Vlastimil Kovalčík
| Vlastimil Kovalčík | |
| slovenský básnik, esejista a prekladateľ | |
| Narodenie | 30. marec 1939 (85 rokov) Matiašovce, Slovensko |
|---|---|
| Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Vlastimil Kovalčík (* 30. marec 1939, Matiašovce) je slovenský básnik, esejista a prekladateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pochádza z učiteľskej rodiny a vzdelanie získaval v Matiašovciach, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku a v Bratislave, kde vyštudoval odbor ruština a slovenčina na filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Bol redaktorom vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1967 pracoval ako redaktor v časopise Slovenské pohľady, no v roku 1972 sa opäť vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ, od roku 1992 pracoval v redakcii Literárneho týždenníka.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Knižne debutoval v roku 1965 zbierkou básní Vstupovanie do erbu. Vo svojej tvorbe sa venuje meditatívnej lyrike, pričom hľadá hranice filozofických a poznávacích možností slova. Snaží sa o vystihnutie problematiky ľudského bytia, vracia sa do spomienok na detstvo, vyjadruje svoju nostalgiu na časmi, ktoré prežil a nedajú sa viac vrátiť. V neskoršej básnickej i esejistickej tvorbe sa zameriava najmä na Zamagurie, svoj rodný kraj. Okrem vlastnej tvorby sa venuje tiež prekladom z poľskej a francúzskej literatúry.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- 1965 – Vstupovanie do erbu
- 1968 – Médium
- 1970 – Zrkadlo čoraz plytšie
- 1971 – Aletheia
- 1974 – Horiaca rukoväť
- 1979 – Živice
- 1988 – Vytrvalosť k otázkam
- 1993 – Odraz ohňa
- 2001 – Samo Bohdan Hroboň /scenár dokumentárneho filmu, réžia Fedor Bartko, Slovenská televízia Bratislava 2001/