Preskočiť na obsah

Viktor Andrejevič Kravčenko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Viktor Andrejevič Kravčenko
Viktor Andrejevič Kravčenko
Narodenie11. október 1905
Dnipro, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie25. február 1966 (60 rokov)
New York, USA
Národnosťukrajinská
Zamestnaniespisovateľ
Známy vďakaautor knihy Vybral som si slobodu (1946), súdny proces proti francúzskemu komunistickému periodiku Les Lettres Françaises (1949)
Aktívne roky1944 – 1966

Viktor Andrejevič Kravčenko (* 11. októbra 1905, Jekaterinoslav, Dnepropetrovsk (dnes Dnipro), Ruské impérium (dnes Ukrajina) - 25. februára 1966 New York, USA) bol sovietsky inžinier a diplomat, ktorý v roku 1944 požiadal o politický azyl v Spojených štátoch a v roku 1946 opísal svoje skúsenosti so sovietskym systémom a svoje poznatky o hladomore na Ukrajine v knihe Vybral som si slobodu (I Chose Freedom).

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v ukrajinskej rodine revolucionára, vyštudoval inžinierstvo a pracoval v Donbase. V roku 1928 vstúpil do armády a o rok neskôr do komunistickej strany. Počas druhej svetovej vojny slúžil v armáde ako politický komisár a bol vyslaný do sovietskej obchodnej komory vo Washingtone, kde vyjednával o vojnových dodávkach. V roku 1944 požiadal o azyl, ktorý napriek sovietskej intervencii dostal, ale musel žiť v USA pod falošným menom, pretože sovietske tajné služby zavraždili niekoľko sovietskych exulantov. Ani jeho dvaja synovia nesmeli vedieť, kto je ich otec.

Jeho kniha Vybral som si slobodu (1946), v slovenčine vyšla pod názvom Žil som pod červenou hviezdou[1], mala mimoriadny ohlas a bola preložená do mnohých jazykov, pretože opisuje hladomor na Ukrajine spôsobený násilnou kolektivizáciou, podmienky v gulagu a ďalšie praktiky sovietskeho vedenia. Francúzsky komunistický časopis Les lettres françaises ho obvinil z klamstva, ale Kravčenko na súdnom procese dokázal, že išlo o ohováranie. Proti Kravčenkovi svedčili aj významní francúzski ľavicoví intelektuáli ako Vercors, Roger Garaudy a Frédéric Joliot-Curie. Rozhodujúce bolo svedectvo Margarete Buberovej-Neumannovej, bývalej komunistickej novinárky, ktorá prežila gulag a nacistický koncentračný tábor, a ktorá potvrdila Kravčenkove tvrdenia.

Neskôr vydal knihu Vybral som si spravodlivosť (1950), v ktorej kritizoval americký kapitalizmus a snažil sa prevádzkovať bane v Bolívii, kde by baníci dostávali riadne platy. Po počiatočnom úspechu jeho podnik stroskotal a Kravčenko sa vrátil do USA, kde žil v ústraní. V roku 1966 ho našli v jeho byte s prestrelenou hlavou, čo polícia klasifikovala ako samovraždu, ale Kravčenkov syn bol presvedčený, že ho zavraždila KGB.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Žil som pod červenou hviezdou. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Kravčenko, Viktor: Žil som pod červenou hviezdou, Bratislava: PostScriptum 2012, ISBN 9788089567096

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viktor Kravčenko na českej Wikipédii.