Viera Štupáková
| Viera Štupáková | ||||||||
| slovenská diplomatka | ||||||||
| Bývalá veľvyslankyňa Slovenska vo Fínsku | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 3. február 2005 – 31. marec 2010 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 27. september 1952 (72 rokov) Kežmarok, Československo | |||||||
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského | |||||||
| Profesia | stredoškolská učiteľka, diplomatka | |||||||
PhDr. Viera Štupáková (* 27. september 1952, Kežmarok) je slovenská pedagogička, diplomatka, aktívna najmä v oblasti slovenskej diplomacie.
Profesionálna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]- 1978 – 1986 Univerzita Komenského – Studia Academica Slovaca, lektorka slovenčiny
- 1978 – 1981 Univerzita Bukurešť, lektorka slovenského jazyka a literatúry
- 1983 – 1987 Jazyková škola a Gymnázium Poprad, stredoškolská profesorka
- 1992 Expo Sevilla, Španielsko, Slovenská reštaurácia hotela Kyjev, tlmočníčka, asistentka riaditeľa
- 1987 - 1990 Federálne ministerstvo zahraničných vecí
- 1987 - 1990 Federálne ministerstvo zahraničného obchodu Praha, Veľvyslanectvo Česko-Slovenskej republiky v Rumunsku, Obchodné oddelenie, tlmočníčka, protokolistka
- 1996 - dnes Ministerstvo zahraničných vecí
- 1996 - 1997 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Diplomatický protokol, vedúca tlmočnícko-prekladateľského oddelenia, Bratislava
- 1997 – 2001 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky vo Francúzsku, 3. tajomníčka
- 2001 – 2003 Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, zástupkyňa riaditeľa teritoriálneho odboru pre Západnú Európu a Severnú Ameriku, 2. tajomníčka
- 2004 Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Rumunsku, zástupkyňa vedúceho zastupiteľského úradu, 1. tajomníčka
- 2005 – 2010 Veľvyslankyňa Slovenskej republiky vo Fínsku (3. februára 2005 – 31. marca 2010). Jej predchodcom bol Emil Kuchár a nástupcom Juraj Podhorský.[1]
- riaditeľka Diplomatickej akadémie a odboru OSN MZVaEZ.[2]
Na začiatku profesionálnej kariéry pôsobila na popradskom gymnáziu a na jazykovej škole kde učila slovenčinu, francúzštinu a španielčinu.[3]
Vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1971 - 1976 Univerzita Komenského Bratislava, Filozofická fakulta, slovenčina – francúzština
- 1978 – 1980 Univerzita Komenského Bratislava, Filozofická fakulta, postgraduálne štúdium PhDr. (doktor filozofie)
- 1990 – 1993 Univerzita Komenského Bratislava, Filozofická fakulta, španielčina.
Znalosť jazykov
[upraviť | upraviť zdroj]slovenčina, francúzština, španielčina, angličtina, rumunčina, ruština
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- Rad Čestnej légie, Rytier, rok udelenia[4]
- Cena mesta Kežmarok rok 2016[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Bývalí veľvyslanci [online]. Bratislava: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, 2006-09-12, rev. 2018-12-19, [cit. 2021-11-20]. Dostupné online. Archivované 2022-03-01 z originálu.
- ↑ https://www.fedu.uniba.sk/sucasti/ustavy/ustav-filologickych-studii/podujatia-ustavu/prednasky-a-seminare/
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-01-30]. Dostupné online. Archivované 2017-02-04 z originálu.
- ↑ http://www.kesaj.eu/projekt/kesaj/ako-sme-pokracovali/velke-zajazdy/a2015/tlac/
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2017-01-30]. Dostupné online. Archivované 2017-02-04 z originálu.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- http://dev.osobnosti.sk/osobnost/viera-stupakova-461
- https://az-europe.eu/sk/44315-viera-stupakova-fini-dokazu-spojit-sily/n Archivované 2017-02-04 na Wayback Machine
- http://www.kkreporter.sk/spravodajstvo/item/87-na-slavnostnom-mestskom-zastupitelstve-ocenia-vyznamne-osobnosti-mesta Archivované 2017-02-04 na Wayback Machine
- https://www.mzv.sk/web/helsinki/o_nas/byvali_velvyslanci Archivované 2022-03-01 na Wayback Machine