Vnútorné Východné Karpaty
Vnútorné Východné Karpaty Внутрішні Східні Карпати Carpații Orientali Interiori | |
subprovincia | |
Sninský kameň
| |
Štáty | Slovensko, Ukrajina, Rumunsko |
---|---|
Nadradená jednotka |
Východné Karpaty |
Susedné jednotky |
Vonkajšie Východné Karpaty Veľká dunajská kotlina Južné Karpaty Transilvánska kotlina Carpații Occidentali |
Podradené jednotky |
Vihorlatsko-gutinská oblasť Munții Bistriței Munții Căliman-Harghita Dep. Giurgeu-Brașovului Carpații Maramureșului |
Najvyšší bod | Pietrosul |
- výška | 2 303 m n. m. |
Geologické zloženie | sopečné horniny |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vnútorné Východné Karpaty sú geomorfologická subprovincia v provincii Východné Karpaty na Slovensku[1], Ukrajine a v Rumunsku. Ležia na severnej a východnej vnútornej strane Karpát a najvyšším bodom je rumunský Pietrosul (2 303 m n. m.).
Členenie
[upraviť | upraviť zdroj]Člení sa na geomorfologické oblasti:
- Vihorlatsko-gutinská oblasť (Slovensko, Ukrajina, Rumunsko)
- Vihorlatské vrchy (Vihorlat 1 076 m n. m.)
- Makovycja (976 m n. m.)
- Synjak (Dunavka 1 018 m n. m.)
- Velykyj Dil (Bužora 1 085 m n. m.)
- Tupyj (878 m n. m.)
- Oaș (Sambro Oilor 824 m n. m.)
- Gutâi (1 443 m n. m.)
- Țibleș (1 839 m n. m.)
- Maramurešsko-rodenská oblasť (Ukrajina, Rumunsko)
- Munții Maramureșului (Farcău 1 956 m n. m.)
- Depresiunea Maramureșului / Marmaros'ka ulohovyna
- Rodna (Pietrosul 2 303 m n. m.)
- Suhard (Omul 1 932 m n. m.)
- Giumălău (1 856 m n. m.)
- Rarău (1 650 m n. m.)
- Bistrická oblasť (Rumunsko)
- Călimansko-harghitská oblasť (Rumunsko)
- Depresiunea Giurgeu-Brașovului (Rumunsko)
Poľské členenie podľa Jerzyho Kondrackiego nepovažuje celky južne od Harghity za súčasť Východných Karpát. Vnútorné Východné Karpaty člení na tieto makroregióny:
- 523.1 Karpaty Marmaroskie (Maramurešské Karpaty)
- 523.2 Kotlina Marmaroska (Maramurešská kotlina)
- 523.3 Góry Rodniańskie (Rodenská hornatina)
- 523.4 Góry Bystrzyckie (Bystřická hornatina)
- 523.5 Łańcuch Wyhorlacko-Gutyński (Vihorlatsko-Gutinská Oblasť)
- 523.6 Łańcuch Kelimeńsko-Hargicki (Kalimansko-hargitská oblasť)
- 523.7 Obniżenie Gheorgeńsko-Braszowskie (Giurgijsko-brašovská zníženina)
Rumunské členenie nepočíta s vyššie uvedenou hierarchiou. Rumunskú časť Východných Karpát nedelí na vnútorné a vonkajšie pásmo, ale na tri skupiny pohoria od severu k juhu:
- Carpații Maramureșului și Bucovinei (Maramurešské a Bukovinské Karpaty)
- Munții Oaș
- Munții Gutâi
- Munții Țibleș
- Munții Bârgău
- Munții Maramureșului
- Munții Rodnei
- Munții Suhard
- Obcina Feredeu (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Obcina Mare (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Obcina Mestecăniș (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Munții Igniș
- Munții Lăpușului
- Carpații Moldo-Transilvani (Moldavsko-transilvánske Karpaty)
- Sopečná oblasť
- Munții Căliman (Pietrosul 2 102 m n. m.)
- Munții Gurghiu
- Depresiunea Vărșag
- Munții Harghita (Madaras 1 800 m n. m.)
- Muntele Ciomatu
- Depresiunea Giurgeu
- Depresiunea Ciuc
- Depresiunea Baraolt
- Moldavská oblasť
- Munții Giumalău (1 857 m n. m.)
- Munții Rarău (1 653 m n. m.)
- Munții Bistriței
- Munții Giurgeu
- Munții Hășmașu Mare (Hășmașul Mare 1 793 m n. m.)
- Munții Ciucului (Ciucaș 1 959 m n. m.)
- Munții Nemira
- Depresiunea Cașin
- Depresiunea Bilbor
- Depresiunea Borsec
- Munții Ceahlău (Toaca 1 904 m n. m.)
- Munții Tarcău
- Munții Stânișoarei (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Munții Goșmanu (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Munții Brezunț (Vonkajšie Východné Karpaty)
- Depresiunea Comănești
- Južná oblasť
- Sopečná oblasť
- Carpații de Curbură (Oblúkové Karpaty) (Vonkajšie Východné Karpaty)
Podľa členenia Čížka a kol. (1986, str. 9) sa "za rozhranie medzi Východnými a Južnými Karpatami dnes neuznáva tzv. Klasická hranica, tj. údolie rieky Prahova a posúva sa do údolia rieky Dîmbovița a kuloára Rucar - Bran". V tom prípade do Východných Karpát patrí ešte aj pohorie Bucegi a jeho najvyšší vrchol Omul (2 505 m n. m.) sa stáva najvyšším bodom Východných Karpát. Podľa tohto členenia medzi jadrové pohoria rumunských Vnútorných Východných Karpát (z kryštalických hornín) patria okrem iných:
- Munții Maramureșului (Farcău 1 956 m n. m.)
- Rodna (Pietrosul 2 303 m n. m.)
- Suhard (Omul 1 932 m n. m.)
- Giumălău (1 856 m n. m.)
- Rarău (1 650 m n. m.)
- Bistrița (Budáč 1 859 m n. m.)
- Hăghimaș
- Perșani (Vârful Cetății 1 104 m n. m.)
- Piatra Mare
- Postăvarul
- Bucegi (Omul 2 507 m n. m.)
Pri západnom obvode prebieha sopečné pásmo, tvorené pohoriami:
- Gutîi (1 443 m n. m.)
- Țibleș (1 839 m n. m.)
- Bârgau (1 362 m n. m.)
- Căliman (Pietrosul 2 100 m n. m.)
- Gurghiu (Fincel 1 684 m n. m.)
- Harghita (Harghita-Madaras 1 800 m n. m.)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Jerzy Kondracki: Fizycznogeograficzna regionalizacja Czech, Słowacji, Węgier aj Rumunii w układzie dziesiętnym, "przegląd geograficzny", tom lxviii, z. 3-4, 1996, s. 457-466
- Jiří Čížek a kolektív: Rumunské a bulharské hory. Olympia, Praha, 1986
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vnútorné Východné Karpaty
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vnitřní Východní Karpaty na českej Wikipédii.