Vladajska reka
| Vladajska reka | |
| Владайска река | |
| rieka | |
 Pohľad na rieku z mostu Lăvov most v centre Sofie
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Časť | Iskăr |
| Mesto | Sofia |
| Zdrojnica | Vitoša |
| - poloha | pod vrcholom vrchu Černi vrăch |
| - výška | 2 245 m |
| - súradnice | 42°33′51″S 23°16′59″V / 42,5642°S 23,2831°V |
| Ústie | Perlovska reka |
| - poloha | severne od Obradovského monastiera |
| - výška | 515 m |
| - súradnice | 42°45′12″S 23°22′24″V / 42,7533°S 23,3733°V |
| Dĺžka | 37 km |
| Povodie | 151 km² (15 100 ha) |
  Poloha v rámci Bulharska
| |
| Wikimedia Commons: Vladayska River | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vladajska reka (bulh. Владайска река) je rieka v západnom Bulharsku v Oblasti Sofia.[1][2][3][4]
Opis toku
[upraviť | upraviť zdroj]Vladajska reka vyviera približne 300 metrov severozápadne od vrchu Černi vrăch (bulh. Черни връх)[3][2] v nadmorskej výške 2 245 m n. m..[2] Tečie najskôr cez rezerváciu Torfeno branište (bulh. Торфено бранище), pokračuje cez lokalitu Zlatnite mostove (bulh. Златните мостове),[3][2] kde tečie skryto pod kamennými riekami, vrátane najväčšej kamennej rieky pohoria Vitoša, ktorá sa nachádza práve v tejto lokalite.[3] Následne sa spúšťa hlbokou, strmou dolinou k dedine Vladaja bulh. Владая),[3][2] pričom po ceste na dolnom toku vytvára kaňon Vladajský prielom (bulh. Владайски пролом – Vladajski prolom),[3] ktorý tvorí hranicu medzi pohorím Vitoša a pohorím Ľulin.[3][4] Po prietoku dedinou Vladaja rieka priberie niekoľko malých prítokov a vstupuje do Sofie, kde preteká štvrťami Kňaževo (bulh. Княжево), Karpuzica (bulh. Карпузица) a Ovča kupel (bulh. Овча купел), ďalej pokračuje centrom mesta a nakoniec po prietoku štvrťou Orlandovci (bulh. Орландовци) sa vlieva do rieky Perlovska reka (bulh. Перловска река) severne od Obradovského monastiera (bulh. Обрадовски манастир – Obradovski manastir)[3][2] v nadmorskej výške 515 m n. m..[2]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Vladajska reka je jedna z najväčších riek, ktoré pretekajú centrálnymi časťami Sofie. Jej dĺžka od zdroja vo vrcholových častiach Vitoše po ústie do rieky Perlovska reka dosahuje 37 kilometrov.[3] Hlavnými prítokmi Vladajskej rieky sú Planinica (bulh. Планиница), Gornobanska reka (bulh. Горнобанска река) a Suhodolska reka (bulh. Суходолска река). Povodie rieky sa rozprestiera na rozlohe 151 km².[2]
Na teritóriu Sofie je koryto rieky umelo korigované.[1][3] Nad riekou sú na území Sofie postavené desiatky mostov,[2] z ktorých najvýznamnejšie sú Mostăt na geroite (bulh. Мостът на героите, doslova Most hrdinov), Aleksandrov most (bulh. Александров мост) a Lăvov most (bulh. Лъвов мост, doslova Leví most).[2][3]
Zaujímavosť
[upraviť | upraviť zdroj]- Pred dedinou Vladaja je vybudovaný zakrytý kanál, ktorým sa časť vody z rieky odvádza do priehrady Studena (bulh. Студена).[3]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Vladajska reka v pohorí Vitoša -
Vladajska reka v pohorí Vitoša v zime -
Lăvov most, ktorý premosťuje rieku v centre Sofie
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KIRADŽIEV, Svetlin. Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Iztok-Zapad. 2013. 628 s. ISBN 6191521421. S. 117. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j MIČEV, Nikolaj; MIHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin. Geografski rečnik na Bălgarija. Sofia : Nauka i izkustvo. 561 s. 1980. S. 113. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija Sofia. Sofia : Bălgarska akademija na naukite - Naučnoinformacionen centăr "Bălgarska enciklopedija" - Knigoizdatelska kăšta "Trud". 2017. 420 s. ISBN 9549384921. S. 132 – 133. (po bulharsky)
- ↑ a b KOVAČKI, Todor; PETRUŠEV, Georgi. Vitoša. Sofia : TANGRA TanNakRa IK. 2009. 256 s. ISBN 9789543780471. S. 27. (po bulharsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladajska reka
