Vodný kolesový mlyn
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f5/Vodn%C3%BD_mlyn_Kol%C3%A1rovo_%28G%C3%BAtai_Vizimalom%29_02.jpg/220px-Vodn%C3%BD_mlyn_Kol%C3%A1rovo_%28G%C3%BAtai_Vizimalom%29_02.jpg)
Vodný (kolesový) mlyn je mlyn poháňaný prúdom vody. Energia prúdiacej vody sa prenáša na hriadeľ prostredníctvom vodného kolesa. Staroveký vynález známy antickému svetu už od 2. storočia pred Kr.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Vynález vodného mlyna siaha do obdobia 3. storočia pred naším letopočtom, do ktorého je datované koleso z Perachora. Zvyšky tohto kolesa, ktoré slúžilo ako vodné čerpadlo, boli nájdené pri vykopávkach v Grécku.
Z obdobia 3. storočia pred naším letopočtom pochádza aj prvá písomná zmienka o takomto type zariadenia. Nachádza sa v diele Mechaniké syntaxis (v pojednaniach Pneumatica a Parasceuastica), ktorého autorom je Filón Byzantský. Hoci je otázne, či Filón Byzantský vodný mlyn skutočne vynašiel, je nepochybné, že o ňom písal ako prvý.[1]
Starogrécky historik a geograf Strabón vo svojom diele Geographica uvádza, že v paláci kráľa Mithridata VI. existoval vodný mlyn na zrno už pred rokom 71 pred Kristom.[2] Prvý vodný mlyn v Rímskej ríši bol postavený na rieke Tiber v období vlády cisára Augusta.[3]
Vo Francúzsku sú prvé vodné mlyny doložené už v 6. storočí, v Anglicku v 8. storočí, u južných Slovanov v Korutánsku v 9. storočí. K väčšiemu rozšíreniu vodných mlynov v Európe došlo v období medzi 11. - 14. storočím. Predpokladá sa, že vodný mlyn prenikol na naše územie v období Veľkej Moravy z franskej a panónskej oblasti, ktorú v tých časoch obývali Slovania. Písomný doklad o existencii vodného mlyna na našom území predstavuje napr. zmienka z r. 1135, kde sa píše o mlynskom mieste (locus molendini) a mlynárovi Scykonovi v obci Pavlova na dolnom Hrone. Máme tiež doklad z roku 1138 o troch mlynoch na rieke Žitave v osade Vten. V 13. storočí už máme písomne doložených celkovo 151 vodných mlynov na území dnešného Slovenska. Predpokladá sa, že v 13. - 14. storočí dokázal mlyn pomlieť približne 100 kg obilia denne.[4] Od 17. do konca 19. storočia boli na Slovensku vodné mlyny situované hlavne pozdĺž Dunaja, Váhu a Ipľa. V roku 1720 vzrástol ich počet na našom území na 1124. K vrcholnému rozmachu vodného mlynárstva došlo v roku 1872, keď sa u nás nachádzalo až 4527 vodných mlynov.[5]
Zloženie vodného mlyna[upraviť | upraviť zdroj]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/ee/Braine-le-Ch%C3%A2teau_JPG02.jpg/220px-Braine-le-Ch%C3%A2teau_JPG02.jpg)
Vodný mlyn pozostával z troch základných častí:
- zberača vodnej energie, ktorým bolo vodné koleso,
- prevodu, ktorým sa menil smer a rýchlosť otáčania,
- mlynského stroja, ktorý tvorili dva mlecie kamene.
Vodné koleso však v minulosti slúžilo nielen na mletie obilia, ale aj na drvenie rudy a kameňa, kovanie železa alebo na trepanie a česanie ľanu a konope. Vodnými kolesami sa poháňali aj píly na rezanie dreva.
Súčasťou mlyna je aj náhon. Náhon aj s turbínou je napr. neoddeliteľnou súčasťou mlynského areálu Mudrochov mlyn a tvorí hnaciu sústavu výrobnej prevádzky. Prezentuje technologický vývoj vodných pohonov od menej účinného dreveného vodného kolesa, v tomto prípade na vrchnú vodu, na vysoko účinnú vodnú turbínu, v tomto prípade Francisovu turbínu so špirálovou rozvodnou skriňou a horizontálnym hriadeľom.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Mithradates: Scourge of Rome [online]. [Cit. 2019-08-30]. Dostupné online. Archivované 2021-01-25 z originálu.
- ↑ The Earliest Evidence of a Water-Driven Wheel
- ↑ The Historical Traveller
- ↑ MLYNY NA SLOVENSKU, TYPOLÓGIA A HISTORICKO-ETNOGRAFICKÁ CHARAKTERISTIKA
- ↑ Minulosť vodných mlynov na Dunaji a Ipli