Vilniuska univerzita
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Správnosť faktov alebo vierohodnosť tohto článku alebo jeho časti je sporná. Upravujte preto opatrne, uveďte zdroj a prosím prečítajte si diskusiu. |
Vilniuska univerzita (Vilniaus universitetas) | |
| |
Motto | |
---|---|
Hinc itur ad astra | |
Iné názvy | |
Latinský názov | Universitas Vilnensis |
Základné informácie | |
Poloha | Vilnius, Litva |
Skratka | VU |
Rok založenia | 1579 |
Vedenie | |
Rektor | Rimvydas Petrauskas |
Kancelár | Raimundas Balčiūnaitis |
Štatistické údaje | |
Počet zamestnancov | 3 095 |
Počet študentov | 24 716 |
Pregraduálni študenti | 13 521 |
Postgraduálni študenti | 7 071 |
Doktorandi | 804 |
Rozpočet | 45 632 000 eur |
Kontaktné údaje | |
Telefón | +370 5 219 3277 |
Oficiálny web | www.vu.lt |
Vilniuska univerzita (po litovsky: Vilniaus universitetas) je jedna z najstarších univerzít vo východnej Európe a najväčšia a najvýznamnejšia univerzita v Litve. Vznikla roku 1579 povýšením jezuitskej akadémie, ktorá vo Vilniuse fungovala od roku 1570, na univerzitu.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Jezuiti v roku 1573 z Litvy odišli a školu zdedil štát. Dlho bola táto univerzita jedinou univerzitou v Litve. Jej sláva sa čoskoro dostala aj za hranice štátu. Na škole vyučovali profesori z Anglicka, Škótska, Talianska, Dánska a iných západoeurópskych krajín. Študovali tu študenti z rôznych štátov sveta. V roku 1832 podľa nariadenia cára Mikuláša I. univerzitu zatvorili. Dôvodom bolo podozrenie, že univerzita je centrom revolučného hnutia litovského obyvateľstva. Svoju činnosť obnovila až v roku 1919.
Úspešní absolventi univerzity
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi úspešnými absolventami Vilniuskej univerzity boli mnohí literáti – poľský básnik Adam Mickiewicz a iní.
Architektúra stavby
[upraviť | upraviť zdroj]Za viac ako štyri storočia sa univerzita rozšírila. Dnes sa jej budovy nachádzajú nielen v Starom meste (dvanásť budov), ale aj za hranicami mesta. Umelecky hodnotný je najmä veľký hlavný dvor Vilniuskej univerzity. Je vytvorený z najstarších budov univerzity, ktorých história siaha až do 16. storočia, ale aj z budov postavených o tri storočia neskôr – v 19. storočí. Súčasťou tohto komplexu je aj kostol so zvonicou sv. Jána. Zlúčenie architektonických štýlov – renesancie, baroka a klasicizmu – sa odzrkadlil hlavne v architektúre univerzitného dvora. Arkády, nachádzajúce sa na dvore, dodávajú budove univerzity typický nádych talianskych budov z obdobia renesancie. Na pamätných tabuliach umiestnených na fasáde Kostola sv. Jána a na budovách univerzity sú mená profesorov a rektorov, ktorí preslávili Vilniusku univerzitu.
Knižnica univerzity bola založená roku 1580. Skladá sa z niekoľkých sál, vyzdobených v rôznych architektonických štýloch. Najstaršou sálou je Sála Smugleviča, ktorú vyzdobil Franciszek Smuglewicz, autor obdivuhodných fresiek s náboženskou tematikou, okrášľujúce strop a steny sály. V 20. storočí boli fresky zreštaurované.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes sa v Sále Smugleviča nachádza stála expozícia unikátnych rukopisov.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vilniuska univerzita
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vilniuska univerzita Archivované 2008-04-23 na Wayback Machine (po rusky)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Stránka univerzity (po litovsky)