Preskočiť na obsah

Vodičský preukaz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Vodičský preukaz je doklad, ktorým sa preukazuje vodičské oprávnenie na riadenie motorových vozidiel ako sú motocykle, osobné či nákladné automobily, autobusy alebo traktory na verejných cestách. Na získanie vodičského oprávnenia je potrebné absolvovať predpísaný výcvik, ktorý je ukončený skúškou. Vodičský preukaz získava uchádzač v autoškole.

Prvý vodičský preukaz bol vydaný v roku 1888 vynálezcovi automobilu, Karlovi Benzovi. Sťažnosti na hluk a zápach od jeho vozidla Benz Patent-Motorwagen ho donútili, aby požiadal o písomné zvolenie orgánov mesta Mannheim.[1] Skutočné vodičské preukazy boli zavedené 29. septembra 1903 v Prusku.

V USA v dôsledku nehodovosti a úmrtí na cestách zaviedli zákonodarcovia povinnosť vodičských preukazov od roku 1910.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. LUTTEROTH, Johanna. Der Lappen, der die Welt bedeutet [online]. Spiegel Online, [cit. 2008-08-02]. Dostupné online. (Nemecky)
  2. Anonymous, "Better Auto Laws Are Now Needed," New York Times, 18 August 1907, S3.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]