Preskočiť na obsah

Vláda Rakúskej republiky od 7. januára 2020 do 11. októbra 2021

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Druhá vláda Sebastiana Kurza
Vláda Rakúskej republiky od 7. januára 2020 do 11. októbra 2021
ŠtátRakúsko Rakúsko
Zloženie
Kancelár     Sebastian Kurz
Vicekancelár     Werner Kogler
Počet členov15
Politické subjekty     ÖVP
     Zelení
Vznik
VymenovanáAlexandrom Van der Bellenom
7. január 2020
Poradie
tridsiata tretia
Predchodca Vláda Brigitte Bierleinovej Vláda Alexandra Schallenberga Nástupca
Parlament
Zastúpenie
97 / 183
Opozícia     SPÖ
     FPÖ
     NEOS

Vláda Rakúskej republiky od 7. januára 2020 do 11. októbra 2021, resp. Druhá vláda Sebastiana Kurza (nem. Zweite Bundesregierung Kurz alebo skrátene Kurz II) bola 33. vláda Rakúska. So Sebastianom Kurzom ako kancelárom a Wernerom Koglerom ako vicekancelárom bola vymenovaná prezidentom Alexanderom Van der Bellenom 7. januára 2020. Oficiálne bola rozpustená 11. októbra 2021 a jej nástupcom sa stala vláda Alexandra Schallenberga.[1]

Táto vláda predstavuje mnohé prvenstvá. Na čele s bývalým kancelárom, ktorý bol zosadený v parlamentnom vyslovení nedôvery a vrátil sa víťazstvom v parlamentných voľbách v roku 2019, predstavuje spojenectvo stredopravej Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) so stredoľavými Zelenými ako koaličným partnerom vo vláde; do júna 2020 to bola jediná takáto koalícia v Európe. Väčsina členov vlády boli ženy. Sám kancelár Kurz bol už po druhýkrát najmladším členom vlastnej vlády a najmladším šéfom exekutívy ktoréhokoľvek z členských štátov Európskej únie.

Druhá Kurzova vláda nahradila Bierleinovu vládu, nestranícky úradnícky kabinet, vymenovaný 3. júna 2019, aby spravoval Rakúsko po páde prvej Kurzovej vlády v dôsledku aféry na Ibize zahŕňajúcej jej koaličného partnera, krajne pravicovú Slobodnú stranu Rakúska (FPÖ). Po ukončení koalície Kurzovej strany ÖVP s FPÖ nasledovalo vyslovenie nedôvery parlamentu a predčasné voľby, v ktorých voličská podpora FPÖ prudko klesla a podpora Zelených vyskočila na takmer 14 %, čo je historicky najvyššia úroveň. Ako víťazná strana vzišla ÖVP s 37% hlasov. Voľby síce vyhrala ÖVP, no nezískala parlamentnú väčšinu v Národnej rade, a preto musela hľadať koaličného partnera.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhá Kurzova vláda bola prvou vládou v rakúskej histórii, v ktorej ženy tvorili väčšinu; bola aj v priemere najmladšia. Sebastian Kurz vo veku 33 rokov opäť získal titul najmladšieho šéfa vlády v Európe. Mladosť vlády odzrkadľuje aj mladšia voličská základňa, Rakúsko znížilo volebný vek na 16 rokov, čo je najnižší vek v Európe.

Druhá vláda Sebastiana Kurza zahŕňala jednu členku kabinetu, ktorá nie je rodená Rakúšanka, ale v detstve prišla do krajiny ako utečenkyňa, čo je prvok osobného životopisu, ktorý zdieľa s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom.

Neočakávaná koalícia

[upraviť | upraviť zdroj]
Novovymenovaní ministri v prezidentskej rezidencii, Hofburgu, 7. januára 2020
Rada ministrov 8. januára 2020

Sebastian Kurz, predseda Ľudovej strany, dosiahol koncom roka 2019 dohodu o koalícii so stredoľavými Zelenými, čím sa po druhýkrát stal rakúskym kancelárom, s Wernerom Koglerom, lídrom Zelených, ako vicekancelárom. Pre Zelených to znamenalo prielom, pretože po prvýkrát boli zastúpení vo výkonnej zložke vlády na národnej úrovni. Zelení sa predtým neúspešne zúčastňovali koaličných rokovaní na celoštátnej úrovni a pôsobili ako koaliční partneri vo viacerých vládach štátov.

Nevídaná forma politického partnerstva umožnila ÖVP, aby si zachovala svoj konzervatívny názor v oblasti imigrácie, ale zároveň postavila Rakúsko do čela boja proti klimatickým zmenám, pričom toto portfólio má na starosti minister od Zelených. Zeleným tiež umožnila spustiť akčný plán dosiahnuť uhlíkovú neutralitu rýchlejšie, ako zvyšok EÚ.[2] Kurz a Kogler sa líšia nielen vekom, ale aj štýlom a spôsobom prejavu. Napriek zvláštnej povahe tejto kombinácie si vytvorili dobrý pracovný vzťah. Na rozdiel od Kurza musel Kogler na vstup do koaličnej vlády získať súhlas rady svojej strany za podmienok uvedených vo formálnej koaličnej dohode, ktorú obaja lídri strán uzavreli a oznámili na Nový rok. Požadovala to charta Zelených, ktorá odráža oddanosť jej zakladateľov demokracii zdola, zatiaľ čo ÖVP je hierarchickejšia a dominujú jej zakladajúce organizácie v korporativistickej tradícii.

4. januára 2020 viac ako 93 percent delegátov zhromaždených na mimoriadnom kongrese Zelených zvolanom v Salzburgu podporilo dohodu uzavretú vyjednávacími tímami oboch strán a ich lídrami počas viac ako dvojmesačného vyjednávania, ktoré pokrývalo celé spektrum verejej politiky, a nie len environmentálne otázky.[3][4][5] V diskusii na pôde parlamentu boli vyjadrené obavy z príliš veľkého počtu ústupkov pri dosiahnutí dohody o spoločnom vládnom programe, na ktorom sa zhodnú obe strany a ich príslušní voliči. Niektorí delegáti vyjadrili nesúhlas v oblasti občianskych slobôd a zaobchádzania so žiadateľmi o azyl a migrantmi. Vyjadrili poľutovanie nad tým, že sa Zelení podriaďujú základným humanitárnym princípom.

Ako uznanie vnútrostraníckych rozporov Kogler pri mnohých príležitostiach zdôraznil potrebu praktizovať politický realizmus. Prevzatie zodpovednosti za riadenie krajiny s ÖVP ponúklo Zeleným po prvý raz možnosť priamo sa podieľať na formovaní budúceho smerovania verejnej politiky. "Kedy ak nie teraz?" vyhlásil Kogler pod transparentom zdôrazňujúcim ducha a motto kongresu: „S odvahou čeliť budúcnosti“. Vyjadril nádej, že Rakúsko bude príkladom pre zvyšok Európy so zelenými a konzervatívnymi stranami spolupracujúcimi v národnom záujme, namiesto toho, aby zelené strany zostali len na okraji záujmu ako opozičná strana v parlamente. V samostatnom radovom hlasovaní Zelení schválili zoznam ministrov Zelených, ktorých už jednomyseľne určil rozšírený výkonný výbor strany, pričom iba jeden hlas bol proti a jeden sa zdržal hlasovania.[6]

Zloženie vlády

[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda je zložená nasledovne:[7][8][9][10][11][12][13][14][15][16]

Portrét Meno Úrad Nástup do úradu Odchod z úradu Strana

Vedenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Sebastian Kurz Kancelár 7. január 2020 11. október 2021 ÖVP
Werner Kogler Vicekancelár a minister umenia, kultúry, úradov a športu 7. január 2020 Zelení

Kancelárski ministri

[upraviť | upraviť zdroj]
Karoline Edtstadlerová Kacelárska ministerka pre Európsku Úniu a ústavu 7. január 2020 ÖVP
Susanne Raabová Kancelárska ministerka pre ženy a interáciu 7. január 2020 ÖVP

Ministri

[upraviť | upraviť zdroj]
Karl Nehammer Minister vnútra 7. január 2020 6. december 2021 ÖVP
Alexander Schallenberg Minister európskych a zahraničných vecí 7. január 2020 11. október 2021 ÖVP
Alma Zadićová Ministerka spravodlivosti 7. január 2020 Zelení
Rudolf Anschober Minister sociálnych vecí, zdravia, starostlivosti a ochrany zákazníkov 7. január 2020 13. apríl 2021 Zelení
Wolfgang Mückstein 19. apríl 2021 8. marec 2022 Zelení
Christine Aschbacherová Minister/ka práce 7. január 2020 9. január 2021 ÖVP
Martin Kocher 7. január 2020 ÖVP
Klaudia Tannerová Ministerka obrany 7. január 2020 ÖVP
Heinz Faßmann Minister školstva, vedy a výskumu 7. január 2020 6. december 2021 nezávislý
(nominovaný ÖVP)
Leonore Gewessler Ministerka klimatickej akcie, životného prostredia, mobility, inovácií a technológií 7. január 2020 Zelení
Elisabeth Köstinger Ministerka agrikultúry, regiónov a cestovného ruchu 7. január 2020 ÖVP
Margarete Schramböck Ministerka digitálnych a ekonomických záležitostí 7. január 2020 11. máj 2021 ÖVP
Gernot Blümel Minister financií 7. január 2020 6. december 2021 ÖVP

Štátni tajomníci

[upraviť | upraviť zdroj]
Magnus Brunner Štátny tajomník ministerstva klimatickej akcie, životného prostredia, mobility, inovácií a technológií 7. január 2020 6. december 2021 ÖVP
Ulrike Lunaceková Štátna tajomníčka ministerstva umenia, kultúry, úradov a športu 7. január 2020 20. máj 2020 Zelení
Andrea Mayer 20. máj 2020 nezávislá
(nominovaná Zelenými)

Činy

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa koaličných plánov Ľudovej strany a Zelených sa Rakúsko zameria na to, aby sa do roku 2040 stalo uhlíkovo neutrálnym, čo je o desaťročie skôr ako cieľ celej EÚ. Zároveň prisľúbili, že všetka elektrina bude do roku 2030 pochádzať z obnoviteľných zdrojov, ako aj vyššie výdavky na verejnú dopravu. Koaličná dohoda zahŕňa aj zákaz nosenia šatiek v školách pre dievčatá do 14 rokov, čo je predĺženie obmedzenia obliekania, ktoré platí do veku 10 rokov, ktoré zákonodarcovia schválili začiatkom roku 2020. Koaličná dohoda tiež oživuje plán „preventívneho zadržiavania“ potenciálne nebezpečných žiadateľov o azyl.[17]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ AVISO: Morgen, 13:00 Uhr: Ernennung und Angelobung von Bundeskanzler Alexander Schallenberg durch Bundespräsident Alexander Van der Bellen [online]. OTS, 2021-10-11, [cit. 2023-12-25]. Dostupné online. (po nemecky)
  2. ↑ Austria backs green agenda with new coalition deal. BBC, 2020-01-02. Dostupné online [cit. 2024-03-14]. (po anglicky)
  3. ↑ DIE GRÜNEN. Das Ergebnis ist da. [online]. Facebook, 2020-01-04, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  4. ↑ STEFANIE, Ruep; ROHRHOFER, Markus. Bundeskongress der Grünen stimmt mit 93 Prozent für Koalition mit ÖVP [online]. Der Standard, 2020-01-04, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  5. ↑ WHEATON, Sarah. Austrian Greens back coalition with Kurz’s conservatives [online]. POLITICO, 2020-01-04, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ Weg frei für neue Koalition – FPÖ murrt [online]. ORF, 2020-01-05, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  7. ↑ Aschbacher soll Ministerin für Arbeit und Familie werden [online]. Die Presse, 2019-12-31, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  8. ↑ Zwei Bauernbündlerinnen in der nächsten Regierung: Elisabeth Köstinger und Klaudia Tanner [online]. Bauern Zeitung, 2020-01-02, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  9. ↑ ÖVP – GRÜNE: Erste Details des Regierungsprogramms [online]. ORF, 2020-01-02, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  10. ↑ KABINETT: Das ist das Regierungsteam [online]. ORF, 2020-01-02, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  11. ↑ Historischer Moment in Österreich: Kurz‘ neue Regierung vereidigt - Baerbock: „Mit uns nicht“ [online]. Merkur.de, 2020-01-15, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  12. ↑ Kurz und Kogler: Die Regierung mit dem größten Frauenanteil [online]. OÖN, 2020-01-03, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  13. ↑ Neue Regierung: Kanzler kümmert sich künftig selbst um Medienthemen [online]. Kurier.at, 2019-12-30, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  14. ↑ Das sind die Sprecher der neuen ÖVP-Minister [online]. Vienna.at, 2020-01-07, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  15. ↑ Bundesministerinnen und Bundesminister, Staatssekretärinnen und Staatssekretär [online]. Bundeskanzleramt, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  16. ↑ Erster türkis-grüner Ministerrat: "Es wird etwas geschehen" [online]. Die Presse, 2020-01-08, [cit. 2024-03-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  17. ↑ RANKIN, Jennifer. Austria’s new coalition agrees to extend school headscarf ban. The Guardian, 2020-01-02. Dostupné online [cit. 2024-03-14]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Second Kurz government na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vláda_Rakúskej_republiky_od_7._januára_2020_do_11._októbra_2021&oldid=7820213“