicz a R. Kordys, IV. Patrila k posledným dobytým vežiam Tatier.
- 1906 Prvý kompletný prechod hrebeňa A. Znamięcki a J. Marusarz, IV.
- 1936 Prvovýstup ľavou časťou južnej steny Východnej Vidlovej veže, Z. Brüll, V. Hudyma, S. Motyka a Š. Zamkovský, V.[2]
Južnými stenami od Cmitera i severnými z Medenej lávky vedie množstvo ciest do obťažnosti V – VI.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Zľava Lomnický štít, Západná, Veľká a Východná Vidlová veža, Kežmarský štít -
To isté v zime -
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d KROUTIL, F.. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.
- ↑ MAREC, Anton. Po stopách tatranských názvov. 1. vyd. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2018. ISBN 978-80-8115-276-4. S. 155.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Na Summitpost ako Vidly
- Južné steny Vidiel Archivované 2021-06-24 na Wayback Machine
- Popis hrebeňovky Archivované 2020-07-28 na Wayback Machine