Vodné dielo Nové Mlýny

Súradnice: 48°54′10″S 16°37′15″V / 48,90278°S 16,62083°V / 48.90278; 16.62083

Vodné dielo Nové Mlýny je kaskáda nádrží na rieke Dyje pod Pavlovskými vrchmi na juhu Moravy, na rozhraní okresov Břeclav a Brno-venkov. Nazýva sa podľa rovnomennej osady pod poslednou hrádzou. Tvoria ju tri priehradné nádrže:

Priehradná nádrž	Poradie nádrže po toku	Rozloha [ha]	Max. Hĺbka [m]
Mušovská^{[p 1]} - horná nádrž	Nové Mlýny I	528	4,3
Vestonická - stredná nádrž	Nové Mlýny II	1031 (7.najv. v Česku)	5,3
Novomlýnska - dolná nádrž	Nové Mlýny III	1668 (4.najv. v Česku)	7,8

Nádrže boli postavené v 70. až 80. rokoch 20. storočia, aby zamedzili každoročným záplavám a zvýšili intenzitu poľnohospodárskej výroby. Hlavným dôvodom výstavby boli plány socialistického hospodárstva na rozsiahle systémy zavlažovacích kanálov.

Samotná dolná nádrž je najväčšou vodnou plochou na Morave a celá kaskáda zaberá plochu 32,3km². Nádrže sú však veľmi plytké, hĺbka často nepresahuje 2metre. Horná nádrž má prirodzené brehy, stredná a dolná z väčšej časti umelé (hrádze) - miestami je hladina nad úrovňou okolitého terénu. Do prostrednej nádrže sa so spoločným ústím vlievajú rieky Svratka a Jihlava. Na brehoch nádrží sa nachádzajú obce Brod nad Dyjí, Dolní Věstonice, Pasohlávky, Pavlov, Strachotín a niekoľko rekreačných oblastí a areálov.

Využitie

Horná nádrž slúži pre rekreáciu, stredná je prírodnou rezerváciou (PR Věstonická nádrž) s ostrovčekmi pre hniezdenie vtákov a dolná pre závlahy, výrobu elektriny (Malá vodná elektráreň Nové Mlýny), rekreáciu (jachting, surfing) a rybolov.

Vplyvy výstavby

Výstavba vodného diela a regulácia Dyje mala dramatické účinky na životné prostredie, pričom plány na rozsiahle zavlažovacie kanály boli po roku 1989 opustené, a jej hlavný účel tak pominul. Následkom zaplavenia oblasti je zánik desiatok hektárov pôvodných lužných lesov, ktoré zabezpečovali rozlievanie vody v krajine a mali značnú retenčnú schopnosť. Po protestoch niektorých ekologických organizácií a odborníkov na životné prostredie bola znížená hladina prostrednej nádrže o 85cm a vytvorené 2 ostrovčeky, na ktorých sa obnovili pôvodné lužné lesy už počas 5 rokov od ustúpenia vody.

Vplyvu výstavby nádrží na krajinu a faunu bolo venované niekoľko odborných štúdií z ktorých vyplýva, že Novomlýnske nádrže sú výrazným stabilizujúcim prvkom ovplyvňujúcim veľmi pozitívne klimatické prvky v krajine. V nive južnej Moravy prebiehajú totiž procesy vysušovania krajiny spôsobené ako globálnymi klimatickými zmenami, tak aj intenzitou čerpania podzemných vôd do vodovodnej siete. Samotná existencia lužných lesov južnej Moravy tak môže byť v súčasnosti podmienená maximálnou funkčnosťou vodného diela Nové Mlýny.^[1]^[2]

Prostredná nádrž úplne zatopila dedinu Mušov, zachovaný zostal iba jej kostol stojaci nad dedinou na kopčeku (teraz ostrove).

Referencie

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vodné dielo Nové Mlýny

Externé odkazy

Mapa priehrady a okolia (odkaz do webového archívu)
Vodná nádrž Nové Mlýny - galéria na Turistik.cz
Zatopené osudy - Nové Mlýny, dokument ČT, možnosť online prehrania

Poznámky

↑ Ornitológovia termínom Mušov či Mušovská zdrž často označujú časť Nové Mlýny II, na ktorej mieste stávala obec Mušov a kde se dodnes zachoval mušovský kostol.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vodní dílo Nové Mlýny na českej Wikipédii.

[2] KLIMÁNEK, Martin; ROŽNOVSKÝ, J.; LITSCHMANN, T. Klimatický vliv Novomlýnských nádrží a lužní les. [s.l. : [s.n.]. ISBN 80-85813-99-8. S. 161-179. .

[3] Šťastný J., Sukop I.: Following dynamic of development of water invertebrates on lower reach Dyje.^{[nefunkčný odkaz]}

[1] Ornitológovia termínom Mušov či Mušovská zdrž často označujú časť Nové Mlýny II, na ktorej mieste stávala obec Mušov a kde se dodnes zachoval mušovský kostol.

[p 1]

[1]

[2]