Preskočiť na obsah

Vladimir Vladimirovič Nabokov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Vladimir Nabokov)
Vladimir Vladimirovič Nabokov
americký spisovateľ a literárny kritik
Vladimir Vladimirovič Nabokov
Narodenie22. apríl 1899
Omaha, Nebraska, USA
Úmrtie2. júl 1977 (78 rokov)
Montreux, Švajčiarsko
ManželkaVera Slonimová
PodpisVladimir Vladimirovič Nabokov, podpis (z wikidata)
Odkazy
Webstránkavladimir-nabokov.org
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimir Vladimirovič Nabokov

Vladimir Vladimirovič Nabokov, rus. Владимир Владимирович Набоков; pseudonym Vladimir Sirin, rus. Владимир Сирин (* 22. apríl 1899, Petrohrad, Ruské impérium – † 2. júl 1977, Montreux, Švajčiarsko) bol americký spisovateľ a literárny kritik ruského pôvodu. Už menej ľudí ho pozná ako entomológa (lepidopterológa), ktorý spolupracoval a osobne sa poznal s mnohými významnými entomológmi sveta. Pôsobil aj ako učiteľ tenisu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Petrohrade v Rusku v aristokratickej rodine, ktorá však vyznávala moderné hodnoty. Vychovávali ho francúzske a anglické guvernantky, takže sa mu dostalo všeobecného vzdelania i vo viacerých svetových jazykoch. Po otcovi (Vladimir Dmitrijevič Nabokov) získal druhé meno Vladimirovič. Nabokov, ktorý sa od školského veku intenzívne zaujímal o literatúru a umenie po skončení základného vzdelania vyštudoval Trinity College v Cambridgi. Tu sa venoval hlavne štúdiu francúzskej a ruskej literatúry. Štúdium ukončil v roku 1923. Jeho otec - známy liberálny politik - bol právnikom, ktorý bol členom Kerenského dočasnej vlády v Rusku. Po vypuknutí Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie musela jeho rodina urýchlene emigrovať. Máloktorý autor sa v 20. storočí toľkokrát ocitol v nemilosti politického režimu svojej krajiny a bol tak veľa ráz donútený k emigrácii ako Vladimir Nabokov. Po emigrácii žil v Berlíne, kde sa spočiatku usadila celá rodina. Tu bol spisovateľov otec roku 1922 pri atentáte zastrelený ruským monarchistickým dôstojníkom, keď vlastným telom kryl svojho priateľa P. Miľukova.[1] Po tejto tragédii vymizlo slovo „boh“ z diel Vladimíra Nabokova. Nabokov sa oženil v Paríži s Vierou Slonimovou. Po pätnástich rokoch v Berlíne musel autor, ktorý prvých deväť románov publikoval v Nemecku v ruštine pod pseudonymom Vladimir Sirin, znova utiecť. Nabokovovi sa vtedy pohrdlivé znižovanie významu politiky stalo takmer osudným. Z Nemecka emigroval až roku 1937, pretože skutočný vplyv fašistického vodcu až do poslednej chvíle podceňoval a odmietal sa ním vôbec zaoberať a to napriek tomu, že jeho manželka Vera Slonimová bola židovka. Už v Berlíne si mladý autor privyrábal ako tenisový tréner. Bol takisto vášnivý a veľmi dobrý šachista.

Rovnako na poslednú chvíľu, roku 1940, emigroval z dočasného azylu v Paríži do USA, keď mu potrebnú finančnú pôžičku poskytol skladateľ Sergej Rachmaninov. V roku 1940 s manželkou a synom odchádza už definitívne do USA. Na tamojších univerzitách prednášal najmä o Flaubertovi, Joyceovi, Turgenevovi a Levovi Nikolajevičovi Tolstom. Štúdie o práci Nikolaja Vasilieviča Gogoľa, ktoré publikoval v roku 1944 mu pomohli k získaniu akademickej hodnosti profesora, ktorú získal v roku 1948 za prácu v porovnávacej literárnej vede. Ani v USA však čoraz populárnejší spisovateľ nezotrval nastálo. Roku 1959 presídlil aj s rodinou do Švajčiarska, kde žil v súkromnom apartmáne v hoteli Palace v Montreux až do svojej smrti v roku 1977 - zomrel 2. júna v roku 1977. Tu napísal i svoje posledné romány, z ktorých sú najznámejšie «Бледное пламя» a «Ада».

Umelecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Nabokov je známy ako prekladateľ Heineho, Puškina a Lermontova. Rusky písal pod pseudonymom Vladimir Sirin existencionalistické a satirické romány a novely, anglické groteskné prózy, psychologické a experimentálne romány a eseje o ruských spisovateľoch. Svetovú slávu priniesol Nabokovovi román Lolita (publikovaný v Spojených štátoch v plnej verzii až roku 1958), ktorý samotný autor označil za najväčšie nedorozumenie svojho života. Kontroverzná kniha o erotickom vzťahu otca k nevlastnej dcére sa stala medzinárodným bestsellerom, bola dvakrát sfilmovaná a umožnila Nabokovovi, aby prestal prednášať ruskú a svetovú literatúru na amerických univerzitách a venoval sa výlučne písaniu. Tento príbeh nespútanej lásky dospelého muža k dvanásťročnej „nymfičke“ sa stal jednou z najkontroverznejších noviel dvadsiateho storočia. Vladimir Vladimirovič Nabokov sa vo svete preslávil predovšetkým svojou románovou tvorbou, ale ani jeho poviedky v ničom za románmi nezaostávajú, ale dokonca v niečom jeho romány až prekonávajú. Až na niektoré výnimky sú poviedky založené na zaujímavom a originálnom nápade, ale Nabokovovou najsilnejšou stránkou je jazyk a schopnosť navodiť dobovú atmosféru.

Entomologické aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
Obrázky motýľov od Nabokova jeho manželke Vere
Ukážka zo zbierky motýľov Vladimíra Nabokova

Celý svoj život sa náruživo venoval entomológii – chytal a skúmal motýle. Za svojimi lietajúcimi miláčikmi neváhal cestovať naprieč kontinentmi a minul na túto "zábavku" značný majetok. Znalci vedia, že svoju záľubu nenápadne zašifroval do mnohých svojich kníh. Predovšetkým sa zaoberal štúdiom a zberom motýľov z čeľade ohniváčikovité (Lycaenidae). Pre jeho znalosti odborníka na motýle získal v roku 1942 aj výskumnú úlohu lepidopterologického charakteru z Harvardovej univerzity.

V Amerike strávil Nabokov najväčšiu časť svojho života. V elitných univerzitách prednášal literatúru, no v Harvarde si spravil veľké renomé aj vďaka svojej druhej vášni – zbieraniu motýľov (Lepidopterológii). Niekoľko jeho úlovkov je veľmi cenených, dokonca sám objavil aj jeden nový druh. Po celý svoj život dokázal zostať po boku jedinej ženy. Svoju Veru považoval za najvtipnejšiu osobu. Okrem toho nemal vodičský preukaz, takže bol na na ňu pri svojich entomologických výpravách naprieč Amerikou dosť odkázaný.

Jeho zbierka motýľov je od roku 1977 v Musée cantonal de zoologie, Palais de Rumine, Place de la Riponne No. 6, CH – 1005 v meste Lausanne vo Švajčiarsku.

Ostatné informácie

[upraviť | upraviť zdroj]

V októbri roku 2006 v petrohradskom Múzeu Vladimíra Nabokova bola inštalovaná fotovýstava «Набоковские адреса», na ktorej boli vystavené fotografie domov, kde žil Nabokov a jeho rodina.

Na počesť Vladimira Nabokova bol nazvaný v roku 1985 jeden asteroid jeho menom.

Diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Romány a povesti

[upraviť | upraviť zdroj]

V ruskom jazyku

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Машенька (1926)
  • Король, дама, валет (1927 – 28)
  • Защита Лужина (1929 – 30)
  • Соглядатай (1930)
  • Подвиг (1932)
  • Камера обскура (1932)
  • Отчаяние (1936)
  • Приглашение на казнь (1938)
  • Дар (1937 – 38)
  • Другие берега (1954)
  • Лолита (1967)

V anglickom jazyku

[upraviť | upraviť zdroj]
  • The Real Life of Sebastian Knight, 1941
  • Bend Sinister, 1947
  • Lolita, 1955
  • Pnin 1957
  • Pale Fire» 1962
  • Speak, Memory. An Autobiography Revisited» 1967
  • Ada or Ardor: A Family Chronicle 1969
  • Transparent Things 1972
  • Look at the Harlequins! 1974
  • The Original of Laura 1975 – 1977

V slovenčine vyšlo

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lolita. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Tatran, 1991. (LUK.) ISBN 8022203041.
  • Pozvanie na popravu. Preklad Čechová, Soňa. Bratislava : Tatran, 1990. (Svetová tvorba.) ISBN 8022202207.
  • Priezračné veci. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2004. ISBN 8071459070.
  • Bledý oheň. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Slovart, 2010. ISBN 9788080855680.
  • Pamäť, prehovor. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2014. ISBN 9788080617318. [2][3]
  • Lužinova obrana. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2015. ISBN 9788080618667. [4][5]
  • V tieni zlovestna. Preklad Kořínek, Otakar. Bratislava : Spolok slovenských spisovateľov, 2018. ISBN 9788082020093. [6][7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ NABOKOV Vladimir. In: POSPÍŠIL, Ivo, et al. Slovník ruských, ukrajinských a běloruských spisovatelů. 1. vyd. Praha : Libri, 2001. 680 s. (Slovníky spisovatelů.) ISBN 80-7277-068-3. S. 414 – 417.
  2. ↑ Vladimir Nabokov: Pamäť, prehovor [online]. spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  3. ↑ NABOKOV, Vladimir. Pamäť, prehovor [online]. martinus.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  4. ↑ Vladimir Nabokov: Lužinova obrana [online]. spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  5. ↑ NABOKOV, Vladimir. Lužinova obrana [online]. martinus.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  6. ↑ Vladimír Nabokov: V tieni zlovestna [online]. spolok-slovenskych-spisovatelov.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.
  7. ↑ NABOKOV, Vladimír. V tieni zlovestna [online]. martinus.sk, [cit. 2023-02-19]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje informácií o autorovi

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001, Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Nabokov, Vladimir Vladimirovitsch".
  • Maria R. Kecht: Das Groteske im Prosawerk von Vladimir Nabokov. 1983, ISBN 3-416-01739-0
  • Boris Nossik: Nabokov. 1999, ISBN 3-7466-1560-7
  • Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die russischen Jahre. 1999, ISBN 3-498-00564-2
  • Sabine Baumann: Vladimir Nabokov: Haus der Erinnerung. 1999, ISBN 3-86109-148-8
  • Donald E. Morton: Vladimir Nabokov. rororo Bildmonographien, 2001, ISBN 3-499-50328-X
  • Dieter E. Zimmer: Nabokovs Berlin. 2001, ISBN 3-87584-095-X
  • Tilo Richter (Hg.), Horst Tappe: Nabokov. Christoph Merian Verlag, Basel 2001, ISBN 3-85616-152-X (Fotografien Nabokovs von Horst Tappe mit Zitaten (e/d/f) von Nabokov)
  • Brian Boyd: Vladimir Nabokov - die amerikanischen Jahre. 2005, ISBN 3-498-00565-0
  • Michael Maar: Solus Rex. Die schöne böse Welt des Vladimir Nabokov. 2007, ISBN 978-3-8270-0512-0
  • Dieter E. Zimmer: Wirbelsturm Lolita : Auskünfte zu einem epochalen Roman, Reinbek bei Hamburg : Rowohlt, 2008, ISBN 978-3-498-07666-5
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladimir_Vladimirovič_Nabokov&oldid=7538671“