Voiceover
Voiceover je anglický termín z oblasti filmovej a televíznej tvorby, ktorý označuje hovorené slovo prednášané hlasom, ktorého nositeľ nie je prítomný v obraze. Prípadný pôvodný zvuk scény je pritom utlmený alebo odstránený. Text prenášaný mimo obraz najčastejšie vysvetľuje dianie v obraze, a to najmä u dokumentárnych, inštruktážnych filmov či reklám. V hraných filmoch zo 40. až 60. rokov 20. storočia predstavoval voiceover obľúbený spôsob vyjadrenia „vnútorného hlasu“ hrdinov.[1][2][3]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Odvetvie používania voiceover sa od svojho vzniku výrazne rozvinulo, súbežne s vývojom v oblasti technológií. Začalo pri vzniku rádia a odvtedy sa rozšírilo do rôznych médií vrátane televízie, filmu, videohier a internetu.[4][5]
Rané začiatky (20. – 30. roky 20. storočia)
[upraviť | upraviť zdroj]Práca s Voice-over začala v 20. rokoch 20. storočia s príchodom rozhlasového vysielania. Tento priemysel bol primárne poháňaný rozhlasovými drámami, komédiami a seriálmi. Herci ako Orson Welles patrili medzi priekopníkov, ktorí boli známi svojou prácou v rozhlasových reláciách, ako napríklad „The Mercury Theatre on the Air“. Najpozoruhodnejšou udalosťou tejto éry bolo v roku 1938 vysielanie „Vojna svetov“, ktoré režíroval a rozprával Welles, ktoré skvele vyvolalo paniku medzi poslucháčmi, ktorí verili, že fiktívny príbeh je skutočným spravodajským vysielaním.[6]
Zlatý vek rozhlasu a zavedenie televízie (40. – 50. roky 20. storočia)
[upraviť | upraviť zdroj]40. a 50. roky 20. storočia sú často označované ako zlatý vek rozhlasu. Hlasoví herci ako Mel Blanc, známy svojou prácou s karikatúrami Warner Bros. sa stali známymi. V tejto dobe došlo aj k prechodu z rádia do televízie. Voice-over práca sa rozšírila o rozprávanie mimo obrazovky a hlasy postáv v televíznych reláciách, najmä v animáciách a reklamách.
Vzostup reklám a dabingu (60. – 70. roky 20. storočia)
[upraviť | upraviť zdroj]60. a 70. roky boli svedkom výrazného nárastu používania voice-overov v reklamách. Inzerenti si začali uvedomovať vplyv silného a presvedčivého hlasu pri predaji produktov. V tomto období došlo aj k nárastu dabingu zahraničných filmov a relácií, čím sa rozšíril celosvetový dosah mediálneho obsahu.
Technologický pokrok a revolúcia domáceho videa (80. – 90. roky 20. storočia)
[upraviť | upraviť zdroj]S príchodom káblovej televízie a domáceho videa v 80. a 90. rokoch 20. storočia vzrástol dopyt po umelcoch s hlasovým záznamom. Éra bola poznačená vzostupom animovaných relácií, videohier a trhu s priamym prístupom k videu.
Internetový vek a demokratizácia hlasových záznamov (2000 – súčasnosť)
[upraviť | upraviť zdroj]Prelom tisícročí priniesol drastické zmeny s rozmachom internetu. Platformy ako YouTube a nástup podcastingu otvorili nové možnosti pre prácu s hlasom. Technológia domáceho nahrávania a vysokorýchlostný internet umožnili umelcom s hlasovým záznamom pracovať na diaľku.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Merriam Webster's Online Dictionary
- ↑ DONE, Mary Ann. The Voice in the Cinema: The Articulation of Body and Space.. [s.l.] : Yale French Studies, 1980. S. 33–50.
- ↑ Types of Voice Over [online]. Dedicated To VO, 2023-06-04, [cit. 2025-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ History Of Voice Over - OutSpoken Voices [online]. www.outspokenvoices.com, [cit. 2025-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The history of voiceovers and how it has evolved- SPG Studios Blog [online]. SPG Studios, 2021-02-26, [cit. 2025-01-10]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ UNIVERSALIS, Encyclopædia. VOIX OFF, cinéma [online]. Encyclopædia Universalis, [cit. 2025-01-03]. Dostupné online. (po francúzsky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Voice-over na anglickej Wikipédii.