Viljandi

	Viljandi
	mesto
	radnica
Vlajka	Erb
Štát	Estónsko
Región	Viljandimaa
Súradnice	58°21′48″S 25°35′44″V / 58,36333°S 25,59556°V
Rozloha	14,62 km² (1 462 ha)
Obyvateľstvo	19 150 (2012)
Hustota	1 309,85 obyv./km²
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
PSČ	71020
	Poloha mesta v rámci Estónska
	Webová stránka: viljandi.ee
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 58°21′48″S 25°35′44″V / 58,36333°S 25,59556°V

Viljandi je estónske mesto ležiace v južnej časti krajiny. Je správnym centrom kraja Viljandimaa.

Dejiny

Prvé známky osídlenia na území dnešného Viljandi sa datujú do 5. tisícročia pred Kr. Výhodná poloha miestneho návršia lákala dávnych obyvateľov Estónska k stavbe opevnenia. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza od arabského zemepisca al-Idrísího z roku 1154. Toto hradisko potom hralo dôležitú úlohu pri bojoch Estóncov s nemeckými križiakmi na začiatku 13. storočia. Nemci ho najprv neúspešne obliehali v roku 1211 spoločne s Lotyšmi a Livóncami, aby ho potom definitívne dobyli roku 1223.

Hneď v nasledujúcom roku rozhodol veľmajster križiackeho rádu mečových bratov Volquin posilňovanie miestneho opevnenia. Tak začala stavba mohutného Vijlandského hradu, ktorý sa čoskoro stal jedným z najväčších v celom Pobaltí. Ako sa rozvíjal hrad, rástla aj osada v podhradí. Mestské práva dostalo Viljandi v roku 1283 a členom hanzy sa stalo pravdepodobne niekedy v polovici 14. storočia.

Úpadok Vijlandi začal počas livónskej vojny. V roku 1560 sa ho po dlhom obliehaní zmocnili ruské vojská. Roku 1582 prešlo pod poľskú nadvládu. Krátko potom vypukla švédsko-poľská vojna. Počas bojov zmenilo Viljandi niekoľkokrát majiteľa a bolo v podstate úplne zničené. Slovami poľského kňaza Dionysia Fabricia vyzeralo mesto po vojne takto: „Hovorí sa, že Viljandi stráži teraz diabol sám, krákoraje tu ako kohút. Už nie je tu čoho obdivovati, všetko jest zničené a ni pevnosť, ni v meste už nie sú miestom, kde by ľudská bytosť mohla bývať, a stali sa teraz sídlom satanovým“ Zúbožené mesto stratilo mestské práva v roku 1624.

Viljandi sa z vojny spamätávalo len veľmi pomaly, tým skôr, že ho ťažko zasiahla aj severná vojna na začiatku 18. storočia. Avšak pod ruskou nadvládou začalo rásť a postupne sa z neho stalo centrum regiónu. Mestské práva opäť dostalo roku 1783. V 18. storočí sa stalo dôležitým industriálnym a kultúrnym centrom.

1. augusta 1897 získalo železničné spojenie postavením odbočnej úzkorozchodnej (750 mm) trate z Mõisaküly, ležiacej na trati Valga – Pärnu^[1], a roku 1901 bola privedená železničná trať rozchodu 1 524 mm z Tallinnu cez Türi. Úzkorozchodná trať zanikla v 70. rokoch 20. storočia v súvislosti s prestavbou svojej chrbtovej trati na rozchod 1 524 mm.

Turistika

Návštevy Viljandi by rozhodne nemali vynechať návštevu zrúcaniny mohutného hradu ležiace na návrší nad mestom. Ďalšími zaujímavými pamiatkami sú neskoro baroková radnica dokončovaná v roku 1774, pôvodne františkánsky kostol sv. Jána z rokov 1466 – 1472 a miestne múzeum, nachádzajúce sa v jednej z najstarších mestských budov. K technickým zaujímavostiam patrí vodárenská veža z roku 1911, a dva mosty (Varesesild a visutý Rippsild) z 20. a 30. rokov minulého storočia nachádzajúce sa v blízkosti hradného návršia.