Vila Pfeffer

Vila Pfeffer, Novosvetská 8, Bratislava. Architektom je Fridrich Weinwurm, 1935. Pohľad od ulice.

Vila Pfeffer (tiež Vila Schwadron) je unikátna stavba umiestnená vo vilovej štvrti pod bratislavským Slavínom. Považuje sa za jedno z najvýznamnejších diel funkcionalisticky orientovaného architekta Fridricha Weinwurma a jeho ateliérového kolegu Ignáca Vécseia. Z hľadiska architektonických kvalít vilu Pfeffer mnohí odborníci prirovnávajú k slávnej brnianskej Vile Tugendhat od Miesa van der Rohe.

Filozofia

„Vecnosť, ktorú v rámci dnešnej tvorby sledujeme, nám krok za krokom dokazuje myšlienkový pochod – vytvárať prvky
(či už ide o dvere, osvetľovacie telesá, podlahy, steny, nábytok alebo samotný dom), ktoré by na každého pôsobili rovnako
vecne, prakticky a samozrejme aj esteticky.“ _{Fridrich Weinwurm, 1921}

Projekt vily pre riaditeľa cukrovaru Sládkovičovo – Oskara Pfeffera vznikol v roku 1935. Weinwurm sa pri návrhu snažil o naplnenie svojej filozofie strohej bielej krásy. Bol presvedčený o tom, že „namiesto krásy domu v malomeštiackom zmysle plnom predsudkov nastupuje teraz na dome i v ňom nový typ krásy, ktorý podmieňuje fungovanie vnútornej prevádzky“¹ . A práve vnútornej prevádzke a dispozícii prispôsobil umiestnenie okenných otvorov, tvarovanie hmoty i pôdorysné riešenie, ktoré je voľné. Tak navonok výrazovo čistý a strohý architektonický útvar nadobúda rastlú formu a je v súlade so strmším terénom, do ktorého je osadený.

Architektonická dispozícia

• 
  Pôdorys dolného podlažia.
• 
  Pôdorys horného podlažia.

Dom je dvojpodlažný, dôsledne členený podľa „funkčných skupín do akýchsi celkov, od seba vzdialených“² . Horné podlažie je poňaté ako hlavné a slúži prevažne bývaniu majiteľa, spodné podlažie obsahuje priestory spojené s prevádzkou domu. V pôdorysnom riešení je vnímateľný „voľný funkcionalistický pôdorys – plynúci priestor“² , ktorý je kombinovaný s pravouhlými stenami, vymedzujúcimi súkromné priestory jednotlivých členov rodiny. Hlavné vstupné podlažie pozostáva z troch samostatne prístupných úsekov. V južnej časti, orientovanej do záhrady, autor situoval dennú zónu s navzájom prepojenými miestnosťami, na východ orientoval rodičovskú a detské spálne. Sever bol určený pre služobníctvo a hospodársku prevádzku. Tieto tri úseky obklopovali z troch strán malý dvor. Strešnú terasu – vybavenú sprchou – sprístupňovalo schodisko z predsiene.

Dolné podlažie obsahovalo byt domovníka, byt pre šoféra, garáž a ďalšie hospodárske priestory. Zaujímavosťou bola tmavá komora na vyvolávanie fotografií. Prepojenie medzi podlažiami sa realizovalo schodiskovým ramenom so samostatným vstupom.

Východná časť domu je na stĺpoch zdvihnutá nad terén, čím vzniká v úrovni spodného podlažia príjemná prekrytá terasa.

Vo vzťahu k ulici je dom obrátený „chrbtom“ a hlavnú fasádu s veľkými okennými otvormi obytných miestností orientoval architekt do záhrady, čím zabezpečil súkromie obyvateľov.

Konštrukčné riešenie

Z konštrukčného hľadiska je vila kombináciou železobetónového nosného skeletu a tehlového muriva. Vertikálne nosné prvky stavby charakterizujú vnútorný priestor ako dispozičný a konštrukčný dvojtrakt. Použitý stĺpový nosný systém konštrukcie podporuje myšlienku plynúceho otvoreného priestoru. Veľké ústredné miestnosti sú navzájom prepojené a plynutie priestoru je ešte zdôraznené obrovským oknom v jedálni a pásovými oknami v centrálnom obytnom priestore.

Interiérové riešenie

Riešením interiéru vily Pfeffer bol poverený viedenský architekt Ernst Schwadron. (odtiaľ pochádza aj alternatívne pomenovanie stavby – Vila Schwadron). V interiéri boli použité hodnotné materiály. Interiér nemal charakter podobný exteriérovému stvárneniu domu, nepôsobil tak stroho. Podobne, ako aj u iných Weinwurmovych diel, aj tu je súhrn exteriérových znakov stavby (strohosť, jednoduchosť, a bezozdobná triezvosť „bielobou“³ svietiacich fasád) postavený do zásadného kontrastu so živším interiérovým prejavom (použitie exkluzívnych materiálov).

Dnešný stav

V čase svojho vzniku patrila vila Oskara Pfeffera medzi najluxusnejšie v Bratislave. Do dnešných čias sa však v pôvodnom stave nezachovala. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bola táto funkcionalistická stavba prestavaná bez zreteľa na výnimočnosť jej architektonických hodnôt. Dispozičné riešenie bolo upravené pre potreby administratívy a ani vonkajší vzhľad neostal nedotknutý. Boli pozmenené viaceré dverné a okenné otvory a dnešná budova iba torzovito pripomína slávnu budovu zo starých fotografií.

Budova do svojej privatizácie v roku 2020 slúžila ministerstvu vnútra SR, bolo v nej umiestnené bratislavské Prezídium Policajného zboru pre Úrad boja proti korupcii. Dnes patrí súkromnej spoločnosti, ktorá pripravuje jej komplexnú rekonštrukciu.

Referencie

• ¹Dulla, M., Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, 2002, s. 83 – 99; ISBN 80-7145-684-5
• ²Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry, Bratislava, 2005, s. 44 – 45; ISBN 80-8046-312-3
• Šlachta, Š. in: Ignác Vécsei 1883-1944, Bedřich Weinwurm 1885-1945, Projekt 83/4, s. 38 – 40
• Šlachta, Š.: Fridrich Weinwurm – Architekt novej doby, Bratislava, 1993
• Šlachta, Š., Dorotjaková, I.: Stadtführer durch die Architektur von Bratislava - Sprievodca po architektúre Bratislavy 1918-1950, Bratislava, 1996, s. 133; ISBN 80-88791-16-2
• ³Starý, O.: Pamiatke padlých a umučených architektov v 2. svetovej vojne. Architektúra ČSR 5, 1946; s. 291 – 321

Pozri aj

• Fridrich Weinwurm
• Funkcionalizmus (architektúra)