Preskočiť na obsah

Vodič druhej triedy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Roztok chloridu sodného je vodič druhej triedy, nakoľko obsahuje vodivé ióny vo vode.
Taveniny (kvapaliny látok s vysokou teplotou topenia) sú vodiče druhej triedy. Niektoré pevné látky, ktoré nevedú elektrický prúd, je možné premeniť na vodiče fázou premenou na kvapalinu (taveninu), napr. pevný chlorid sodný nie je vodič, ale kvapalný chlorid sodný je tavenina, ktorá vedie elektrický prúd.

Vodič druhej triedy (tiež vodič druhého poriadku)[1] je iónový vodič, ktorý sprostredkúva vedenie elektrického prúdu pohybom kladne (katiónmi) a záporne nabitými iónmi (aniónmi). Medzi vodiče druhej triedy sa zaraďujú roztoky elektrolytov (roztoky kyselín, zásad, solí), resp. ich taveniny (teda elektrolyty v kvapalnom skupenstve).[2] Katióny sa pohybujú opačným smerom ako anióny.[2] Prechod elektrického prúdu vez vodič druhej triedy vyvoláva chemické zmeny vodiča druhej triedy (ide o elektrolýzu, teda rozklad elektrolytov pôsobením elektrického prúdu).[2] Odpor vodičov druhej triedy sa so vzrastajúcou teplotou znižuje,[3] teda so vzrastajúcou teplotou sa zvyšuje vodivosť vodičov druhej triedy, pretože pri vyššej teplote sa rýchlejšie pohybujú ióny v roztoku alebo tavenine.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. KRÄTSMÁR ŠMOGROVIČ; BLAHOVÁ, Mária; ŠVAJLENOVÁ, Oľga. Všeobecná a anorganická chémia. 2. vyd. Martin : Osveta, 2007. ISBN 978-80-8063-245-8.
  2. a b c NOVÁK, Josef. Fyzikální chemie Bakalářský kurz. dotlač 1.. vyd. Praha : VŠCHT, 2015. ISBN 978-80-7080-559-6.
  3. VACÍK, Jiří. Obecná chemie. 2. vyd. Praha : Přírodovědecká fakulta Univerzity Karovy, 2017. ISBN 978-80-7444-050-2.