Preskočiť na obsah

Vislavka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vislavka
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Prešovský kraj
Okres Stropkov
Obce Vislava, Vyškovce, Chotča
prameň Vislava
 - poloha Rázcestie (les a pole)
 - výška 388 m
 - súradnice 49°17′51″S 21°37′58″V / 49,2976°S 21,6329°V / 49.2976; 21.6329
Ústie Chotčianka
 - poloha Chotča
 - výška 206 m
 - súradnice 49°14′34″S 21°40′22″V / 49,2429°S 21,6729°V / 49.2429; 21.6729
Dĺžka 0,9 km
Rád toku VI.
Hydrologický identifikátor 4-30-08-3597
poloha ústia
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vislavka[1] je potok v regióne Horný Zemplín na území obcí Vislava, Vyškovce a Chotča v okrese Stropkov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Ondavská vrchovina.[2] Je pravostranným prítokom Chotčianky a má dĺžku 0,9 km. Je vodným tokom VI. rádu.

Pramení v 388 m n. m. v severnej časti územia obce Vislava, v lesnom extraviláne v priestore lesa a poľa Rázcestie.

Od prameňa tečie juhovýchodným smerom lesným extravilánom, v 277 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok z poľa Vislavka a zo susedného poľa Ponad Vislavky, v 260 m n. m. vteká do intravilánu obce Vislava, súbežne priberá bezmenný ľavostranný prítok a zároveň vyteká do extravilánu obce Vislava, v 255 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok, v 243 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok pritekajúci z lesa Vrch, v 238 m n. m. preteká cez obecnú hranicu obcí Vislava a Vyškovce, v 227 m n. m. vteká do intravilánu obce Vyškovce, kontinuálne pokračuje do intravilánu obce Chotča a v 206 m n. m. na území obce Chotča ústi do Chotčianky ako jej pravostranný prítok. Vislavka nemá významnejšie prítoky.[3][4]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Motivantom názvu vodného toku Vislavka na území obcí Vislava, Vyškovce a Chotča v okrese Stropkov v období pomenovacieho procesu bol názov obce Vislava, na území ktorej vodný tok pramení a preteká. Najstaršia písomná zmienka o obci Vislava je z roka 1353 v podobe Vyzlou (neskôr sa objavujú aj podoby Wayzlo, Wazlo, Wyslova, Viszlava).[5] Bol spracovaný rad hypotéz a úvah o pôvode názvu obce Vislava a najmä názvu rieky Visla. Napriek tomu, že nie je dosiahnutá jednota o tom, či latinské antické podoby Vistula, Vistla, mladšie nemecké podoby Weichsel, Weixel, Wissel, poľská podoba Wisła alebo slovenská podoba Visla sú indoeurópskeho alebo ešte predindoeurópskeho pôvodu, o blízkom vzťahu názvu rieky Visla a názvu obce Vislava niet pochybností. Podľa najpravdepodobnejšej hypotézy pôvodný indoeurópsky význam Vis-tla obsahoval význam tiecť + vodný tok.[6][7][8] Z toponyma Vislava rozšírením o formant -ka bolo utvorené jednoslovné hydronymum v podobe Vislavka ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii.[9] Názov vodného toku Vislavka bol štandardizovaný v roku 1976.[10] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vislavka je jedinečným hydronymom (apríl 2022).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-04-29.
  2. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-05-01]
  3. Priebeh vodného toku Vislavka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-05-01].
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 130, 131, 133, 139, 168, 171. 079-902-87 NVA
  5. Miroslav Kropilák. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1978. 532 s. S. 270.
  6. Geografické názvy okresu Svidník A31. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1115/1993 z 9.6.1993. 78 s. S. 53, 68, 69, 70. ISBN 80-85672-04-9
  7. Ivan Lutterer. Původ zeměpisných jmen. 1. vyd. Praha : Mladá fronta, 1976. 301 s. S. 287.
  8. HORŇANSKÝ, Imrich: O geografických názvoch z osobných mien so slovným základom chot-. In: Slovenská reč, 2018, roč. 83, č. 1, s. 35-46. ISSN 0037-6981.
  9. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
  10. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 141. Bratislava 1976. 79-002-76.